Je kremácia v Cirkvi povolená?

Tento článok je spracovaný z relácie: Je kremácia v cirkvi povolená - o. Chris Alar

Otázka pohrebu a zaobchádzania s telesnými pozostatkami zomrelých patrí k dôležitým témam kresťanskej eschatológie a morálky. Katolícka cirkev počas svojich dejín prešla v pohľade na kremáciu (spopolnenie) viditeľným vývojom, pričom reagovala na meniace sa spoločenské, hygienické a ekonomické podmienky sveta. Tento článok objasňuje historický kontext vnímania kremácie, podmienky, za ktorých je dnes povolená, a oficiálne vyjadrenia cirkevných dokumentov. Zároveň poukazuje na dôležitosť zachovania úcty k ľudskému telu, ktoré je chrámom Ducha Svätého, a to bez ohľadu na zvolenú formu pohrebu.

Historický kontext a rané kresťanstvo

Kremácia bola zakázaná, pretože ju v ranom kresťanstve často praktizovali pohania, ktorí popierali vzkriesenie. Pohreb vykonávaný kresťanmi napodobňoval Kristov vlastný pohreb a vyjadroval vieru, že telo bude v budúcnosti vzkriesené. Podobne robili i židia, ale kresťania v tom pokračovali ako znak viery a nádeje vo večný život. I židia považovali kremáciu za pohanskú, ale napríklad saduceji neverili vo večný život, preto kremáciu praktizovali. Kresťania považovali kremáciu za úmyselné odmietnutie kresťanskej viery.

Vývoj cirkevného postoja v moderných dejinách

Koncom 19. storočia sa kremácia začala šíriť v Európe. Údajne z praktických, hygienických alebo sekulárnych dôvodov, ako napríklad preľudnené mestá a nedostatok miesta na pohrebiskách a cintorínoch. Sekulárne a slobodomurárske skupiny ju však často propagovali ako symbolické odmietnutie kresťanského učenia o telesnom vzkriesení a posmrtnom živote. Ak to propagujú slobodomurári, nemôže to byť dobré.

Cirkev na to okamžite reagovala v roku 1886 Dekrétom Svätého úradu. Pápež Lev XIII. sa postavil a zaoberal sa touto otázkou, a povedal, že katolíkom, ktorí si zvolili kremáciu z antikresťanských dôvodov, bolo odmietnuté cirkevné pochovanie. Neskôr, v roku 1917, Kódex kanonického práva Kán. 1203 § 2 výslovne zakázal kremáciu, pokiaľ nebola nevyhnutná napríklad v prípade vážnych chorôb alebo vojny.

Po Druhej svetovej vojne sa kremačné pohreby stali opäť bežnejšími „z praktických, hygienických i ekonomických dôvodov.“ Cirkev preto začala prehodnocovať svoje stanovisko a uznala, že zámer kremačných pohrebov nemusí byť nutne zlý. V roku 1963 došlo k reforme Vatikánom. Kremácia sa podmienečne prijala s pravidlami zakorenenými v teológii o vzkriesení tela a úcte k mŕtvym. Cirkev síce zmenila svoju prax, no učenie zostalo. Kremácia sa umožnila, pokiaľ nebola zvolená špeciálne s cieľom poprieť vieru vo vzkriesenie. Dôvody boli prevažne zdravotné či ekonomické.

Je kremácia v Cirkvi povolená a za akých podmienok?

Kremácia môže byť v niektorých prípadoch povolená. Cirkev nepovažuje kremačný pohreb za protirečiaci kresťanskej viere, ak sa, samozrejme, neporuší viera z protikresťanských dôvodov. Katolícka cirkev kremáciu umožňuje výhradne za dôležitých podmienok zakorenených v úcte k telu a viere vo vzkriesenie mŕtvych. Mnoho ľudí sa rozhodne pre kremáciu – spopolnenie z náboženských alebo nestranných dôvodov. Podľa stanoviska Cirkvi kremácia nebráni vzkrieseniu, pretože Božia moc vzkriesiť mŕtvych nezávisí od fyzického stavu tela. Cirkev kremáciu povoľuje, ale odporúča riadne pochovávanie mŕtvych.

Čo hovoria o kremácii oficiálne dokumenty Cirkvi?

Učenie bolo potvrdené v Kódexe kanonického práva v roku 1983: „Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu.“ (Kán 1176 § 3.)

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Cirkev dovoľuje kremáciu, ak nie je prejavom úmyslu spochybniť vieru vo vzkriesenie tela.“ (KKC 2301)

Zaobchádzanie s popolom a zákaz rozptyľovania

Cirkev trvá na tom, že so spopolnenými pozostatkami musí byť zaobchádzané s rovnakou úctou ako s telom. A tu narážame na obrovský problém. Ľudia roztrusujú popol na golfových ihriskách, hádžu ho do oceánu. Popol by mal byť uchovaný na posvätnom mieste, ako je cintorín, hrobka alebo kolumbárium. Rozptyľovanie popola, jeho rozdeľovanie medzi členov rodiny a uchovávanie doma nie sú povolené.

Inštrukcia Ad resurgendum cum Christo (Aby sme vstali s Kristom z mŕtvych) ohľadom pochovávania zomrelých a uchovávania popola v prípade kremácie z roku 2016 hovorí:

„Kedykoľvek sa z legitímnych dôvodov rozhodne pre spopolnenie mŕtveho tela, popol zosnulého musí byť uchovávaný podľa predpisu na posvätnom mieste, teda na cintoríne – alebo v istých prípadoch v kostole – alebo na kompetentnou cirkevnou autoritou určenom mieste. (...) Uchovávanie popola na posvätnom mieste môže prispieť k zmenšeniu rizika, že sa zosnulí vytratia z modlitieb a spomienok svojich príbuzných a kresťanského spoločenstva. (...) Z vyššie uvedených dôvodov sa nedovoľuje uchovávať popol v domácnosti. (...) Aby sa vyhlo akémukoľvek dvojznačnému panteizmu, naturalizmu alebo nihilizmu, nedovoľuje sa rozsypať popol do vzduchu, zeme alebo vody, či iným spôsobom, ani premeniť popol na upomienkové predmety, kusy bižutérie alebo iné predmety. V súvislosti s takýmto konaním totiž nemožno uznať, že rozhodnutie pre kremáciu bolo motivované hygienickými, sociálnymi či ekonomickými dôvodmi. V prípade, že bolo všeobecne známe želanie zosnulého dať sa spopolniť a popol rozptýliť v prírode z dôvodov protirečiacich kresťanskej viere, musí mu byť podľa normy práva odmietnutý pohreb.“

Teologický pohľad na ľudské telo

Satan popiera, že Boh prišiel v tele. Preto, ak zničíme telo, nehráme tým do karát satanovi? Ak zničíme telo, súhlasíme so žalobcom, že človek je metlou stvorenia, nie jeho korunou. Keď pálime telo kvôli ekológii či životnému prostrediu, kladieme tieto dôvody nad ľudské telo. Ľudské telo je dnes hanobené ekológiou a environmentalizmom. Boh nám dal veľký dar v podobe ľudského tela. Preto, bez ohľadu na to, aký spôsob si zvolíme, či pochovanie alebo spálenie, dôstojne zaobchádzajme s ľudským telom už tu na zemi a aj po smrti.

Zhrnutie na záver

1. Preferované je pochovávanie mŕtvych, pretože nasleduje Kristov príklad a dáva nám nádej na vzkriesenie. Pochovávanie mŕtvych sa radí i medzi telesné skutky milosrdenstva. Ide o prejav úcty k ľudskému telu ako ku chrámu Ducha Svätého.
2. Kremácia je povolená, pokiaľ je vykonaná s úctou, a je prijateľná len vtedy, ak nie je v rozpore s vierou.
3. Rozptýlenie popola alebo jeho uchovávanie doma nie je povolené, pretože nie je prejavom náležitej úcty.

Titulný obrázok: Vytvorené pomocou AI – gemini

Spracovala: Dominika Knapová

Celú online reláciu: Je kremácia v cirkvi povolená - o. Chris Alar si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty - KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás