Je jeseň 1692. Jeden devätnásťročný mladík ide po ceste do Paríža. Má oblečené pekné nové šaty, vo vrecku cíti váhu desiatich zlatých mincí. Cesta je ďaleká. Mladík prekonal v priebehu necelých dvoch týždňov krok po kroku asi tristo kilometrov. Tu stretne úboho oblečeného chudáka, ktorý na neho pozerá s úpenlivo prosiacim pohľadom. Mladému mužovi sa zlomí srdce. Vyprázdni svoje vačky a chudobnému úbožiakovi dá svojich desať zlatých mincí. – To bol sám Ježiš, ktorému Louis Marie Grignion dal svoj poklad. O tom je on presvedčený. Ľudovít je ešte veľmi mladý, ale už letí ako orol do závratných výšok svätosti.

            O niečo neskôr stretne druhého, v handrách oblečeného muža, čo nemá nič. Ľudovít už nemá nič, iba svoju oddanosť slúžiť Bohu… a svoje nové šaty. Vyzlečie si svoje šaty a vymení ich za handry toho bosého. Potom pokračuje v ceste, so svojou nábožne naladenou dušou, ľahko ako vták. Cieľ jeho cesty je Kňazský seminár Saint- Sulpice v Paríži. Tu ho prijmú do vedľajšej budovy, kde sú ubytovaní synovia z chudobných rodín.

Tešiteľ úbohých

            Ľudovít Maria Grignion sa narodil roku 1673 v malej obci Monfort- sur- Meu vo Francúzku. Jeho matka dala život osemnástim deťom. Otec bol advokát.

Pri svojom štúdiu prečítal všetky dostupné knihy o Panne Márii.

V roku 1700 sa splnil jeho celoživotný cieľ- bol vysvätený za kňaza. Pripojil sa ku skupine kňazov- misionárov v Nantes. Tým sa však znepáčil jeho ohnivý a originálny spôsob kázania a jednania s ľuďmi, a tak sa s ním rozišli.

Biskup Poitiers ho povolal, aby sa staral o chudobných vo všeobecnej nemocnici. Ľudovít sa húževnato pustil do nápravy neporiadku, ktorý tam vládol a kde nemocní boli zanedbávaní. Obnovil a prehĺbil aj duchovný život sestier. Ku malému spoločenstvu sa skoro pripojilo niekoľko ďalších duší a tak sa zrodil rád Dcér múdrosti. ( Táto kongregácia má dnes 4 500 členiek po celom svete. Pôsobia v chudobných štvrtiach a starajú sa o telesne postihnutých.) Svojím úspešným konaním vzbudil v nemocnici veľkú nevraživosť a tak ju musel opustiť.

V Paríži v nemocnici Salpetriere sa pustil do práce z rovnakým zápalom, ale aj s rovnakým výsledkom. Za päť mesiacov ho prinútili ku odchodu. Potom žil pol roka ako pustovník pod schodišťom jedného domu v ulici Pot- de- Fer, načo bol na mnohé žiadosti chorých znovu povolaný do nemocnice.

Francúzky misionár

Po roku sa už venoval svojmu najvhodnejšiemu zameraniu- misiám prostým ľuďom. Chudobný, žijúci podľa zásad prísne asketického života, posmievaný, neuznávaný, nepochopený svojimi predstavenými. (bláznovstvo lásky).

Putoval pešo do Ríma, kde bol prijatý pápežom Klementom XI. Ďalej evanjelizoval s titulom apoštolského misionára. Na jeho ohnivé kázania prichádzali obrovské zástupy ľudí, ktorí bývali často dojatí ku slzám. Plakali nad ukrižovaným Ježišom a nad svojimi vlastnými hriechmi. Tento mladý kňaz ich fascinoval.

Bol vysokej postavy, mal neobyčajnú silu, asketickú tvár a ohnivý pohľad. S ružencom v jednej ruke a v druhej s krížom zdvihnutým nad hlavu burcoval a zasieval do duší hlbokú vieru k Ježišovmu Srdcu a hlavne zbožnosť k Panne Márii. Skladal nábožné piesne. Všade prosil o almužnu pre chudobných, ktorú ihneď rozdelil. Chudobný medzi chudobnými. Bol všade žiadaný. Nebál sa vojsť do verejného domu a nabádal tam ku mravnému životu. Všade chodil zásadne pešo.

Ľudovít má 43 rokov. Jeho duch je ešte stále pripravený ísť bojovať, ale jeho úbohé telo je následkom rokov nadľudskej námahy a prísnej askézy opotrebované. Ešte sa mu podarí dokončiť ľudové misie v Saint- Laurent a potom zomiera ako vojak na bojovom poli 28. apríla 1716 o ôsmej hodine večer- ako 43-ročný. Jeho sarkofág sa nachádza v bazilike Saint- Laurent. Od tej doby spôsobuje tento svätý nespočítateľné množstvo zázrakov. Jeho piesne sa dodnes vo Francúzku spievajú, vydávajú a nahrávajú. Za svätého bol vyhlásený v roku 1947.

Oslava Matky Božej

            Za svoj krátky život napísal množstvo náboženských spisov. Tie museli byť v roku 1789 počas francúzskej revolúcie starostlivo uschované pred drancovaním. Až v roku 1846 sa našiel Ľudovítov rukopis – jeho hlavné dielo „O pravej úcte k Panne Márii“ (toto dielo Ľudovít nazval „Príprava na vládu Ježiša Krista“). Táto dnes najvýznamnejšia kniha mariánskej spirituality sa dočkala viac ako 300 vydaní a bola preložená do 20 jazykov. Spolu s inými grignionovými spismi bola posúdená Rímom, ktorý dekrétom z r. 1853 potvrdil, že v diele nie sú bludy. (súborné dielo jeho spisov má takmer 1800 tlačených strán).

            Svätý Otec Ján Pavol II. sa takto zdôveril André Frossardovi: „Táto kniha ( O pravej úcte k Panne Márii) ma priviedla k vážnemu obráteniu v mojom živote… úcta k Matke Kristovej, ktorú som si v detstve a v mladosti uchovával- si našla nové miesto na úctu, ktorá vychádzala z mojej najhlbšej viery“.

Grignion: „Budú vyvolené veľké duše, plné milosti a horlivosti, aby sa postavili na odpor proti Božím nepriateľom. Vynoria sa na všetkých stranách a budú obzvlášť oddaní Presvätej Panne, osvecovaní jej svetlom, vedení jej duchom, podopieraní jej pažou a chránení jej ochranou… Podľa sveta to budú ľudia nepatrní a úbohí, pred všetkými ponižovaní, pošliapaní a utlačovaní…, ale zato budú bohatí Božími milosťami, ktoré im Mária bude bohato rozdávať… a tak silno opretí o Božiu pomoc, že svojou poníženosťou, v spojení s Máriou, rozdrvia hlavu pekelného hada a privodia víťazstvo Ježiša Krista. Budú to praví apoštoli posledných čias, ktorým Pán síl udelí slovo a silu, aby konali divy a dobývali slávne víťazstvá nad svojimi nepriateľmi.“

Veľká dôvera v Boha a v Máriu (Grignion)

            Boh Otec stále chce mať dietky skrze Máriu, až do skončenia sveta.

Ako v prirodzenom poriadku je potrebné, aby dieťa malo otca i matku, práve tak v poriadku milosti všetky pravé dietky Božie a všetci vyvolení majú Boha za Otca a Máriu za Matku, a kto ju nemá, nemá Boha za Otca.

Preto zavrhnutí, ako bludári, rozkolníci atď., ktorí nenávidia presvätú Pannu, alebo pohŕdavo a ľahostajne na ňu hľadia, nemajú Boha za Otca, aj keď sa tým vychvaľujú, lebo nemajú Máriu za Matku. Lebo keby ju mali za matku, milovali by ju a ctili, ako pravé a dobré dieťa prirodzene miluje a ctí svoju matku, ktorá mu dala život.

Najneomylnejším a najnepochybnejším znamením na rozoznanie bludárov, ľudí zlej náuky, zavrhnutých je, že títo majú pre Pannu Máriu len pohŕdanie alebo ľahostajnosť. Usilujú sa svojimi slovami a príkladmi zmenšiť jej uctievanie a lásku k nej, či už otvorene alebo skryto, niekedy pod krásnymi zámienkami. Beda! Boh Otec nepovedal Márii, aby si v nich urobila príbytok, pretože sú Ezauovi.

Svätá Panna ťa naplní veľkou dôverou v Boha a v ňu samu. Nebudeš pristupovať k Ježišovi sám, ale vždy skrze túto dobrú Matku.

Pretože si jej dal všetky svoje zásluhy, milosti a zadosťučinenia, aby nimi vládla podľa svojej vôle, rozdelí sa s tebou o svoje čnosti a odeje ťa svojimi zásluhami, takže budeš môcť s dôverou Bohu povedať: „Hľa, Mária, služobnica tvoja, staň sa mi podľa tvojho slova.“

Keď si sa dal celý Márii, telom i dušou, jej štedrosť je neporovnateľná, ona sa nenechá prekonať vo veľkodušnosti a dá sa ti ako odmena obdivuhodným a pravdivým spôsobom. Budeš môcť smelo povedať: „Som tvoj, svätá Panna, spas ma,“ alebo, ako som už s učeníkom miláčikom povedal: „Prijal som ťa, svätá Matka, do svojho vlastníctva… Ja som celý tvoj a všetko moje je tvoje, Panna slávna, nadovšetko požehnaná. Položím ťa ako pečať na svoje srdce, lebo silná ako smrť je tvoja láska!“

Zázračná Mária! Si schopná robiť zázraky milosti v dušiach, ktoré si želajú stratiť sa v tebe.

Duša verná mariánskej úcte nepokladá za nič, čokoľvek myslí alebo činí sama od seba, nehľadá oporu ani zaľúbenie v ničom, iba v Máriiných zámeroch. Keď pristupuje k Ježišovi, áno i keď s ním hovorí, pokoruje sa oveľa viac ako duše, ktoré konajú samostatne a ktoré majú nepoznateľnú oporu a zaľúbenie vo svojich zámeroch. Tak viac oslavuje Boha, ktorý je dokonale oslavovaný jedine tými, ktorí sú maličkí a pokorní srdcom.

Svätá Panna zo svojej veľkej lásky prijíma do svojich panenských rúk dar našich činov. Dodáva im podivuhodnú krásu a lesk, sama ich prináša Ježišovi. Nebojí sa nijakého odmietnutia a náš Pán je nimi viac oslavovaný, ako keby sme mu ich podávali svojimi nečistými rukami.

Napokon, nikdy nemyslíš na Máriu, aby Mária za teba zasa nemyslela na Boha. Nikdy nechváliš alebo neuctievaš Máriu, aby Mária nechválila a neuctievala Boha. Mária sa celá vzťahuje k Nemu a môžeme ju nazývať spojnicou k Bohu alebo ozvenou Boha, ktorá hovorí a opakuje jedine Jeho. Ak povieš: „Mária,“ ona povie: „Boh.“ Svätá Alžbeta chválila Máriu a nazývala ju blahoslavenou za to, že uverila. Mária, verná ozvena Božia, zaspievala: „Velebí duša moja Pána“ (Lk 1, 46). Čo urobila vtedy, robí po všetky dni. Ak ju: chválime, milujeme, uctievame, alebo dávame jej niečo, je chválený, milovaný a oslavovaný Boh. Dávame to Bohu skrze Máriu a v Márii.

Prevzaté z: http://www.medzugorie.sk/ziv_svatych/ziv_svatych_detail.htm

PREDSTAVUJEME HORÚCU NOVINKU – AKO ODPOVEĎ NA VAŠE PROSBY AKO SA ZASVÄTIŤ PRESNE PODĽA SV. ĽUDOVÍTA MÁRIE GRIGNIONA – SME PRE VÁS VYDALI KNIHU 33 DŇOVÁ PRÍPRAVA NA ZASVÄTENIE – OBJEDNAŤ SI JU BUDETE MÔCŤ UŽ ČOSKORO!! SLEDUJTE NÁS