Pôst je časom púšte

Tento článok je spracovaný z relácie: Dominik Chmielewski - Posledný veľký pôst? (1. časť)

Na prahu Veľkého pôstu vstupujeme do osobitného času milosti, ktorý nám Cirkev ponúka ako cestu návratu k Bohu. Pôst je štyridsaťdňovou púťou s Kristom na púšti, kam Ho vyviedol Duch Svätý, aby sa v tichu, modlitbe a zápase zjavila sila poslušnosti a lásky. Možno si neuvedomujeme, aký vzácny dar v týchto štyridsiatich dňoch dostávame. Každý pôst môže byť pre nás rozhodujúcim krokom na ceste svätosti. Preto vstúpme doň s pokorou a odvahou – ako do času, ktorý môže zmeniť naše srdce a priblížiť nás k večnosti.

„A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.“ Mt 6, 16

Buďme pripravení, lebo nevieme ani dňa ani hodiny

Karol de Foucauld, kedysi veľký ateista, dnes blahoslavený, sa obrátil tak veľmi, že oddal celý svoj život Ježišovi a odišiel do púšte v Alžírsku, kde sa modlil za moslimov, aby spoznali Ježišovu lásku. Stal sa človekom, ktorý bol veľmi citlivý na lásku k druhému človeku. Chápal, že aj tí, ktorí veria v iného boha, sú smädní po Bohu lásky. Blahoslavený Karol zahynul mučeníckou smrťou – bolo mu podrezané hrdlo. Na púšti v Alžírsku oddal svoj život za ľudí, ktorých si veľmi zamiloval, a všetko im odpustil. Karol de Foucauld hovorieval, že ak chceme žiť skutočnou láskou k Ježišovi a k druhému človeku, musíme žiť tak, akoby sme mali každý večer zomrieť mučeníckou smrťou. V jeho živote sa to splnilo doslovne.

Ako by sme prežili deň, keby sme vedeli, že večer zomrieme mučeníckou smrťou? Ako by sme sa modlili? Ako by sme prijali Ježiša v Eucharistii, keby sme dnes večer mali zomrieť?

Pôst je časom púšte

Začíname Veľký pôst. Možno pre mnohých to bude posledný pôst. Vráťme sa k slovám Karola de Foucauld. Každý deň máme prežiť tak, akoby to bol nielen náš posledný deň, ale aj deň, ktorý ukončíme mučeníckou smrťou. Čo by sa stalo, ak by sa ukázalo, že tento pôst bude posledný Veľký pôst v našom živote? Ako by sme ho v tom prípade prežili? Základom Veľkého pôstu je mimoriadny čas púšte. Každý deň musíme bojovať o púšť, o miesto, v ktorom stlmíme hluk nášho srdca, aby sme mohli počuť Boží hlas. Pre každého z nás bude čas púšte iný. Púšť bude pre nás osobná, pretože hluk, ktorý vypĺňa naše srdce a tlmí Boží hlas, je pre nás výnimočný. Hluk, ktorý vypĺňa naše srdcia, je zväčša hluk mediálny. Každý deň trávime hodiny pred televíziou, na internete, na telefóne. Hodiny často plynú márnením nášho času alebo posväcovaním času tomu, čo nás nikam neposúva a nás neobohacuje. To sa stáva protivníkom, ktorý nám kradne čas na lásku. Lásku k Bohu, k druhému človekovi a k sebe samým.

Skúsme sa zastaviť a nechať Boha prejsť naším srdcom. Už od samého rána volajme: „Príď, Duchu Svätý, prejdi mojím srdcom, prejdi mojím životom. Neviem, kde potrebujem obrátenie a neviem, ako mám prežiť každý deň Veľkého pôstu. Nechcem si vytvárať svoje nápady, lebo ty si Tvorcom každého dňa vo Veľkom pôste. Prosím, príď a pomôž.“ Modlime sa novény k Duchu Svätému, počúvajme kázne o Duchu Svätom, ale nadovšetko sa nechajme vyvádzať na púšť, kde Ho budeme počuť. Zminimalizujme mediálny hluk, lebo inak Ducha Svätého nebudeme počuť – neprebije sa cez tento hluk.

Keď sa zamýšľame nad tým, ako prežiť Veľký pôst, musíme si uvedomiť, že Tvorcom Veľkého pôstu je Duch Svätý. Duch Svätý vyviedol Ježiša na púšť na 40 dní, aby na konci týchto dní Ježiš porazil démona.

Darujme Bohu desatinu

40 dní pôstu, konkrétne 36 dní, lebo nedele sa nezaratúvajú do času Veľkého pôstu, jest jedna desatina roka. Život je čas. Ježiš hovorí: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 10,39) Ak pre Ježiša „stratíme“ čas, potom sa ocitneme vo večnosti. A koľko času stratíme pre Ježiša na zemi, to bude garanciou nášho večného života. Boh prichádza s ponukou pôstu každý rok a prosí nás o desatinu nášho času pre Neho. Nech je tých 40 dní mimoriadnym časom pre Pána. Tento čas má byť iný, ako čas počas celého roka. Vtedy dovoľme Duchu Svätému, aby nás vyviedol na púšť, a aby Duch Svätý tvoril každý deň počas týchto 40 dní. V kresťanskom živote ide o to, že sa máme celkom poddať Duchu Svätému a nechať sa Ním viesť: zo sekundy na sekundu, z hodiny na hodinu, z dňa na deň podľa Jeho nápadu a myšlienky pre môj život. Až vtedy vchádzame do projektu, ktorý pre nás pripravil Boh, a stávame sa najšťastnejšími ľuďmi na tejto planéte.Najšťastnejší sme, keď vstúpime do Božej vôle, ktorá je pre nás, keď sa úplne poddáme Svätému Duchu.

Buďme vnímaví na hlas Ducha Svätého

Ak sme príliš zaujatí tým, čím práve žijeme – prácou, koníčkami, záujmami, zväčša si nevšimneme problémy, ktoré máme pred očami. Možno začneme strácať citlivosť na to, čo sa deje v našom manželstve, v našich vzťahoch. Možno sa naša veľmi blízka osoba začne uzatvárať čoraz viac do seba a vôbec si to nevšimneme, pretože sme príliš zaujatí sebou samým. Veľmi často si to uvedomíme, keď je príliš neskoro.

Keď prestaneme byť vnímavý na hlas Ducha Svätého, možno o 40 dní – po Veľkom pôste – prestaneme vidieť pravdu o sebe samom. Jedno vnuknutie Ducha Svätého dokáže zmeniť všetko. Ak si to vnuknutie vezmeme k srdcu, Duch Svätý nám dá aj milosť verne nasledovať vnuknutie a spolupracovať s milosťou tohto vnuknutia. Buďme preto vnímavý, lebo nevieme ani dňa ani hodiny (porov. Mt 25, 13).

Titulný obrázok: Vytvorené pomocou AI (gemini)

Spracovala: Dominika Knapová

Reláciu: Dominik Chmielewski - Posledný veľký pôst? (1.časť) SLEDUJTE TU:

Podporte aktuálne projekty - KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás