Mučeníctvo sv. Andreja Bobolu bolo vskutku hrozné. Vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí napísala, že v dejinách Cirkvi nebola spáchaná žiadna väčšia krutosť na človeku. Keď čítate výpovede svedkov, je ťažké uveriť, že ľudské telo dokáže toľko vydržať. Posmrtný osud mučeníka je ešte úžasnejší. 

Charakter a osobnosť svätého Andreja Bobolu

Osobu sv.  Andreja Bobolu môžeme spoznať vďaka cirkevným dokumentom. Jezuiti majú zvyk, že starostlivo opisujú bratov, ich problémy i pokrok. Podľa týchto zápiskov Andrej Bobola, narodený v 1591 v Strachocina – bol muž strednej postavy, územčistý. Mal tmavé vlasy a bradu, ale začal šedivieť veľmi skoro na svoj vek. K Jezuitom vstúpil ako 20-ročný.

V prvých záznamoch ho nadriadení opísali ako cholerika, náchylného k hnevu, tvrdohlavosti a výbuchom netrpezlivosti. V roku 1628 jeho predstavený Nowacki zapísal, že ak sa jeho charakter neupokojí, nebude  schopný vyučovať v škole ani byť v žiadnom vedúcom postavení.

V nasledujúcich zápiskoch bol Andrej Bobola už opísaný ako sangvinik. Zmenila sa jeho osobnosť za niekoľko rokov? Nie, len vstúpil do seba a neúnavnou snahou, húževnatosťou sa rozišiel so svojou tvrdohlavou impulzívnosťou, aby tak vykorenil svoje chyby a získal a navýšil miesto nich svoje čnosti.“

Svätý kňaz – „dušechvat“

46 rokov žil v ráde Jezuitov. Andrej Bobola žil v asi desiatich mestách, poslaný tam, kde bol potrebný. Pracoval ako kazateľ, spovedník, učiteľ a rektor cirkvi. Počas morovej epidémie vo Vilniuse pomáhal chorým s veľkou obetavosťou. Bol považovaný za svätého kňaza.

V jeho biografii sa dočítame: „Vďaka Božej milosti, bol schopný povýšiť priemernosť na úroveň hrdinstva .“ Tu a tam sa objavujú informácie, že svätý. Andrej Bobola bol autorom textu Svätyne Ľvovskej kráľovnej Jána Kazimierza, ale spoľahlivé zdroje to nepotvrdzujú.

Už v šesťdesiatych rokoch, keď prišiel do Pinsk v Polesie, v dnešnom Bielorusku ako putujúci misionár a kazateľ navštívil okolité dediny . Bola to skutočne misijná práca, pretože tam ľudia žili doslova divoko, prakticky nepoznali žiadne sviatosti mimo krstu a žiadne modlitby mimo Otče náš, a aj tú poznali nesprávne. Uctievali veľa povier a okultných praktík.

Dediny boli rozptýlené medzi lesy a močiare, neboli tam žiadne cesty. Otec Bobola putoval z osady do osady a hovoril ľuďom o Ježišovi, spovedal, sobášil, slávil sv. omše. Navštevoval všetkých, aj tých, ktorí boli katolíkmi a aj tých, ktorí boli pravoslávni veriaci . Zdá sa, že ani jedna skupina medzi týmito pojmami často nevidela žiadny rozdiel. Podieľal sa na toľkých konverziách, že bol nazývaný dušechvatom alebo lovcom duše.

Mučeníctvo sv. Andreja Bobolu

Po vypuknutí Chmelnického povstania na Ukrajine v roku 1657 sa nebezpečenstvo objavilo aj na hranici s Pińszczyznou. Otec Bobola opustil Pińsk, ale kozáci ho chytili na ceste medzi dedinami Janów a Peredił. Práve tam začalo jeho mučeníctvo, o ktorom Vatikánska Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí takmer o sto rokov neskôr napísala, že v dejinách Cirkvi taká krutosť nebola na človeku spáchaná.

Kozáci sa spýtali otca Bobolu, či je kňazom, on nezapieral a potvrdil, že áno dokonca im radil, aby zmenili svoj život. Vyzliekli ho a ťažko ho poranili nahajkami (ruský korbáč zaťažený kovovými guľôčkami.) Vylámali mu zuby a vytrhali nechty a stiahli kožu z rúk. Potom ho priviazali o kone a odtiahli do Janów. Tam ho odniesli do drevenej kôlne, ktorá bola používaná ako bitúnok a podrobili ho beštiálnemu mučeniu.

Mnohí dedinčania videli túto hroznú scénu cez medzery v stenách bitúnka a potom ju popísali. Mučitelia páli telo svätého jezuitu ohňom, stiahli mu kožu z hlavy, chrbta i tváre, vylúpili mu oči, odrezali pery, uši a prsty. Keď volal na Ježiša a Máriu, urobili mu dieru na krku, natiahli mu jazyk a odrezali ho úplne od krku. Nakoniec ho otočili hlavou dolu, hore nohami a keď sa trápené telo zmietalo v smrteľných kŕčoch, vysmievali sa mu, že „tancuje“. Veliteľ ho nakoniec zabil so šabľou.

Mučeník pripomína seba samého

Jezuiti pochovali spolubrata v Pinsku. Jeho mučenícka smrť urobila veľký dojem na miestne obyvateľstvo, a predstavený ju opísal v liste generálnemu predstavenému, ale kozácke vojny, vraždy ďalších jezuitov a mnohé ďalšie nepokoje v krajine zabránili na túto chvíľu procesu blahorečenia.

Andrej Bobola sa v roku 1702 pripomenul rektorovi kostola Pińsk, keď sa mu objavil vo sne. Keď bola rakva nájdená a otvorená, svedkovia uvideli telo neporušené (dnes ho možno vidieť v svätyni sv. Andreja Bobolu vo Varšave). Kult mučeníka sa rozvíjal, jeho telo bolo presunuté do Polotsku a blahorečenie začalo v Ríme.

V roku 1819 sa Andrej Bobola zjavil vo Vilniuse dominikánovi, otcovi Alojzovi Korzeniewskiemu, oznamujúc mu oslobodenie Poľska. V roku 1853 bol vyzdvihnutý k uctievaniu na oltároch.

V roku 1920, kedy sa sovietska armáda blížila k Varšave, poľskí biskupi oslovili pápeža Benedikta XV. so žiadosťou o kanonizáciu Andreja Bobolu a schválenie jeho patronátu nad Poľskom. Verili, že mučeník sa môže mocne prihovárať za pomoc svojej vlasti. V obliehanom hlavnom meste sa uskutočňovali intenzívne modlitby – okrem iného aj s pomocou blahoslaveného Andreja Bobolu, ktorého relikvie boli nesené v slávnostných procesiách.

Posledný deň novény pred mariánskym sviatkom, 15. augusta, sa uskutočnil „Zázrak na Visle“, ktorý sa pripisoval príhovoru Panny Márie a Otcovi Bobolovi.

Exponát

Keď po uzavretí mieru v Rige v r. 1922 mesto Polock pripadlo Sovietskemu zväzu, vojaci Červenej armády odviezli rakvu s mučeníkovým neporušeným telom do Moskvy, kde schránku so vzácnymi cennými predmetmi skonfiškovali a zachované telo odovzdali ako anatomický predmet do prírodovedeckého múzea v Moskve. Tam bolo asi rok. Pápež Pius XI. (1922-1939), bolestne dojatý týmto zneuctením, dosiahol prostredníctvom severoamerických jezuitov P. Walsha a P. Gallaghera, vedúcich pápežskej misie vyslanej na pomoc hladujúcim v sovietskom Rusku, že Bobolovo neporušené telo mohli previezť do Vatikánu. Dňa 1. novembra 1923 ho dočasne uložili v kaplnke kontesy Matildy. Potom ho 18. mája 1924 na pápežov pokyn preniesli do hlavného jezuitského kostola Il Gesú v Ríme a umiestnili ho vedľa oltára sv. Františka Xaverského. Za svätého bol vyhlásený 17.4.1938. Pápež Pius XI. povolil, aby sa pozostatky svätého vrátili do rodného Poľska a uložili ich vo Varšave.

Vrátil sa do Poľska v roku 1938, po kanonizácii, v triumfálnej ceste po železnici so zastávkami v mnohých mestách . V roku 2000 bol sv. Andrej Bobola vyhlásený za patróna Poľska.

Zdroj: https://modlitba.sk/svaty-andrzej-bobola-take-krute-mucenictvo-v-dejinach-cirkvi-nebolo-zaznamenane/

⬇️⬇️  POZVÁNKY + PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ SDZR ⬇️⬇️

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

Nová brožúra: POTRAT JE DUCHOVNÝ BOJ

• svedectvo Zachary Kinga – Panna Mária mu povedala, že ho volá do svojej armády a jeho úlohou je pomôcť Jej ukončiť potraty
• modlitby uzdravenia a oslobodenia po spontánnom aj umelom potrate
• Zaobstarať si ju môžete kontaktovaním na mail sdzr2023@gmail.com.

VYDALI SME PRE VÁS 2 NOVÉ BROŽÚRY, viac info: KRAĽUJ NÁM KRISTE ; ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA

2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/

Zastávame tradičné hodnoty v súlade s učením Katolíckej Cirkvi. Hlavnou snahou Slovenského dohovoru za rodinu je šíriť Eucharistickú a mariánsku úctu. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, RUŽENCOVÉ A PÔSTNE reťaze, NonStop modlitby svätého RUŽENCA naživo, pravidelné ONLINE RELÁCIE so zaujímavými hosťami na rôzne duchovné témy, denné modlitby NAŽIVO S KŇAZOM – svätý ruženec, zasvätenie, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňažským požehnaním, ŽIVÉ PRENOSY z pútnických miest a ADORÁCIE. Zaoberáme sa MARIÁNSKYMI ZJAVENIAMI, DUCHOVNÝM ROZLIŠOVANÍM a životopismi svätých. Prinášame denne zaujímavé ČLÁNKY a aktuality zo Slovenska aj zo sveta. ĎAKUJEME, ŽE SA S NAMI MODLÍTE, SLEDUJETE NÁS A PODPORUJETE NÁS.