26. DEŇ prípravy na zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľ. M. Grigniona

Slovenský dohovor za rodinu pre Vás pripravil 33 dňové zasvätenie skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľudovíta M. Grigniona. Začíname 5. novembra a záverečné slávnostné zasvätenie bude 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie. Každý deň nájdete už v skorých ranných hodinách článok so zamysleniami a modlitbami k danému dňu a videom, v ktorom budete mať všetky potrebné texty načítané. Zasvätenie budeme taktiež vysielať na našich facebook a youtube kanáloch Slovenský dohovor za rodinu každý deň o 6:00 a 22:00. Pridajte sa k nám!

ČASŤ III.  (20.-26. deň)

Druhý týždeň – Téma: Poznanie Panny Márie

Počas druhého týždňa nech sa vo všetkých svojich modlitbách a skutkoch každého dňa usilujú poznávať presvätú Pannu. Nech si toto poznanie vyprosujú od Ducha Svätého. Môžu čítať a meditovať, čo sme o nej povedali. Ako v prvý týždeň, nech sa modlia litánie k Duchu Svätému, Litánie loretánske a Zdravas´ Hviezda Morská.  K tomu ešte denne celý ruženec alebo aspoň päť desiatkov na tento úmysel.

Skutky lásky, zbožné náklonnosti k blahoslavenej Panne, napodobňovanie jej čností, najmä hlbokej pokory, živej viery, slepej poslušnosti, neustálej vnútornej modlitby, všestranného umŕtvovania, vrúcnej dobročinnej lásky, hrdinskej trpezlivosti, anjelskej vľúdnosti a božskej múdrosti: desať hlavných čností Blahoslavenej Panny, ako hovorí svätý Ľudovít z Montfortu. Musíme sa zjednotiť s Ježišom skrze Máriu – to je charakteristika našej oddanosti. Preto svätý Ľudovít z Montfortu žiada, aby sme sa usilovali poznávať Blahoslavenú Pannu. Mária je naša Vládkyňa a Prostredníčka, naša Matka a naša Pani. Poďme teda spoločne zakusovať účinky jej kraľovania, jej prostredníctva, jej materskosti, rovnako ako vznešenosti a výsad, ktoré sú toho základom či dôsledkom. Naša blahoslavená Matka je tiež dokonalou formou, v ktorej môžeme byť formovaní tak, aby sa jej zámery a dispozície stali našimi. To nemožno dosiahnuť bez poznávania vnútorného života Márie, jej čností, citov, skutkov, jej účasti na Kristových tajomstvách a jej jednoty s ním.

Počas týchto dní sa pridáva modlitba: svätý ruženec a modlitba k Panne Márii (nájdete nižšie).

26. DEŇ

O PRAVEJ ÚCTE K PANNE MÁRII (Ľudovít Mária Grignion z Montfortu) 

Teraz musíme spolu s Apoštolom napísať: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpili“ krásy, vznešenosti a výsady Márie, zázraku zázrakov milosti, prirodzenosti a slávy. Istý svätec vraví: „Ak chceš pochopiť Matku, pochop Syna!“ A ona je dôstojnou Matkou: „Tu nech umĺkne každý jazyk!“

Moje srdce mi diktovalo všetko to, čo som s veľkou radosťou napísal, aby som ukázal, že ľudia až dosiaľ nepoznali božskú Máriu, a práve preto ani Pána Ježiša nepoznajú tak, ako by ho mali poznať. Teda ak poznanie Krista a jeho kráľovstvo sa raz uskutočnia vo svete, a to je isté, potom to bude nevyhnutným dôsledkom poznania preblahoslavenej Panny Márie a jej kráľovstva. Lebo tá, ktorá ho dala svetu prvý raz, prinesie ho svetu v žiare i druhý raz.

1. Úloha Panny Márie pri Vtelení

Vyznávam spolu s celou Cirkvou, že Mária je tiež len stvorením, ktoré vyšlo z rúk Najvyššieho a ktoré v porovnaní s jeho nekonečným Majestátom je menej než atóm, ba možno povedať, že nie je ničím, lebo iba Boh sám je „Ten, ktorý je“.(Ex 3,14) Zvrchovaný Pán, ktorý je od vekov nezávislým a sebestačným, absolútne nikdy nepotreboval a ani nepotrebuje presvätú Pannu na uskutočnenie svojej vôle a na zjavenie svojej slávy. Aby niečo uskutočnil, stačí, aby to chcel.

Predsa však tvrdím, vychádzajúc z daného stavu vecí, že ak Boh chcel začať a dokonať svoje najväčšie diela prostredníctvom najsvätejšej Panny už od jej stvorenia, treba veriť, že svoje rozhodnutia počas budúcich vekov už nezmení. On je Boh a ako taký nikdy nemení svoje zámery a činy.

Boh Otec dal svetu svojho Jediného iba cez Máriu. Ani patriarchovia, ktorí túžobne vzdychali za týmto pokladom, ani proroci a svätci Starého zákona, ktorí si ho vyprosovali počas štyritisíc rokov, ho nedostali. Iba Mária našla milosť u Boha a zaslúžila si ho silou modlitieb a veľkosťou svojich čností. „Svet bol nehodným,“ hovorí svätý Augustín, „bezprostredne prijať z Otcových rúk Božieho Syna, daroval ho teda Márii, aby ho svet mohol prijať cez ňu.“  Syn Boží sa stal človekom pre našu spásu, ale len v Márii a skrze Máriu. Boh Duch Svätý utvoril Ježiša Krista v Márii, ale iba potom, ako si vypýtal jej súhlas prostredníctvom jedného z hlavných služobníkov svojho dvora. Boh Otec obdaril Máriu svojou plodnosťou až do takej miery, akú len stvorená bytosť bola schopná prijať, aby jej umožnil vytvoriť Syna i všetkých členov jeho Tajomného tela. Boh Syn zostúpil do jej panenského lona ako nový Adam do svojho pozemského raja, aby v ňom našiel zaľúbenie a v skrytosti vykonal zázraky milosti. Tento Boh, ktorý sa stal človekom, našiel svoju slobodu v tom, že sa uväznil v jej lone. Prejavil svoju silu tým, že sa nechal nosiť týmto dievčaťom. Našiel svoju a Otcovu slávu v tom, že skryl svoju vznešenosť pred všetkými pozemskými stvoreniami okrem Márie. Oslávil svoju nezávislosť a velebnosť tým, že sa stal závislým od tejto milej Panny vo svojom počatí, potom pri svojom narodení, pri obetovaní v chráme, ako i vo svojom tridsaťročnom utiahnutom živote; až po svoju smrť, pri ktorej mala byť i ona spoluúčastná, aby s ňou utvoril jedinú obetu a aby bol obetovaný večnému Otcovi s jej súhlasom tak, ako bol Izák obetovaný Abrahámovým podrobením sa Božej vôli. Bola to ona, ktorá ho kojila, šatila a kŕmila, starala sa o neho, vychovala a obetovala ho pre nás.

Ó, aká obdivuhodná a nepochopiteľná závislosť Boha, ktorú Duch Svätý nemohol nespomenúť v Evanjeliu, aby nám ukázal jej obdivuhodnú cenu a slávu, i keď zamlčal skoro všetky divy, ktoré táto vtelená Múdrosť vykonala počas svojho skrytého života. Ježiš Kristus oslávil Boha Otca viac tým, že žil tridsať rokov podriadený svojej Matke, než keby bol obracal celý svet robiac tie najväčšie zázraky. Ach, teda i my vysoko oslavujeme Boha, keď sa podrobujeme Márii, aby sme sa mu zapáčili, podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý zostáva naším jediným vzorom.

Ak podrobnejšie skúmame ďalší život Ježiša Krista, zistíme, že chcel začať konať svoje zázraky prostredníctvom Márie. Posvätil svätého Jána v lone svätej Alžbety, jeho matky, slovami Márie, hneď, ako prehovorila. Toto bol prvý a najväčší zázrak v poriadku milosti. Svoj prvý zázrak v poriadku prírody tiež urobil na jej pokornú prosbu, keď na svadbe v Káne premenil vodu na víno. Začal a pokračoval v zázrakoch skrze Máriu a skrze ňu v nich bude pokračovať až do skončenia vekov.

Boh Duch Svätý je v Bohu neplodným, čo znamená, že nedáva bytie ďalšej Božskej osobe. Stal sa plodným prostredníctvom Márie, svojej nevesty. Iba s ňou, v nej a z nej vytvoril svoje veľdielo, Boha Človeka. A každý deň až do skončenia sveta tvorí svojich vyvolených, ako i členov tela tejto obdivuhodnej Hlavy: čím viac nachádza svoju milú a nerozlučnú nevestu Máriu prítomnú v nejakej duši, tým mocnejšie pôsobí a približuje Ježiša Krista tejto duši a túto dušu Ježišovi Kristovi.

Týmto vôbec nechcem povedať, že by Duch Svätý dostával plodnosť od najsvätejšej Panny, ako keby sám bol neplodným. Keďže je Boh, je všemohúco plodným, ako aj Otec i Syn, ale neuskutočňuje túto schopnosť a nedáva bytie ďalšej božskej osobe. Iba hovorím, že Duch Svätý službou svätej Panny, i keď ju absolútne nepotrebuje, uskutočňuje svoju plodnosť tým, že v nej utvoril Ježiša Krista i údy jeho Tajomného tela. Toto tajomstvo milosti nepoznajú ani mnohí kresťanskí učenci či duchovné osoby.

2. Úloha Panny Márie pri posväcovaní ľudí

Tento spôsob, ktorým tri Osoby Najsvätejšej Trojice počas Vtelenia a prvého príchodu Ježiša Krista konali, budú stále neviditeľným spôsobom uplatňovať vo svätej Cirkvi a budú sa ho pridŕžať až do skončenia vekov, do definitívneho príchodu Pána Ježiša.

Boh Otec zhromaždil všetky vody a pomenoval ich moria, zhromaždil všetky milosti a nazval ich Mária. Tento nesmierny Boh má poklad, a či pokladnicu plnú bohatstiev, do ktorej ukryl všetko to, čo je krásne, žiarivé, vzácne a drahé, dokonca i svojho Syna. Touto obrovskou pokladnicou nie je nik iný než Mária, ktorú svätí nazývajú Pánovou pokladnicou a plnosťou, z ktorej sa ľudia obohacujú.

Boh Syn odovzdal svojej Matke všetko, čo získal svojím životom a smrťou, všetky svoje nekonečné zásluhy i obdivuhodné čnosti. Ustanovil ju za správkyňu všetkých bohatstiev, ktoré mu Otec dal do dedičstva. Cez ňu odovzdáva svoje zásluhy svojim údom, dáva im svoje čnosti a milosti. Ona je jeho tajomným akvaduktom, riečišťom, ktorým necháva pokojne a hojne plynúť svoje milosrdenstvo.

Boh Duch Svätý odovzdal Márii, svojej vernej Neveste, neopísateľné dary a vybral si ju za rozdávateľku všetkého, čo vlastní: takže ona udeľuje jeho dary a milosti komu chce, koľko chce, ako a kedy chce. Niet žiadneho nebeského daru, ktorý by ľudia neboli prijali cez jej panenské ruky. Toto je Božia vôľa. On rozhodol, aby sme všetko mali skrze ňu. Takto Najvyšší obohatil, povýšil a poctil tú, ktorá sa svojou hlbokou pokorou ochudobňovala, pokorovala a ukrývala až na dno ničoty po celý svoj život. Toto je presvedčenie Cirkvi i jej Otcov.

Keby som hovoril k vysoko vzdelaným ľuďom dneška, mohol by som všetko, čo teraz tak jednoducho tvrdím, obšírne dokazovať latinskými citátmi zo Svätého písma a z cirkevných Otcov alebo i rôznymi solídnymi dôvodmi, podrobne rozobratými otcom Poiré v diele Trojitá koruna svätej Panny. Toto dielko však adresujem zvlášť chudobným a jednoduchým ľuďom, ktorí majú dobrú vôľu a viac viery než väčšina učencov. Keďže títo veria jednoduchšie a záslužnejšie, uspokojím sa s jednoduchým hlásaním pravdy bez početných latinských citátov, ktorým by aj tak nerozumeli. Uvediem iba tie, ktoré mi spontánne prídu na um. No teraz už pokračujme!

Keďže večná blaženosť zdokonaľuje milosť a táto zdokonaľuje zase prirodzenosť, potom náš Pán iste ešte i v nebi zostal práve tak Synom Márie, ako ním bol na zemi. Preto sa jej i naďalej podriaďuje a poslúcha ju, ako to môže robiť najdokonalejšie z detí voči najdokonalejšej z matiek. Musíme si však dať pozor, aby sme nechápali túto podriadenosť ako niečo ponižujúce a nedokonalé pre Ježiša Krista. Tým, že Mária je nekonečne nižšie než jej Syn, ktorý je Boh, nerozkazuje mu tak, ako rozkazujú pozemské matky svojim podriadeným deťom. Božia milosť a večná blaženosť úplne premenili Máriu, ako premieňajú i ostatných svätých. Nežiada teda, nechce a ani nerobí nič, čo by bolo v rozpore s večnou a nemennou vôľou Božou. V spisoch svätého Bernarda, Bernardína, Bonaventúru a iných čítame, že všetko na nebesiach i na zemi, až po samého Boha, je podriadené presvätej Panne. Tým chcú iba povedať, že autorita, ktorú jej Boh udelil, je taká rozsiahla, že jej moc sa zdá byť ako moc samého Boha. Jej modlitby a prosby sú také mocné u Boha, že on ich prijíma ako rozkazy. Nikdy neodolá prosbám svojej milej Matky, pretože sú vždy pokorné a v súlade s jeho svätou vôľou. Ak Mojžiš silou svojej modlitby zastavil Boží hnev voči Izraelitom takým mocným spôsobom, že keď tento vznešený i nekonečne milosrdný Pán nemohol odolať Mojžišovej modlitbe, dokonca ho žiadal, aby ho nechal v hneve potrestať tento rebelujúci národ; prečo potom nemáme veriť, na základe silnejších dôvodov, že prosba pokornej Panny, ktorá je dôstojnou Matkou Boha, nie je mocnejšia u nebeského Kráľa ako modlitby a orodovania všetkých anjelov a svätých na nebi i na zemi?

Mária vládne v nebi nad anjelmi i blaženými. Ako odmenu za jej veľkú pokoru Pán jej dal moc a úlohu zaplniť svätými uprázdnené tróny po odpadlých anjeloch, ktorí padli pre pýchu. Toto je vôľa Najvyššieho, ktorý povyšuje ponížených, aby sa nebesia i zem chtiac či nechtiac podrobili príkazom poníženej Márie. Tej, ktorú ustanovil za vládkyňu neba i zeme, veliteľku svojich armád, správkyňu svojich milostí, vykonávateľku svojich veľkých divov, obnoviteľku ľudského pokolenia, prostredníčku ľudí, premožiteľku svojich nepriateľov a vernú spoločníčku svojich veľkých činov a slávnych víťazstiev.

Boh Otec si praje, aby sa jeho deti rodili skrze Máriu až do skončenia sveta, preto jej prikázal: „V Jakubovi prebývaj.“ (Sir 24,13) To značí: urob si svätý príbytok uprostred mojich vyvolených detí, ktorých predobrazom je Jakub! A nie medzi deťmi diabla a zatratených, ktorých predobrazom je Ezau.

Ako každé dieťa má v prirodzenom poriadku pri telesnom počatí otca i matku, podobne v poriadku milosti, teda pri duchovnom počatí, máme Otca i Matku. Tak všetkým skutočným Božím deťom, čiže vyvoleným, je otcom Boh a matkou Mária. Ten, kto ju nemá za Matku, nemá ani Boha za Otca. Preto bludári, odpadlíci a iní zatratenci, ktorí hľadia na najsvätejšiu Pannu s nenávisťou, opovrhnutím a či s ľahostajnosťou, nemôžu mať Boha za otca, aj napriek tomu, že sa tým vystatujú, lebo nemajú Máriu za matku. Keby ju mali za Matku, milovali a ctili by si ju, ako opravdivé a skutočné deti spontánne milujú a ctia si svoju matku – tú, ktorá im dala život. Pohŕdanie či ľahostajnosť voči svätej Panne je najistejším a neomylným rozlišovacím znakom bludára, čiže človeka mylnej náuky alebo iného zatratenca, od vyvoleného. Takýto človek svojimi slovami a skutkami otvorene, alebo i v skrytosti, ba niekedy i pod krásnymi zámienkami mieri k umenšeniu kultu i lásky k presvätej Panne. Beda! Boh Otec jej nepovedal, aby medzi nimi prebývala, lebo sú Ezauovi. 

Boh Syn sa chce formovať, ba mohli by sme povedať vteľovať, vo svojich údoch každým dňom prostredníctvom svojej drahej Matky. Preto jej povedal: „V Izraeli maj dedičný podiel.“ (Sir 24,13) Akoby jej povedal: Boh, môj Otec, mi dal do dedičstva všetky národy zeme, všetkých bez rozdielu, dobrých i zlých, vyvolených i zatratených. Prvých povediem zlatou pastierskou palicou a druhých železnou; prvým budem otcom a obhajcom, druhým spravodlivo odplatím; a budem Sudcom všetkých. No ty, moja drahá Matka, dostaneš do dedičstva a vlastníctva iba vyvolených, ktorých predobrazom bol Izrael. Ako dobrá Matka ich budeš plodiť, kŕmiť a vychovávať. Ako vládkyňa ich povedieš, budeš ich spravovať a chrániť.

„Ten i tamten sa v nej narodil“, (Ž 87,5 Vulgáta) hlása Duch Svätý: Niektorí Otcovia tvrdia, že tým prvým človekom v nej počatým je Bohočlovek, Ježiš Kristus, a tým druhým je človek, ktorý sa stal adoptívnym dieťaťom Božím a Márie. Lebo ak sa v nej zrodil Ježiš Kristus, Hlava Cirkvi, potom i vyvolení, ktorí sú údmi tejto Hlavy, sa nevyhnutne musia v nej zrodiť. Žiadna matka nemôže zrodiť hlavu bez údov a ani údy bez hlavy, lebo to by bol netvor prírody. Podobne aj v poriadku milosti sa hlava i údy rodia z tej istej matky. Keby sa nejaký úd Tajomného tela, čiže niektorý vyvolený, bol zrodil z inej matky než z tej, ktorá dala svetu Hlavu, potom by nebol skutočným vyvoleným a ani údom Ježiša Krista, ale bol by v poriadku milosti netvorom.

Ježiš Kristus je aj teraz, ako vždy bol, plodom Márie. Nebesia i zem denne opakujú mnohokrát: A požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Je isté, že Ježiš je skutočným plodom a dielom Márie nielen pre celý svet vo všeobecnosti, ale i pre každého jednotlivca, ktorý ho nosí v sebe. Preto veriaci, ktorý nosí Krista vo svojom srdci, môže smelo povedať: „Veľká vďaka Márii za toho, koho vlastním, lebo on je jej dielom a plodom a bez nej by som ho nemal.“ Slová svätého Pavla môžeme opravdivejšie vložiť do jej úst: „Znovu denne rodím Božie deti, až kým Kristus, môj Syn, nebude v nich stvárnený v plnosti jeho veku.“ (voľne Gal 4,19) Svätý Augustín prekonáva samého seba i všetko, čo som až dosiaľ povedal, keď hovorí, že vyvolení sú počas svojho života ukrytí v lone najsvätejšej Panny, aby sa pripodobnili obrazu Božieho Syna. Tam sú touto dobrou Matkou chránení, živení, opatrovaní a rozvíjaní až dokiaľ ich neporodí pre posmrtnú slávu. Preto Cirkev právom nazýva smrť spravodlivých dňom ich zrodenia. Ó, aké veľké tajomstvo, neznáme zatrateným a málo známe aj vyvoleným!

Boh Duch Svätý chce v nej a jej prostredníctvom formovať svojich vyvolených. Preto jej povedal: Moja milovaná a Nevesta moja, zapusti korene všetkých svojich čností v mojich vyvolených, (Sir 24,13) aby mohli napredovať z čnosti do čnosti a z milosti do milosti. Počas svojho pozemského života si uskutočňovala tie najvznešenejšie čnosti, a preto som si ťa tak zaľúbil, že túžim i teraz nachádzať ťa na zemi bez toho, že by si prestala prebývať v nebi. Preto sa rozrastaj v mojich vyvolených, aby som mohol i v nich s potešením nachádzať korene tvojej neochvejnej viery, hlbokej pokory, všestranného umŕtvovania sa, vznešených modlitieb, blčiacej lásky, pevnej nádeje a všetkých tvojich čností. Ty si vždy zostala mojou vernou, čistou a plodnou Nevestou. Nech mi teda tvoja viera prináša veriacich, tvoja čistota panny a plodnosť nech mi dáva vyvolených a živé chrámy.

 Keď Mária zapustí korene v duši nejakého veriaceho, vytvorí v nej divy milosti, aké len ona môže urobiť, lebo iba ona sama je Panna plodná, ktorej nikto nikdy nebol a ani nebude podobným v čistote a v plodnosti. Mária spolu s Duchom Svätým vytvorila to najväčšie, čo kedy bolo a čo kedy bude – Bohočloveka; a následne vytvorí veľké veci v posledných časoch. Jej Boh zveril formáciu a výchovu veľkých svätcov, ktorí budú žiť pri konci sveta; lebo len táto výnimočná a zázračná Panna môže vytvoriť v spojení s Duchom Svätým neobyčajné a podivné veci.

Keď ju Duch Svätý, jej Ženích, nájde v duši veriaceho, ponáhľa sa tam vstúpiť a vlieva sa do nej v takej miere, v akej táto duša dala priestor jeho Neveste. Najvážnejším dôvodom, prečo teraz Duch Svätý nerobí také zjavné divy v dušiach, je, že v nich nenachádza dostatočne veľké zjednotenie so svojou vernou a nerozlučnou Nevestou. Hovorím nerozlučná Nevesta, lebo táto Láska rovnakej podstaty s Otcom i Synom si ju vyvolila na utvorenie Ježiša Krista, Pána vyvolených, ako aj na jeho utvorenie sa vo vyvolených a nikdy ju neodmietla, lebo vždy zostala vernou aj plodnou.

3. Praktické uzávery

Z toho, čo som doteraz povedal, treba vyvodiť tieto uzávery:

Po prvé, že Mária dostala od Boha veľkú nadvládu nad dušami vyvolených, lebo ináč by v nich nemohla mať domovské právo, ako jej to nariadil Otec. Nemohla by ich formovať, živiť ani rodiť pre večný život ako ich matka. Nemohla by ich mať ako svoje dedičstvo a vlastníctvo. Nemohla by ich formovať v Ježišovi Kristovi a Ježiša Krista v nich. Nemohla by hlboko v ich srdciach zasadiť svoje čnosti. A ani by nemohla byť nerozlučnou spoločníčkou Ducha Svätého pri všetkých jeho dielach milosti. Toto všetko by nemohla robiť, keby nemala právomoc a nadvládu nad ich dušami vďaka jedinečnej milosti Všemohúceho: on jej dal moc nad svojím jediným a pravým Synom, a tým jej dal moc aj nad svojimi adoptívnymi deťmi, a to nielen nad ich telami, čo by zavážilo málo, ale i nad dušami.

Mária je Kráľovnou neba i zeme z Božej milosti tak, ako je Ježiš Kráľom svojou prirodzenosťou a zásluhou. Zo slov: Božie kráľovstvo je v nás (porov. Lk 17,21) vyplýva, že kráľovstvo Ježiša Krista spočíva hlavne v srdciach, čiže vo vnútri človeka, a teda i kráľovstvo presvätej Panny je hlavne vo vnútri človeka, čiže v jeho duši. A tak je spolu so svojím Synom viac oslávená v dušiach než vo všetkých viditeľných stvoreniach a spolu so svätými ju môžeme nazývať Kráľovnou sŕdc.

Modlitby: Litánie k Duchu Svätému; Zdravas, Hviezda morská; Ruženec; Modlitba k Panne Márii.

K zasväteniu sme vydali knihu aby ste mohli mať všetky potrebné texty vždy pri sebe. Taktiež sv. Ľudovít M. Grignion odporúča po zasvätení nosiť retiazku ako vonkajší znak nášho zasvätenia.

Knihu či retiazky z chirurgickej ocele so zázračným medailónom Panny Márie si môžete zaobstarať kliknutím a vyplnením tohto formulára:

https://docs.google.com/forms/u/7/d/16EU3eb1OWltn3l0mMMPuxBtATi6DTljSkBpJ7WxVnJQ/edit?usp=forms_home&pli=1

V prípade otázok píšte na mail sdzr2023@gmail.com

26. DEŇ prípravy na zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľ. M. Grigniona 1

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

MODLITBY:

LITÁNIE K SVÄTÉMU DUCHU

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Kriste, uslyš nás. Kriste, vyslyš nás.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.

Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.

Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.

Duch Svätý, ty vychádzaš z Otca i Syna, zmiluj sa nad nami.

Duch Svätý, ty si rovný Otcovi i Synovi,

Duch Svätý, z tvojho vnuknutia hovorili boží muži,

Duch Svätý, ty vydávaš svedectvo o Kristovi,

Duch Svätý, ty nás učíš všetky pravdy,

Duch Svätý, ty si zostúpil do Márie Panny,

Duch Svätý, ty si v podobe holubice zostúpil na Krista,

Duch Svätý, ty si sa zjavil nad apoštolmi v ohnivých jazykoch,

Duch Pána, ty si naplnil okruh zeme,

Duch Boží, ty prebývaš v nás,

Duch múdrosti a rozumu,

Duch rady a sily,

Duch poznania a nábožnosti,

Duch bázne Božej,

Duch milosti a zľutovania,

Duch viery, nádeje a lásky,

Duch pokory a čistoty,

Duch pokoja a tichosti,

Duch Svätý, ty skúmaš i hlbiny Božie,

Duch Svätý, ty za nás prosíš nevýslovnou vytrvalosťou,

Duch Svätý, ty spravuješ Cirkev,

Duch Svätý, v tebe sme znovuzrodení,

Duch Svätý, ty z nás utváraš adoptívne Božie deti,

Buď nám milostivý, odpusť nám, Pane.

Buď nám milostivý, vyslyš nás, Pane.

Od všetkého zlého, ochraňuj nás, Pane 

Od každého hriechu,

Od pokušení a úkladov diabla,

Od odmietania poznanej pravdy,

Od zatvrdilosti a nekajúcnosti,

Od nečistoty duše i tela,

Od domýšľavosti a malomyseľnosti,

Od večnej smrti,

My hriešnici, prosíme Ťa, vyslyš nás.

Vnukni nám odpor voči hriechu,

Osvieť naše mysle svojím svetlom,

Vlož do našich sŕdc svoj zákon,

Roznieť v nás oheň svojej lásky,

Udeľ nám pravú nábožnosť,

Veď nás cestami spásy a povzbudzuj nás konať dobro,

Daj nám silu premáhať zlé žiadosti,

Chráň nás pred znesvätením tvojho chrámu v nás,

Nedovoľ nikdy, aby sme ťa hriechom zarmútili,

Pomôž nám zachovať jednotu ducha a pokoja,

Daj nám milosť vytrvať v dobrom až do konca

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Duch Svätý, naplň srdcia svojich verných. A zapáľ v nás oheň svojej Božskej lásky.

Modlime sa: Prosíme ťa, Bože, udeľ nám pomoc Ducha Svätého, nech očistí naše srdcia a nech nás chráni od každého protivenstva. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

ZDRAVAS’, HVIEZDA MORSKÁ

Zdravas Hviezda Morská, jasná rajská brána,

slávna Matka Božia, pritom večne Panna.

Prijmúc ono „Ave“, čo ti anjel spieva,

vráť nám milosť a zmeň v opak meno Eva.

Trestancom sním putá, slepcom zažni svetlo,

odvráť zlo, by dušu vždy len dobro stretlo.

Ukáž sa sťa matka, aby skrze teba

ujal sa nás ten, čo pre nás zišiel z neba.

Prevyšuješ všetky a máš srdce vľúdne;

očisť naše, nech je pokorné a cudné.

Pomôž nám žiť čisto, k nebu kráčať isto,

kde nás radosť spojí s Kristom, veď sme svoji.

Nech sa večne vzdáva Otcu, Synu sláva, 

aj Duchu buď chvála rovná, neskonalá. Amen.

Svätý ruženec – tak ako sa modlí zvyčajne

MODLITBA K PANNE MÁRII (pre jej verných otrokov)

Raduj sa Mária, milovaná Dcéra večného Otca! Raduj sa Mária, obdivuhodná Matka Syna! Raduj sa Mária, preverná Nevesta Ducha Svätého! Raduj sa Mária, moja drahá Matka, milovaná Pani a mocná Panovníčka. Raduj sa, moja radosť, sláva, srdce i moja duša! Milosrdenstvom mi patríš celá, a ja podľa práva celý tebe. No ešte nie som dostatočne tvoj a tak sa ti znovu celý dávam ako večný otrok, bez ponechania si niečoho pre seba alebo pre iných. Ak ešte vo mne vidíš niečo, čo ti neprináleží, prosím ťa, hneď v tejto chvíli sa toho zmocni a staň sa absolútnou Paňou nad všetkým, čo mám. Zbúraj, vykoreň a znič všetko, čo sa Bohu nepáči. A vysaď, pestuj i konaj všetko, čo sa ti bude páčiť. A svetlo tvojej viery nech rozoženie temnoty môjho ducha. Tvoja hlboká pokora nech nahradí moju pýchu. Tvoja vznešená kontemplácia nech zastaví roztržitosti mojej túlavej predstavivosti. Tvoje stále videnie Boha nech naplní moju pamäť jeho prítomnosťou. Oheň lásky tvojho srdca nech rozšíri a rozpáli vlažnosť i chladnosť môjho. Tvoje čnosti nech nahradia moje hriechy. Tvoje zásluhy nech sú mojou ozdobou a doplnkom pred Bohom. A ak je to možné, moja predrahá a milovaná Matka, daj, nech Ježiša Krista a jeho svätú vôľu poznávam iba tvojím duchom; nech chválim a oslavujem Pána len tvojou dušou; nech milujem Boha iba tvojím srdcom, aby som ho miloval takou čistou a vrúcnou láskou ako ty.

Nežiadam si od teba ani videnia, ani zjavenia, ani záľuby či potešenia, hoc aj len duchovné. Tebe patrí jasné videnie bez temnôt. Tebe patrí vychutnávanie bez horkosti. Tebe v nebi patrí víťazstvo po pravici tvojho Syna bez akéhokoľvek pokorenia. Tebe celkom patrí moc prikazovať anjelom, ľuďom i démonom bez odporu. A tiež podľa svojej vôle spravovať všetky Božie dobrá bez výnimky. Božská Mária, hľa, ten lepší podiel, ktorý ti dal Pán a ktorý ti nikdy neodníme, a to mi prináša veľkú radosť. Za svoj podiel tu dolu nechcem nič iné, než to, čo si mala ty, čiže: čisto veriť bez akéhokoľvek chutnania či videnia, radostne trpieť bez útechy stvorení, ustavične zomierať sebe samému bez oddychu a odhodlane pre teba pracovať až do smrti bez akéhokoľvek podielu ako najpodlejší z tvojich otrokov. Jediná milosť, o ktorú ťa pre číre milosrdenstvo prosím, je to, žeby som po všetky dni a chvíle svojho života hovoril trojité Amen: Amen na všetko, čo si vykonala na zemi za svojho života; Amen na všetko, čo teraz robíš v nebi; Amen na všetko, čo konáš v mojej duši, aby si vo mne len ty dokonale oslavovala Ježiša v čase i vo večnosti. Tak nech sa stane.

Prečo sa zasvätiť Ježišovi skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľudovíta M. Grigniona?

„Keď sa takto oddáme Ježišovi rukami Márie, napodobňujeme Boha Otca, ktorý nám dal svojho Syna len cez Máriu a aj svoje milosti nám udeľuje len cez ňu. Napodobňujeme Boha Syna, ktorý k nám prišiel len cez Máriu a zanechal nám príklad, ako konať. Nabáda nás ísť k nemu tou istou cestou, ktorou on prišiel k nám, a tou je Mária. Napodobňujeme Ducha Svätého, ktorý nám udeľuje svoje milosti a dary len cez Máriu.“ (Sv. Ľudovít M. Grignion)

1. V čom spočíva pravá úcta k Panne Márii

Duša predurčená, táto úcta spočíva v úplnom darovaní seba, ako otroka, Márii i Ježišovi skrze ňu a následne v konaní všetkého s Máriou, v Márii, cez Máriu a pre Máriu.

Vysvetlím tieto slová… Treba si vybrať význačný deň, aby sme sa dobrovoľne a z lásky, bez donucovania, úplne i bezvýhradne, dali, zasvätili a obetovali svoje telo i dušu. Aj svoje vonkajšie dobrá, ako dom, rodinu a príjmy. Aj vnútorné dobrá našej duše, totiž: zásluhy, milosti, čnosti a zadosťučinenia.

Tu treba poznamenať, že touto oddanosťou obetujeme Ježišovi skrze Máriu všetko, čo máme najcennejšie a čo žiaden rád nevyžaduje obetovať. A to je právo, ktorým rozhodujeme o sebe i o svojich modlitbách, almužnách, umŕtvovaniach a zadosťučineniach. Až tak, že prenechávame presvätej Panne plné dispozičné právo použiť ho podľa jej vôle k čo najväčšej Božej sláve, ktorú ona jediná dokonale pozná.

Necháva sa jej k dispozícii všetka odčiňujúca i vyprosujúca hodnota našich dobrých skutkov. Takže po vykonaní tohto obetovania, hoci bez akéhokoľvek sľubu, už viac nevlastníme žiadne dobro, ktoré konáme. No presvätá Panna ho môže použiť buď pre dušu v očistci, aby jej uľahčila či ju vyslobodila, alebo pre biedneho hriešnika, aby ho obrátila.

Svoje zásluhy však touto úctou dávame do rúk svätej Panny, aby nám ich strážila, rozmnožovala a skrášľovala. Lebo si nemôžeme jeden druhému odovzdávať zásluhy posväcujúcej milosti, ani slávy…

No dávame jej všetky naše modlitby a dobré skutky, vyprosujúce aj odčiňujúce, aby ich rozdeľovala a dávala, ako sa jej páči. A ak po takomto zasvätení sa svätej Panne chceme svojimi modlitbami, almužnami, umŕtvovaniami či obetami pomôcť nejakej duši v očistci, zachrániť hriešnika či pomôcť niekomu zo svojich priateľov, musíme ju o to pokorne poprosiť a prijať jej rozhodnutie, aj keď ho my nespoznáme. A keďže hodnotu našich skutkov rozdelí tá ruka, ktorou Boh rozdeľuje svoje milosti a dary, musíme pevne veriť, že iste budú použité k jeho väčšej sláve.

Povedal som, že táto úcta spočíva v tom, že sa Márii dáme ako otroci. Treba poznamenať, že sú tri druhy otroctva.

  • Prvé je otroctvo z prirodzenosti: dobrí i zlí ľudia sú otrokmi Boha týmto spôsobom.
  • Druhé otroctvo je z prinútenia: diabli a zatratení sú Božími otrokmi týmto spôsobom.
  • Tretie je dobrovoľné otroctvo z lásky. A ním sa musíme zasvätiť Bohu skrze Máriu, čiže najdokonalejším spôsobom, akým sa stvorenie môže darovať svojmu Stvoriteľovi.

Všimni si ešte, že je veľký rozdiel medzi sluhom a otrokom. Služobník chce plat za svoje služby, no otrok žiaden nemá. Služobník je voľný, čiže môže kedykoľvek službu zanechať, no otrok podľa práva odísť nemôže, lebo je v moci svojho pána navždy. Služobník nedáva pánovi právo nad svojím životom a smrťou, no otrok patrí celý svojmu pánovi do tej miery, že ten ho môže aj usmrtiť bez toho, že by ho spravodlivosť obťažovala.

No ľahko vidieť, že otroctvo z prinútenia robí človeka najviac závislým. A to prináleží iba Stvoriteľovi vzhľadom na človeka. Preto kresťania násilne nezotročujú, len Turci a modlári tak robia.

Šťastná, ba tisíckrát šťastná je štedrá duša, ktorá sa zasvätí ako otrok lásky Ježišovi skrze Máriu potom, čo krstom striasla tyranské otroctvo démona!

2. Jej vznešenosť

Potreboval by som mnoho svetla na dokonalé opísanie vznešenosti tejto praxe, a tak poviem len stručne:

1) Keď sa takto oddáme Ježišovi rukami Márie, napodobňujeme Boha Otca, ktorý nám dal svojho Syna len cez Máriu a aj svoje milosti nám udeľuje len cez ňu. Napodobňujeme Boha Syna, ktorý k nám prišiel len cez Máriu a zanechal nám príklad, ako konať. Nabáda nás ísť k nemu tou istou cestou, ktorou on prišiel k nám, a tou je Mária. Napodobňujeme Ducha Svätého, ktorý nám udeľuje svoje milosti a dary len cez Máriu. „Či nie je správne, aby sa milosť vracala k svojmu pôvodcovi“ – vraví svätý Bernard – „tou istou cestou, ktorou k nám prišla?“

2) Keď ideme cez Máriu k Ježišovi Kristovi, preukazujeme mu pravú úctu lebo si uvedomujeme, že pre svoje hriechy nie sme hodní predstúpiť priamo pred jeho nekonečnú svätosť, že potrebujeme Máriu, jeho svätú Matku, ako našu obhajkyňu a prostredníčku u neho, ktorý je náš Prostredník. Pristupujeme k nemu ako k Prostredníkovi i bratovi, a zároveň sa koríme pred ním ako pred Bohom i sudcom. Jedným slovom, cvičíme sa v poníženosti, ktorá vždy uchvacuje srdce Boha…

3) Keď sa takto zasvätíme Ježišovi cez Máriu, vkladáme do jej rúk naše dobré skutky, ktoré, i keď by sa zdali akokoľvek dobré, veľmi často sú poškvrnené a nehodné pohľadov Boha a jeho prijatia. Veď pred ním ani hviezdy nie sú čisté.

Ach! Prosme túto dobrú Matku a Paniu, aby náš biedny dar očistila, posvätila, pozdvihla a skrášlila tak, aby sa stal hodným Boha. Všetky zisky našej duše sú pre Boha, Otca rodiny, menej hodné na získanie jeho priateľstva a milosti, než by bolo pre kráľa červivé jablko chudobného vidiečana, nájomcu jeho Veličenstva, na zaplatenie nájomného. Čo by urobil tento chudobný človek, keby bol snaživý a u kráľovnej vítaný? Ako priateľka chudobného vidiečana a z úcty ku kráľovi by odstránila červivé a zhnité časti a dala by ho na zlatú misu okrášlenú kvetmi. A mohol by sa kráľ ubrániť prijať ho, dokonca radostne, z rúk kráľovnej, ktorá miluje toho vidiečana…

Modicum quid offere desidaras? manibus Mariae tradere cura, si non vis sustinere repulsam. – „Ak chceš Bohu obetovať nejakú drobnosť“ – vraví svätý Bernard – „vlož ju do rúk Márie, ak nechceš byť odmietnutý.“

Dobrý Bože, veď všetko, čo robíme, je tak málo! No touto úctou to vkladáme do rúk Márie. Keď sa jej celkom oddáme, nakoľko sme len schopní, a všetkého sa zbavíme na jej počesť, bude k nám nekonečne štedrejšia. Dá nám „za vajíčko hoviadko“.

Odovzdá sa nám úplne, aj so svojimi zásluhami a čnosťami. Naše dary položí na zlatú misu svojej lásky. Oblečie nás, ako Rebeka obliekla Jakuba, do krásnych šiat svojho prvorodeného a jediného Syna, Ježiša Krista, čiže do jeho zásluh, ktoré má k dispozícii. Omnes domestici ejus vestiti sunt duplicibus. – Keďže sme sa na jej počesť všetkého zbavili, ako svoju čeľaď a otrokov nás na duši, zbavenej samolásky a vernej vo svojom zrieknutí sa, zaodeje dvojmo a to: Ježišovými aj Máriinými šatami, šperkami, vôňami, zásluhami i čnosťami.

4) Keď sa takto oddáme svätej Panne, cvičíme sa v najvyššom možnom stupni lásky k blížnemu. Lebo stať sa dobrovoľne jej zajatcom znamená dať jej to najcennejšie, čo máme, aby tým podľa svojej vôle mohla disponovať v prospech živých i mŕtvych.

5) Touto úctou si u Márie ukladáme do bezpečia svoje milosti, zásluhy a čnosti, keď jej vravíme: „Vezmi do úschovy, moja drahá Pani, čo dobré som vykonal milosťou tvojho drahého Syna. Pre svoju slabosť aj nestálosť a pre veľké množstvo i zlobu mojich nepriateľov, ktorí na mňa doliehajú dňom i nocou, nie som schopný si ich udržať. Beda! Veď každým dňom vidno, že libanonské cédre padajú do bahna a z orlov, vznášajúcich sa až k slnku, sa stávajú nočné vtáky, že tisíc spravodlivých padne po mojej ľavici a desať tisíc po mojej pravici. No ty, moja mocná a premocná Vládkyňa, stráž celé moje imanie, chráň ma pred strachom, že mi ho ukradnú, pred strachom, že padnem. Zverujem ti do úschovy všetko, čo mám: Depositum custodi. – Scio cui credidi.

Viem dobre, kto si, a práve preto sa ti celkom zverujem. Si verná Bohu i ľuďom a nedopustíš, aby sa stratilo niečo z toho, čo sa ti zverí. Si mocná, takže nič ti nemôže uškodiť, ani ti nič vyrvať z rúk.“ Ipsam sequens non devias; ipsam rogans non desperas; ipsam cogitans non erras; ipsa tenente, non corruis; ipsam protegente, non metuis; ipsa duce, non fatigaris; ipsa propitia, pervenis. (Sv. Bernard, Inter flores, cap. 135, De Maria Virgine, s. 2150).

A na inom mieste: Detinet Filium ne percutiat; detinet diabolum ne noceat; detinet virtutes ne fugiant; detinet merita ne pereant; detinet gratiam ne effluat. Tieto slová svätého Bernarda v podstate vyjadrujú to, čo som práve povedal. Keby ma k tejto úcte neviedla iná pohnútka okrem toho, že je prostriedkom na zachovanie sa v Božej milosti a vzrastanie v nej, už by som musel prekypovať zanietením a zápalom pre ňu.

6) Táto úcta dušu naozaj oslobodí slobodou Božích detí. Keď sa z lásky k Márii dobrovoľne znižujeme na otrokov, táto drahá Pani z vďačnosti nám zväčšuje a rozširuje srdcia a dáva nám kráčať obrími krokmi po ceste Božích prikázaní. Zbavuje nás nudy smútku a škrupúľ, ako oslobodila drahú Agnešu z Langeac, rehoľníčku, ktorá zomrela v povesti svätosti, z veľkých súžení i zmätkov. Náš Pán jej ukázal túto oddanosť, keď jej povedal: „Staň sa otrokyňou mojej Matky a daj si retiazky.“ Keď to vykonala, v okamihu prestali všetky jej súženia.

Na potvrdenie tejto úcty by som musel spomenúť všetky pápežské bully a odpustky v jej prospech i pastierske listy biskupov, na jej počesť založené bratstvá, príklady svätých a osobností, ktorí ju praktizovali. Ale to všetko iba prejdem mlčaním…

3. Jej vnútornosť a podstata

Tiež som povedal, že táto úcta spočíva v konaní všetkého s Máriou, v Márii, cez Máriu a pre Máriu.

Nestačí, že sme sa raz dali Márii ako otroci. Ani to nestačí robiť každý mesiac, ani každý týždeň. To by bola príliš nestála oddanosť a nedvíhala by dušu k dokonalosti tak, ako je schopná ju povzniesť. Veď nie je veľkým problémom vstúpiť do nejakého bratstva, dať sa na túto pobožnosť a pomodliť sa denne predpísané modlitby. No obrovská ťažkosť je vniknúť do ducha tejto úcty, ktorá robí dušu vnútorne závislou a otrokyňou presvätej Panny a Ježiša skrze ňu.

Našiel som veľa ľudí, ktorí sa s obdivuhodnou horlivosťou navonok dali do jej svätého otroctva. No len občas som našiel takých, ktorí prijali aj ducha a ešte menej takých, ktorí v tom vytrvali.

Konať s Máriou

Podstatná praktika tejto úcty spočíva v konaní všetkého s Máriou, to znamená, vziať si svätú Pannu ako dokonalý vzor všetkého, čo máme robiť.

Preto prv, než čokoľvek začneme konať, musíme sa zriecť seba samých i svojich najlepších zámerov. Musíme sa pred Bohom rozplynúť ako sami od seba neschopní akéhokoľvek nadprirodzeného dobra a činu užitočného pre spásu.

Musíme sa opakovane utiekať k presvätej Panne a spájať sa s ňou i s jej úmyslami, akokoľvek neznámymi. A cez Máriu sa musíme zjednocovať s úmyslami Ježiša Krista. To značí, vložiť sa ako nástroj do rúk presvätej Panny, aby ona pôsobila v nás, z nás a pre nás tak, ako ona uzná za vhodné k čo najväčšej sláve svojho Syna a skrze Ježiša k sláve Otca. Tak prijímame vnútorný život a duchovnú činnosť iba v závislosti od nej…

Konať v Márii

Všetko musíme konať v Márii, čiže musíme si stále viac a viac zvykať vo svojom vnútri rozjímať, aby sme si formovali milú predstavu či duchovný obraz presvätej Panny. Pre dušu bude Oratóriom, v ktorom sa bude bez strachu z odmietnutia modliť k Bohu. Vežou Dávidovou, do ktorej sa uchýli do bezpečia pred všetkými svojimi nepriateľmi. Svietiacou Lampou, ktorá presvieti celé vnútro a bude horieť božskou láskou. Posvätným Odpočívadlom, v ktorom s ňou bude vidieť Boha. A konečne, pre dušu bude po Bohu jej jediné Všetko, jej všeobecná pomoc. Ak sa táto duša modlí, tak v Márii. Ak prijíma Ježiša vo svätom prijímaní, vloží ho do Márie, aby sa mu tam páčilo. Ak koná, tak v Márii. A všade i vo všetkom si vzbudzuje úkony zrieknutia sa seba samej…

Konať cez Máriu

Musíme vždy ísť k nášmu Pánovi cez jej príhovor a jej vplyv na neho. Aby sme nikdy neboli sami, keď sa k nemu modlíme…

Konať pre Máriu

Musíme všetko konať pre Máriu. Čiže ten, kto je otrokom tejto vznešenej Vládkyne, musí pracovať len pre ňu, len v jej prospech, len pre jej slávu, ako blízky cieľ, a pre Božiu slávu, ako konečný cieľ. Vo všetkom, čo koná, sa musí zriecť svojej sebalásky, ktorá sa skoro nebadateľným spôsobom neustále pokladá za cieľ. A často z hĺbky srdca opakovať: „Ó, moja drahá Pani, to pre teba idem sem alebo tam, robím toto či ono, trpím túto bolesť alebo túto pohanu!“

Veľmi sa chráň, duša predurčená, myslieť si, že by bolo dokonalejšie, keby si vo svojom konaní a úmysle išla priamo k Ježišovi, priamo k Bohu. Ak chceš ísť k nemu bez Márie, tvoje konanie i úmysel bude mať malú cenu. No ak pôjdeš cez Máriu, potom to bude Máriino konanie v tebe, a preto bude veľmi vznešené i veľmi hodné Boha.

Tiež sa chráň siliť sa k tomu, aby si cítila a okusovala to, čo hovoríš a konáš. Hovor a konaj všetko v čistej viere, akú mala Mária na zemi. Ona ti ju časom sprostredkuje. Nechaj svojej Vládkyni, biedny malý otrok, jasné nazeranie na Boha, oduševnenia, radosti, potešenia, bohatstvá, a pre seba ber len čistú vieru plnú nechutí, roztržitostí, mrzutostí a suchopárnosti. Povedz: „Amen. Nech sa tak stane; to, čo Mária, moja Pani, koná v nebi: to je to najlepšie pre daný okamih…“

A ešte sa veľmi chráň pred nepokojom, keď vo svojom vnútri nepociťuješ takú sladkú prítomnosť svätej Panny. Taká milosť nie je daná všetkým. Keď ňou Boh z veľkého milosrdenstva vyznačí dušu, tá ju môže dosť ľahko stratiť nevernosťou častej uzobranosti. Ak sa ti také nešťastie prihodí, spokojne sa vráť a konaj verejné pokánie pre svoju Panovníčku.

4. Plody tejto úcty vo vernej duši

Skúsenosť ťa naučí ďaleko viac, ako ti ja toho poviem. A nájdeš toľko bohatstva a milostí v tejto praktike, ak si aspoň trochu verný tomu, čo som ti povedal, že budeš z toho prekvapený a duša sa ti naplní radosťou…

Snažme sa teda, drahá duša, a pracujme, nech verným praktizovaním tejto úcty „je v nás Máriina duša, aby velebila Pána, nech je v nás Máriin duch, aby jasal v Bohu,“ jej Spasiteľovi – to sú slová svätého Ambróza: Sit in singulis anima Mariae ut magnificet Dominum, [sit] in singulis spiritus Mariae [ut] exsultet in Deo…

„A nemyslime si, že väčšou slávou a šťastím je prebývať v lone Abraháma, čiže v Raji, než v Máriinom lone, lebo tam Boh postavil svoj trón.“ – to sú slová svätého kňaza Guerrica: Ne credideris maioris esse felicitatis habitare in sinu Abrahae, qui [vocatur] Paradisus, quam in sinu Mariae, in quo Dominus thronum suum posuit.

Táto úcta, verne praktizovaná, prinesie duši nesmierne množstvo plodov. No najdôležitejší dar, ktorý také duše vlastnia, je udomácnenie Máriinho života v ich duši už tu na zemi tak, že už to nie je duša, ktorá žije, ale Mária v nej. Alebo duša Márie sa takpovediac stane ich dušou. Ak nevýslovnou no pravdivou milosťou božská Mária je Kráľovnou takej duše, môže byť zázrak, ktorý by v nej nevykonala? Veď ona je vykonávateľkou veľkých divov, najmä vo vnútri! Teda aj tu pracuje v tajnosti, bez vedomia samotnej duše, ktorá by svojim poznaním ničila ich krásu…

Keďže je vždy plodnou Pannou, do každého vnútra, kde je, prináša čistotu srdca i tela, čistotu v úmysloch i plánoch a plodnosť v dobrých dielach. Nemysli si, drahá duša, že Mária, tá najplodnejšia zo všetkých stvorení a tá, čo korunovala svoju plodnosť splodením Boha, môže vo vernej duši zaháľať. Umožní jej žiť bez prestania v Ježišovi Kristovi a Ježišovi Kristovi v nej. Filioli mei, quos iterum parturio donec formetur Christus in vobis (Gal., 4 vers, 19). Ak Ježiš Kristus je rovnako Máriiným plodom v duši jednotlivca, ako je ním pre všetkých, potom obzvlášť v duši, v ktorej ona prebýva, je Ježiš Kristus jej plodom a jej veľdielom.

Pre túto dušu sa Mária stáva všetkým po Ježišovi Kristovi. Osvecuje jej ducha svojou čistou vierou. Prehlbuje jej srdce svojou pokorou. Rozširuje a zapaľuje ho svojou láskou. Očisťuje ho svojou čistotou. Zušľachťuje a povznáša ho svojím materstvom. Ale prečo sa zdržujem? Iba skúsenosť naučí týmto Máriiným divom, ktoré sú neuveriteľné vzdelancom a povýšencom, ako aj bežným veriacim…

Keďže Boh prišiel na svet cez Máriu po prvýkrát, v pokorení a ponížení, nemohli by sme povedať, že cez Máriu príde aj po druhýkrát, ako celá Cirkev očakáva, aby sa ujal kráľovstva a súdil živých i mŕtvych? Kto vie, ako sa to stane a kedy sa to stane? Ale dobre viem, že Boh, ktorého myšlienky sú od našich vzdialené viac než nebo od zeme, príde v čase a spôsobom, ktorý ľudia najmenej očakávajú, aj tí najučenejší a najvzdelanejší v Písme Svätom, ktoré je v tejto veci veľmi zahmlené.

Máme tiež veriť, že na konci časov, ktorý bude azda skôr než si myslíme, Boh vzbudí osobnosti, naplnené Duchom Svätým a duchom Máriiným, pre ktorých táto božská Panovníčka vo svete vykoná veľké divy na zničenie hriechu a založenie kráľovstva Ježiša Krista, svojho Syna, práve na tomto skazenom svete. A práve touto úctou k presvätej Panne, ktorú tu len načrtávam a zoslabujem svojou nemohúcnosťou, tieto sväté osobnosti uspejú vo všetkom…

5. Vonkajšie úkony

Okrem vnútorných úkonov, o ktorých sme hovorili, má táto úcta aj vonkajšie, ktoré nesmieme opomínať ani zanedbávať…

a) Zasvätenie sa a jeho obnovenie

Prvý úkon: niektorý význačný deň prežiť v modlitbe, pristúpiť k svätému prijímaniu s cieľom oddať sa Ježišovi Kristovi rukami Márie, ktorej otrokmi sa stávame. Toto zasvätenie si obnovovať aspoň raz ročne v tento deň.

b) Vzdanie holdu

Druhý úkon: každý rok v tento deň venovať svätej Panne malú daň, aby sme jej prejavili svoju podriadenosť a závislosť tak, ako otroci vždy vzdávali hold svojim pánom. Daňou je buď nejaké umŕtvenie či almužna alebo púť, alebo nejaké modlitby. Blahoslavený Marin, podľa výpovede jeho brata, svätého Petra Damianiho, sa každý rok v ten deň verejne bičoval pred oltárom svätej Panny. Nežiadame, ba ani neodporúčame takúto horlivosť. No keď nedávame Márii mnoho, musíme aspoň obetovať to, čo jej ponúkame, s pokorným a veľmi vďačným srdcom…

c) Zvláštne slávenie Zvestovania

Tretí úkon: každý rok sláviť s osobitnou nábožnosťou slávnosť Zvestovania, hlavný sviatok tejto úcty, ktorý bol ustanovený k úcte a nasledovaniu tej závislosti, ktorej sa v tento deň večné Slovo z lásky k nám podriadilo…

d) Korunka Panny Márie a Magnifikat

Štvrtý vonkajší úkon: denne sa modliť Korunku Panny Márie, avšak bez záväznosti pod hriechom, ak sa vynechá. Skladá sa z troch Pater a dvanásť Ave. A často sa modliť Magnifikat, jedinú Máriinu pieseň, čo máme, na ďakovanie Bohu za jeho dobrodenia a pritiahnutie nových. Hlavne nezabúdať modliť sa ho po svätom prijímaní na vďakyvzdanie. Učený Gerson tvrdí, že svätá Panna sama tak robila po prijímaní…

e) Nosenie retiazok

Piaty úkon: nosiť malú požehnanú reťaz na krku či ruke, na nohe či okolo tela. Tento úkon možno úplne vynechať bez toho, že by sa narušila podstata tejto úcty. No súčasne by bolo zhubné ním pohŕdať a zavrhnúť ho, a nebezpečné ho zanedbať…

Tu sú dôvody pre nosenie tohto vonkajšieho znaku:

1) aby sme sa uchránili neblahých reťazí dedičného a osobného hriechu, ktorými sme boli spútaní;

2) aby sme si uctili povrazy a putá lásky, ktorými náš Pán veľmi chcel byť spútaný, čím nás urobil skutočne slobodnými;

3) keďže tieto putá sú putami lásky, traham eos in vinculis caritatis, budú nám pripomínať, že nesmieme konať inak, len pod vplyvom tejto čnosti;  aby nám vždy znovu pripomínali našu závislosť otroka od Ježiša i Márie. A otroci zvykli nosiť podobné reťaze.

Viaceré veľké osobnosti, ktoré sa stali otrokmi Ježiša a Márie, mali v takej úcte svoje reťaze, že nariekali, keď im nebolo dovolené verejne ich nosiť na svojich nohách, ako nosia otroci Turkov.

Ó, reťaze vzácnejšie a slávnejšie ako zlaté náhrdelníky a vzácne kamene všetkých vladárov, lebo nás spútavajú s Ježišom Kristom i jeho svätou Matkou. Sú o tom slávne svedectvá a stopy!

Nikdy ich nesmieme počas života odložiť, aby nás mohli sprevádzať až do dňa súdu. Aká radosť, aká sláva, aký triumf pre verného otroka v deň súdu, keď sa jeho kosti na zvuk trúby zdvihnú zo zeme, zviazané reťazou otroctva, čo iste vôbec nezhnije! Toto musí povzbudzovať nábožného otroka, aby ju nikdy neodložil, akokoľvek nepohodlné by to bolo.

O sv. Ľudovítovi M. Grignionovi sme natočili aj online reláciu. Pozrieť si ju môžete tu:

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:

Panna Mária – chcete ju spoznať? Svätý Ľudovít z Montfortu vás pozýva na stretnutie – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)

MÁRIA – ŽIVÁ FORMA BOHA – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)

Kto sme my, aby sme si mysleli, že Pannu Máriu nepotrebujeme? – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)

Mária v živote Jána Pavla II. – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu – verný syn Panny Márie – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás