Prinášame Vám príhovor kardinála Caffarru, ktorý predniesol na Fóre života v Ríme 19. mája 2017. Kardinál Caffarra bol arcibiskupom Bologne a zakladajúcim prezidentom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny. Pôsobil aj ako člen Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, člen predsedníckeho výboru Pápežskej rady pre rodinu a člen Pápežskej akadémie pre život.
Za kardinála ho ustanovil pápež Benedikt XVI. v marci 2006. Kardinál Caffarra bol jedným zo 45 vybraných delegátov pápeža Františka, ktorých vybral na účasť na riadnej synode o rodine v roku 2015.
———————————————————————————————
Príhovor kardinála Caffarru:
„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. “ [Ján 12, 32]. „Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého. “ [1 Ján, 5, 19].
Pri čítaní týchto božských slov si dokonale uvedomujeme, čo sa skutočne deje vo svete, v ľudskom príbehu a v jeho hlbinách. Ľudský príbeh je súbojom dvoch síl: sily príťažlivosti, ktorej zdroj je v zranenom Srdci Ukrižovaného – Zmŕtvychvstalého, a moci satana, ktorý nechce byť vytlačený zo svojho kráľovstva.
Oblasťou, v ktorej sa táto konfrontácia odohráva, je ľudské srdce a ľudská sloboda. A táto konfrontácia má dva rozmery: vnútorný a vonkajší rozmer. V krátkosti sa budeme zaoberať jedným aj druhým.
1. Na súde pred Pilátom sa vladár pýta Ježiša, či je kráľ; čo je zmyslom Pilátovej otázky – má skutočnú a vládnucu politickú moc nad daným územím.
Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Ján 18, 37)
„Ježiš chce, aby sme pochopili, že jeho kráľovstvo nie je kráľovstvom kráľov tohto sveta, ale spočíva v poslušnosti poddaných jeho slovu, jeho pravde. Hoci vládne nad svojimi poddanými, nie je to prostredníctvom sily alebo moci, ale prostredníctvom pravdy, ktorej je svedkom a ktorú „všetci, čo sú z pravdy“, prijímajú s vierou“ (I. De La Potterie).
Tomáš Akvinský vkladá Spasiteľovi do úst nasledujúce slová: „Ako ja sám zjavujem pravdu, tak si pripravujem kráľovstvo“. Ježiš na kríži priťahuje každého k sebe, pretože práve na kríži sa zjavuje Pravda, ktorej je svedkom.
Táto sila príťažlivosti však môže pôsobiť len na tých, ktorí „sú z pravdy“. To znamená na tých, ktorí sú hlboko prístupní Pravde, ktorí milujú pravdu, ktorí žijú v jej poznaní. Pascal píše: „Nehľadali by ste ma, keby ste ma už nenašli“.
Ten, kto má celý svet pod svojou nadvládou, namiesto toho vládne prostredníctvom lží. Ježiš hovorí o satanovi: “Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.” (Ján 8, 44).
Táto formulácia je dramatická. Prvá veta „bol vrah od počiatku“ sa vysvetľuje druhou: „a nezotrval v pravde“. Vražda, ktorú diabol vykonáva, spočíva v tom, že nestojí v pravde, neprebýva v pravde.
Je to vražda, pretože sa snaží uhasiť, zabiť v srdci človeka pravdu, túžbu po pravde. Tým, že nabáda človeka k nevere, chce, aby sa človek uzavrel pred svetlom Božieho Zjavenia, ktorým je vtelené Slovo. Preto tieto Ježišove slová o satanovi – ako sa dnes domnieva väčšina exegétov – nehovoria o páde anjelov. Hovoria o niečom oveľa hlbšom, o niečom strašnom: Satan neustále odmieta pravdu a jeho pôsobenie v ľudskej spoločnosti spočíva v odpore voči pravde. Satan je toto odmietanie, on je tento rozpor.
Text pokračuje: „lebo v ňom pravdy niet“.
Ježišove slová smerujú k najhlbším koreňom satanovho pôsobenia. On sám je lož. V jeho osobe je pravda úplne neprítomná, a preto je z definície ten, kto sa stavia proti pravde. Ježiš hneď nato dodáva: „Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.“. Keď Pán hovorí „hovorí podľa svojej vlastnej prirodzenosti“, uvádza nás do Satanovho vnútra, do jeho srdca. Srdce, ktoré žije v tme, v tieni, ako dom bez dverí a bez okien.
Ak to teda zhrnieme, toto sa deje v srdci človeka: Ježiš, Zjavenie Otca, pôsobí silnou príťažlivosťou k sebe samému. Satan pracuje proti tomu, aby neutralizoval príťažlivú silu Ukrižovaného – Vzkrieseného. Sila pravdy, ktorá nás robí slobodnými, pôsobí na srdce človeka. Je to satanská sila lži, ktorá z nás robí otrokov.
Ľudské vnútro sa vyjadruje a prejavuje v budovaní spoločnosti, v ktorej žije. Vnútro človeka sa prejavuje v kultúre ako základnom rozmere ľudského života. Kultúra je spôsob života, ktorý je špecificky ľudský.
Vo Svätom písme je posledná kniha Apokalypsa, ktorá opisuje konečnú konfrontáciu medzi dvoma kráľovstvami. V tejto knihe má Kristova príťažlivosť podobu triumfu nad nepriateľskými mocnosťami, ktorým velí satan. Je to triumf, ktorý prichádza po dlhom boji.
Prvými plodmi tohto víťazstva sú mučeníci. “A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. A počul som mohutný hlas volať v nebi: „Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom. Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.“ (Zjavenie Apoštola Jána 12, 9-11).
2. V tejto druhej časti by som chcel odpovedať na nasledujúcu otázku: Existuje v našej západnej kultúre vývoj, ktorý s osobitnou jasnosťou odhaľuje konflikt medzi príťažlivosťou, ktorú na človeka pôsobí Ukrižovaný – Zmŕtvychvstalý, a kultúrou lži, ktorú vybudoval satan? Moja odpoveď je kladná, a to najmä v dvoch prípadoch.
Prvým vývojom je premena zločinu (II. vatikánsky koncil ho nazval nefandum crimen), interrupcie, na právo. Dobre si všimnite: Nehovorím o potrate ako o skutku, ktorý spáchal jeden človek. Hovorím o širšej legitimizácii, ktorej sa môže dopustiť súdny systém pri jednom skutku: zaradiť ho do kategórie subjektívneho práva, ktoré je etickou kategóriou. To znamená nazvať to, čo je dobré, zlom, a to, čo je svetlé, tieňom. „Keď človek klame, hovorí podľa svojej vlastnej prirodzenosti, lebo je klamár a otec lži“. Ide o pokus vytvoriť „antizjavenie“.
Aká je to vlastne logika, ktorá riadi zvelebovanie potratov?
Po prvé, je to najhlbšia negácia pravdy o človeku. Len čo Noe opustil záplavové vody, Boh povedal: „Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka.” (Gn 9, 6)
Dôvod, prečo by človek nemal prelievať krv človeka, je ten, že človek je obrazom Boha. Prostredníctvom človeka Boh prebýva vo svojom stvorení. Toto stvorenie je Pánovým chrámom, pretože ho obýva človek. Porušiť nedotknuteľnosť ľudskej osoby je svätokrádežný čin proti Božej svätosti. Je to satanský pokus o vytvorenie „anti-stvorenia”.
Keď Satan zveľaďoval zabíjanie ľudí, položil základy pre svoje „stvorenie“: odstrániť zo stvorenia Boží obraz, zakryť v ňom jeho prítomnosť.
Svätý Ambróz píše: „Stvorenie sveta sa zavŕšilo s vytvorením majstrovského diela, ktorým je človek, ktorý je vlastne vrcholom stvorenia, najvyššou krásou každej stvorenej bytosti“. V okamihu, keď sa potvrdzuje právo človeka nariadiť život a smrť iného človeka, je Boh vyhnaný zo svojho stvorenia, pretože sa popiera jeho pôvodná prítomnosť a znesväcuje sa jeho pôvodný príbytok vo stvorení – ľudská osoba.
Druhým vývojom je zveľadenie homosexuality. Tým sa vlastne úplne popiera pravda o manželstve, zmýšľanie Boha Stvoriteľa vo vzťahu k manželstvu.
Božie Zjavenie nám povedalo, ako Boh zmýšľa o manželstve: zákonitý zväzok muža a ženy, zdroj života. V Božej mysli má manželstvo trvalú štruktúru, založenú na dualite ľudského spôsobu bytia: ženskosti a mužskosti. Nie dva protikladné póly, ale jeden s druhým a pre druhého. Len tak sa človek dostane zo svojej pôvodnej samoty.
Jedným zo základných zákonov, ktorými Boh riadi vesmír, je to, že nekoná sám. Je to zákon ľudskej spolupráce s božským riadením. Spojenie muža a ženy, ktorí sa stávajú jedným telom, je ľudskou spoluprácou na Božom stvoriteľskom akte: každá ľudská osoba je stvorená Bohom a splodená svojimi rodičmi. Boh slávi liturgiu svojho stvoriteľského aktu vo svätyni manželskej lásky.
Existujú dva piliere stvorenia: ľudská osoba vo svojej nezlučiteľnosti s materiálnym vesmírom a manželský zväzok medzi mužom a ženou, je miesto, v ktorom Boh vytvára nové ľudské osoby „na svoj obraz a podobu“. Povýšenie potratu na subjektívne právo je demoláciou prvého piliera. Zveľaďovanie homosexuálneho vzťahu, keď sa prirovnáva k manželstvu, je búraním druhého piliera.
V pozadí je dielo satana, ktorý chce vybudovať skutočné anti-stvorenie. Toto je konečná a desivá výzva, ktorú satan kladie Bohu. „Dokazujem ti, že som schopný vybudovať alternatívu k tvojmu stvoreniu. A človek povie: v alternatívnom stvorení je lepšie ako v tvojom stvorení“.
Toto je desivá stratégia lži, ktorá je postavená na hlbokom pohŕdaní človekom. Človek nie je schopný povýšiť sa na nádheru Pravdy. Nie je schopný žiť v paradoxe nekonečnej túžby po šťastí. Nie je schopný nájsť sa v úprimnom darovaní seba samého.
Kniha “Veľký inkvizítor” od Dostojevského sa takto prihovára Ježišovi: „Príliš vysoko posudzuješ ľudí, lebo hoci sú to rebeli, rodia sa ako otroci. Prisahám ti, že človek je slabší a nižší, ako si si ho kedy predstavoval! Človek je slabý a zbabelý.“
Ako by sme mali v tejto situácii premýšľať? V tretej a poslednej časti mojej úvahy sa budem snažiť odpovedať na túto otázku.
Odpoveď je jednoduchá: v rámci konfliktu medzi stvorením a protivytvorením sme povolaní svedčiť. Toto svedectvo je spôsob nášho bytia vo svete.
Nový zákon má o tejto veci bohaté učenie. Musím sa obmedziť na uvedenie troch základných významov, ktoré tvoria svedectvo.
Svedectvo znamená hovoriť otvorene a verejne ohlasovať. Ten, kto takto nesvedčí, je ako vojak, ktorý v rozhodujúcej chvíli bitky utečie. Ak nehovoríme otvorene a verejne, už nie sme svedkami, ale dezertérmi. Pochod za život je preto veľkým svedectvom.
Svedectvo znamená povedať, otvorene a verejne oznámiť Božie Zjavenie, ktoré zahŕňa pôvodné dôkazy, objaviteľné len rozumom. A najmä hovoriť o evanjeliu života a manželstva.
Táto konfrontácia čoraz viac nadobúda podobu súdneho procesu, súdneho konania, v ktorom je obžalovaným Ježiš a jeho evanjelium. Ako v každom súdnom konaní, aj tu sú svedkovia v prospech: v prospech Ježiša a jeho evanjelia.
Ohlasovanie evanjelia o manželstve a živote sa dnes odohráva v kontexte nepriateľstva, spochybňovania, nevery. Alternatívou je jedna z dvoch možností: buď sa o evanjeliu mlčí, alebo sa hovorí niečo iné. Samozrejme, to, čo som povedal, by sa nemalo vnímať tak, že kresťania by sa mali stať odporcami.
Svätý Tomáš píše: „Je to tá istá vec, keď sa stretneme s dvoma protikladmi, presadzovať jeden a odmietnuť druhý. Napríklad medicína navrhuje liek a vylučuje chorobu. Preto múdremu človeku prináša povinnosť rozjímať o pravde, najmä pokiaľ ide o prvý princíp a vyvracať protikladnú nepravdu.“ (CG kniha I, kapitola I, č. 6)
V kontexte svedectva o evanjeliu treba vylúčiť irenizmus a konkordizmus. Ježiš sa k tomu vyjadril jednoznačne. Nebol by to správny lekár, ktorý by zaujal irenistický postoj k chorobe.
Augustín píše: „Milujte hriešnika, ale prenasledujte hriech“. Latinské slovo per-sequor je stupňujúce sloveso. Jeho význam je teda nasledovný: „Prenasleduj hriech. Vystopuj ho na skrytých miestach jeho lží a odsudzuj ho, čím vynesieš na svetlo jeho prázdnotu“.
Na záver uvádzam citát veľkého vyznávača viery, Rusa Pavla A. Florenského. „Kristus je svedok, v najvyššom slova zmysle SVEDOK.
Pri Jeho ukrižovaní sa Židia a Rimania domnievali, že sú svedkami iba historickej udalosti, ale táto udalosť sa zjavila ako Pravda“. (Filozofia náboženstva, edícia San Paolo, Miláno 2017, strana 512).
“A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Ján 12, 32)
Z angl. prekladu preložila: Jesika Senderáková
V našej ponuke nájdete aj tieto 2 publikácie, ktoré sa bližšie venujú intronizácii: KRAĽUJ NÁM KRISTE a ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z.
Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze. Ako jediný v Európe vysielame v mesiacoch máj a október NonStop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo. V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielame online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Denne vysielame modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie. Zaoberáme sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých. Vďaka našim podporovateľom sme rozšírili našu činnosť taktiež na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh. Na našej webstránke www.slovenskydohovorzarodinu.sk prinášame denne zaujímavé kresťanské články, overené informácie a aktuality zo Slovenska aj zo sveta.
Ďakujeme Vám, že nás sledujete, modlíte sa s nami a podporujete nás. Vďaka Vám môžeme tvoriť kvalitný duchovný obsah, ktorý si môžu pozrieť desaťtisíce ľudí.
Sledovať nás môžete na našej stránke:
www.slovenskydohovorzarodinu.sk
Facebook & YouTube:
Slovenský dohovor za rodinu
alebo v našej novej aplikácii MariaNet.
