S poverami sa už každý aspoň raz stretol. Čierna mačka, kominár, štvorlístok, rozbité zrkadlo, piatok 13-teho, podkova pre šťastie atď.  Tieto činy, od ktorých akoby závisela ľudská budúcnosť však nie sú nevinnými skutkami, ale môžu byť hriechom proti cnosti náboženstva.

Portugalský exorcista Duarte Lara zašiel ešte ďalej a povery nazval druhom duchovného cudzoložstva s varovaním, že táto škoda pramení z očakávania „spásy od sily, ktorá nepochádza od Boha a diabol túto medzeru využíva“. 

Nejesť hydinu na Nový rok, aby neuletelo šťastie, alebo rybu, aby neodplávalo, či nevešať v ten deň alebo na Silvestra bielizeň, aby neprišlo nešťastie a podobné „zásady“ – to sú všetko „poklady“, ktoré sa udomácnili aj u nás. 

Povera je z teologického hľadiska neresťou, teda opakom cnosti a je v rozpore s morálnou cnosťou náboženstva, ktorá je sklonom našej vôle preukazovať Bohu uctievanie, ktoré mu patrí.

V zásade existujú dve veľké neresti, ktoré odporujú cnosti náboženstva – bezbožnosť a povera. Bezbožnosť sa vzťahuje na nezaobchádzanie s posvätným s patričnou úctou ako sú posvätné miesta, sväté dni a Sväté písmo. 

Povera je zbožšťovanie stvorených bytostí alebo niečoho, čo je zdrojom poznania, čo nie je Boh a súvisí s preukázaním služby, ktoré je dlhovaná niečomu, čo nie je Boh. A to je hriech. 

Povery sa delia na tri hlavné formy: modloslužbu, veštenie a mágiu. Modlárstvo nastáva, keď zbožšťujeme niečo, čo nie je Boh. A medzi to patrí aj práca, zdravie, úspech, peniaze, z ktorých si ľudia urobia svojho boha. 

Veštenie je, keď zbožšťujeme zdroj poznania, ktorý nepochádza od Boha. Takže namiesto toho, aby človek prosil Boha, modlil sa či čítal Slovo, „aby bol osvietený“, spolieha sa na iné zdroje poznania, ktoré nepochádzajú od Pána. K tejto činnosti patrí aj „nevinné“ čítanie horoskopov, ktoré mnohí katolíci považujú len za zábavu. Ak sa niekto uchýli k vešteniu, vkladá dôveru v tento zdroj osvietenia, čo je nemožné. 

Diabol totiž nepozná budúcnosť. Dokáže predpovedať niektoré veci, ako napríklad či bude zajtra pršať. Toto dokážeme aj my, ale diabol to zvládne „prešpikovanejšie“ respektíve to viac „vyšperkuje“. Dokáže skombinovať súčasné príčiny a vidieť ich prirodzenú dynamiku a tak prichádza s pravdepodobnými scenármi.

Exorcista otec Lara k tomu hovorí: „Diabol dokáže predpovedať aj veci, ktoré môže spôsobiť sám. Inými slovami, pozrie sa na svoju dlaň a povie: ‚Budeš mať zdravotný problém budúci štvrtok,‘ a niekedy je to práve ten človek, kto tento zdravotný problém skutočne spôsobí. Takže ani on nie je veľký veštec; je to taký druh triku.“ 

Pokiaľ ide o mágiu, aj u nej ide o rovnakú logiku ako u veštení, teda o použitie nejakej sily na dosiahnutie konkrétneho účinku. Človek sa obracia k inej sile ako k Bohu a prosí o pomoc v dobrom alebo zlom, pričom v druhom prípade ide jednoznačne o hriech. Okrem toho, že je čierna mágia hriechom proti cnosti náboženstva, je aj v rozpore s láskou a spravodlivosťou.

Čo teda vedie človeka k praktizovaniu povery? Podľa kňaza „sú ľudia, ktorí skutočne veria“, a ľudia, ktorí sa tomu venovali v predchádzajúcich rokoch, si myslia, že im to prinieslo šťastie, čiže sú presvedčení o účinkoch. 

Ale sú aj takí, ktorí to praktizujú ako „druh zábavy“ a myslia si, že je to neškodné. Nebolí to… Čo mi chýba? Nemám čo stratiť… atď.  Toto je už tiež hriech. Nerozvážnosť, čo znamená, že človek nemá v srdci jasno v tom, „či dávať Bohu to, čo Mu patrí.“ Ak vidíme, že to ktosi z našich priateľov robí, netreba sa ním dať strhnúť, „aby sme si ho nepohnevali“, ale otvoriť sa cnosti statočnosti a otvorene dať najavo, že „tade moja cesta nevedie“, aj za cenu, že budeme za zbabelcov. 

Povera je aj „druh vírusu“. Tí, ktorí čítajú horoskopy, dávajú si do ikebany makovice, aby mali peniaze, vyhnú sa čiernej mačke a podobne ukazujú, že ich morálna dispozícia je otvorená týmto silám, ktoré sa prejavujú mnohorakými spôsobmi a tiež to poukazuje na slabú vieru a malú znalosť Božieho slova. 

Nezabúdajme, že keď prestanem vkladať svoju nádej na spásu do Boha a vložím ju do inej nadprirodzenej sily, je to nebezpečné a diabol zneužíva moju otvorenosť. 

Jedna žena tvrdila, že je katolíčka, ale nepraktizovala to. Keď jej zomrel otec, išla k veštici, aby zistila, či je v poriadku. Takýto druh zvedavosti otvára dvere. Žena došla do fázy života, keď sa čoraz viac zapájala do okultizmu, čo sa jej v počiatku zdalo ako správne riešenie. Neskôr sa už u nej stal exorcizmus nevyhnutný.  

Na Nový rok zvyčajne prajeme druhým to, čo považujeme za potrebné pre šťastie – zdravie, pokoj, lásku, rodinu. A možno si ani nepomyslíme na to, že to, čo vyjadrujeme, nosíme v srdci ako predstavu, ktorú máme o šťastí, čo sú síce dobré veci, ale nie najdôležitejšie. 

Pán Ježiš nás učil, že najdôležitejšou vecou v našom živote na tejto zemi je naše spoločenstvo s Bohom, život v Božej milosti, byť Božím priateľom. 

Úplné odpustky získame na Nový rok, čiže 1. januára, keď sa zúčastnime slávnostného recitovania alebo spevu Veni, Creator Spiritus – Príď, Duchu Svätý, ktorým si vyprosujeme Božiu pomoc do celého nadchádzajúceho roku.  

Prevzaté z: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2025/12/ako-na-novy-rok-tak-po-cely-rok-alebo.html

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás