List svätého Jozefa Ježiškovi a všetkým otcom

Milý Ježiš, 
bol som jednoduchým mladým tesár a musel som každý deň stráviť veľa hodín v tmavej dielni vo veľkom úsilí pri práci s drevom. Napriek tomu som bol vždy rojko. Keď sa život zdá cez deň tvrdý a únavný, všetko, čo ti zostáva, je snívať v noci – nie utekať, ale pokúsiť sa predstaviť si niečo iné, čo môžeš zostrojiť, a tak každý deň prebúdzať nádej. Takto som sníval o svojom živote s Máriou.

Ale ja sám som neobjavil sen, ktorý pre nás Boh pripravoval. Keď mi Mária so slzami v očiach povedala o anjelovi, hoblík v mojich rukách sa zrazu zastavil a začal som sa triasť. Drevo som vždy miloval, pretože je takmer ako syn: spočiatku nie je tvarované, ale ak zotrváš v trpezlivosti, aby si ho vyhladil, opílil hrany, obrúsil nepravidelnosti a vyhladil jeho nerovnosti, môžeš ho premeniť. Nie je to to, čo by mal robiť otec so svojím synom – objať ho, jemne ho pohladiť a premieňať ho na muža? Boh však odo mňa žiadal absurdné. Mohol som byť otec dreva, ale nie Máriinho syna!

Zveril som sa Bohu a zapracoval som svoje projekty do sna, ktorý mal Boh pre mňa. Vravel mi: „Neboj sa.“ A tu som urobil mimoriadne odhodlanie: nie je to len otec, ktorý nám daruje život, ale aj otec, ktorý zostáva pri nás a každý deň nám šepká: neboj sa, neboj sa, ja som s tebou.

Drahý Ježišu, miloval som Ťa srdcom otca, aj keď som vedel, že hoc v rukách budem držať drevo, nikdy nebudem môcť držať teba. Keď si mi v dielni pomáhal, sledoval som, ako sa z Teba stáva chlapec, a niekedy som chcel nechať stranou svoje nástroje, aby som Ťa pohladil po vlasoch a zašepkal Ti: „Nikdy sa neboj.“ Ale Ty si sa na mňa pozrel, videl si do hĺbky mojej duše: už vtedy si poznal moju lásku k Tebe. Učil si sa o živote, ale učil si sa niečo aj o svojom nebeskom Otcovi, a to natoľko, že si ho neskôr vnímal ako Otca, ktorý Ťa vidí z diaľky, beží smerom k Tebe a objíma Ťa. Nech je Tvoja situácia akákoľvek, Boh na Teba vždy čaká s otvorenou náručou.

Sú tu ďalšie Vianoce. Chcel by som dnes svojim bratom najskôr povedať, aby sa naučili trpezlivosti remeselníkov. Boh prichádza, navštevuje naše životy a premieňa veci, ale to sa nestane len v jeden deň. Je to cesta, ktorá si vyžaduje čas a vytrvalosť.

Milí otcovia, rád by som vám povedal, že Vianoce budete mať vtedy, ak sa naučíte predovšetkým byť otcami, teda ak sa budete cvičiť v umení starostlivosti, ak milujete a chránite ľudí vo vašom okolí a pritom riskujete svoje životy, rešpektujete zlyhania a vnímate ich sny a dospievanie. Nech vás potom ľudia vnímajú ako mužov s otvorenou náručou a nie ako bezohľadných sudcov, ktorých ukazovák ukazuje na iných.

Vianoce budú vtedy, keď nevyzdvihnete negatíva a nenecháte sa rozhnevať kvôli veciam, ktoré nefungujú. Vtedy sa vráťte do dielne, ktorá je životom, a bojujte s výzvami, vyhlaďte a ohobľujte všetku tú drsnosť. Nech vás udivuje malý púčik než blížiaca sa búrka.

Vianoce budú vtedy, keď sa naučíte rozvíjať zmysel pre spravodlivosť vo všetkom, čo prežívate, a to najmä v spoločnosti, politike a práci. Hovoria o mne, že som spravodlivý človek, ale v skutočnosti by mal byť každý spravodlivý. Bez spravodlivosti neexistuje skutočné ľudstvo, ale zneužívanie, násilie a nerovnosť. To všetko sú veci, ktoré postihujú chudobných viac než kohokoľvek iného.

Musel som chrániť Máriu a dieťa a riskovať svoj vlastný život. Vianoce by nám mali tiež pripomínať toto: Boh je prítomný tam, kde existuje láska, ktorá z nás robí vrúcnu prikrývku pre tých, ktorí trpia zimou, spoločníkov pre tých, ktorí sú osamelí, slová utechy pre všetkých, ktorí sú nešťastní, a predovšetkým ochranný štít pre tých najbezbrannejších a najslabších. Vo svete, kde arogantní a mocní šliapu po najmenších, je zbytočné stavať si betlehemčeky.

Musel som tvrdo pracovať, aby mohla moja rodina prežiť. Napriek tomu som v Nazarete prežíval malé, ale zato intenzívne chvíle strávené spolu s manželkou a s Ježišom. Urobte to sami, drahí otcovia: pribrzdite tempo svojej práce a ak sa vám dá, nechajte si starosti pre seba. Venujte pár okamihov svojim manželkám a deťom: ich skutočne počúvajte, buďte im k dispozícii, zdieľajte sa s nimi a prijímajte ich. To je všetko.

A posledná rada: neprestávajte snívať. Aj v namáhavej situácii v dielni, prerušeného vzťahu, vnútornej úzkosti či nádeje, ktorá už vyhasla, sa môžeme naďalej pozerať nahor, pretože ten Boh, ktorý prišiel v Ježišovi, stále prichádza, aby znova zapálil život v nás. Snívajte a pomáhajte ostatným snívať, pretože iba týmto spôsobom bude možné svetu prežiť. A tak budú Vianoce každý deň.

zdroj: Aleteia
il. obr.: tu

Prevzaté z: verím.sk

Podporte aktuálne projekty - KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás