V druhej časti prednášky o mužovi pravdy – Jerzym Popiełuszkovi, vám ponúkame pozrieť sa ešte hlbšie na život tohto kňaza. Svojím hlásaním pravdy bol sympatický aj sv. Jánovi Pavlovi II., ktorý sa ho zastal so slovami: ,,Ochraňujte ho, lebo toto je veľký patriot a veľký kňaz.“ Popiełuszko bol nadovšetko kňaz a ako sám hovoril: ,,Dôkazom môjho kňazstva je toľko obrátení.“ Bol odhodlaný vytrvať v hlásaní Evanjelia, nezabúdal na pokoru srdca a jeho nepriatelia ho zabili za pravdu. Dnes na výročie jeho mučeníckej smrti prosme kňaza Solidarity, aby nám u Boha vyprosil odvážne neustráchané srdcia.
PRI HLÁSANÍ PRAVDY SA HO ZASTAL AJ JÁN PAVOL II.
Riadená propaganda smerovaná voči o. Jerzymu začala čoraz viac fungovať. Veľa kňazov, ktorí v tom čase odvážne hlásali Evanjelium, poukazovali veľmi výrazne, že komunistický systém nemá nič spoločné s Evanjeliom. Títo kňazi boli veľmi prenasledovaní. Historik Janusz Kotański vo svojej knihe Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza, píše: ,,Komunistická vláda chcela za každú cenu predstaviť kňaza Popiełuszka nie iba ako zlého občana, ale aj ako fanatického kňaza. Mal byť pri kňazoch (…), príkladom kňaza, ktorý nepočíta s realitou súčasného sveta a vzdorujúceho, dokonca aj cirkevnej hierarchii. Jeho akože neposlušnosť, vzhľadom na primasa Glempa alebo učenie Jána Pavla II., bolo veľakrát úmyselne zdôrazňované. A cieľ konania tejto propagandy bol jasný: o. Jerzy je ten, ktorý vyvoláva konflikty medzi vládou a Cirkvou. (…) Čiže musel byť odstrčený na okraj cirkevného života.“
V tom neľahkom čase o. Jerzyho veľmi mocne podržal Ján Pavol II., ktorý povedal tieto slová: ,,Ochraňujte ho, lebo toto je veľký patriot a veľký kňaz. Propaganda a agentúra v Cirkvi, sa za každú cenu pokúšala rozhádať waršawskú kúriu s o. Jerzym. Poukazovali na to, ako veľmi o. Jerzy škodí Cirkvi a vláde.“ Istý vtedajší kňaz z kúrie po niekoľkých rokoch povedal: ´Dnes vidím, že sme veľmi seriózne dali komunistov ako partnerov. Oni predsa stále presadzovali svoju propagandu, ktorej sme niekedy nevedome mohli podľahnúť. Nielen o. Jerzy sa nám javil ako kňaz, ktorý nám kazil dobré vzťahy. Dnes vieme, že atakujúc o. Jerzyho, sme nemali pravdu.´“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
NADOVŠETKO KŇAZ
Otec Jerzy sa stále pokúšal zdôrazňovať to, čo bolo pre neho najdôležitejšie a vládna propaganda, aj v Cirkvi, to nechcela počúvať. Jerzy hovoril: ,,Pre mňa ako pre kňaza, je dôležité, aby som sa nedal vtiahnuť do politiky, lebo toto nie je moje poslanie. A o tom, že nie som nijako politicky angažovaný, dosvedčujú konkrétne fakty: mnoho dôkazov obrátenia.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza) Toto bola odpoveď o. Jerzyho: Nerobte zo mňa človeka, ktorý robí cirkevnú propagandu, a ktorý vyzýva k povstaniu proti vláde, lebo ja som nadovšetko kňaz; a ovocím môjho kňazstva je toľko obrátení.
V kázňach ohlasoval: ,,Cirkev dnes stojí na strane robotníckej solidarity. Na strane pracovitých ľudí, ktorí sú nejedenkrát zrovnávaní s pospolitými zločincami. Dodnes deti očakávajú návrat svojich rodičov, ktorí boli zbavení slobody. Dodnes rodičia očakávajú návrat detí, muži očakávajú návrat žien, ženy mužov, a za nich tak mimoriadne prosíme, aby sa skončil ich čas trápenia. Stanné právo bolo predstavované tými, ktorí ho vniesli ako potrebné zlo. Ale stále je to zlo, a preto aj ich sejba vydá zlú úrodu. Solidarita to je jednota sŕdc, myšlienok a rúk, zakorenené v ideáloch, ktoré sú schopné premieňať svet na lepší. Toto je nádej pre milióny Poliakov. Nádej tým silnejšia, čím viac je spojená so zdrojom všetkej nádeje: s Bohom.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
Popiełuszko mnohokrát volal k Panne Márii: ,,Matka vystrašených, oroduj za nás! Matka zastrelených baníkov, oroduj za nás! Matka lodiarov, oroduj za nás! Matka vyšetrovaných, oroduj za nás! Matka nespravodlivo odsúdených, oroduj za nás!“ Kňaz Solidarity volal: ,,Kiežby vláda chcela rozumieť slovám kardinála Wyszyńskeho, že ´Potenciálnym záškodníkom štátu a zriadenia je ten, kto zapiera pravdu a kto klame.´“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
JERZY POPIEŁUSZKO V KAŽDODENNOSTI
Bratia, stále ma na veľkých ľudoch, ktorí sa objavujú v histórii národov, fascinovalo, akí boli v bežnom dni, čo v každodennom živote robili. Poďme o. Jerzyho spoznať zo strany každodenného dňa: ,,Otec Jerzy žil veľmi intenzívny život. Deň začínal modlitbou a svätou omšou. Niekedy mal a niekedy nemal raňajky. Najčastejšie pil iba kávu. Stále si v priebehu dňa našiel čas na modlitbu ruženca a na modlitbu Anjel Pána. Niekoľkokrát za deň čítal Breviár a modlil sa; vtedy prosil prítomných o zopár minút ticha. Takto čerpal sily do celého dňa. Vravieval: ´Ja nemám voľný čas.´ Žil v neustálom vypätí. Stále sa ponáhľal dbajúc na to, aby nezmeškal ďalšie dôležité stretnutie a sväté omše. Celý svoj čas, mimo modlitby, dával iným a aj v modlitbách neustále odovzdával Bohu ľudské starosti. Veľa ľudí ho prosilo o príhovor, zvyčajne k nemu prichádzali s rôznymi problémami a starosťami. Ľudia túžili byť v jeho prítomnosti a dostať jeho radu. Preto im bol stále k dispozícii, aj keď bol chorý. Ležiac v posteli od utorka hovorí: ´Prijímal som každý deň, až do neskorej noci ľudí, ktorí sa chceli stretnúť. Ale zajtra už musím vstať, aj keď mám stále horúčku.´ Telefón zvonil často, lebo okrem návštev boli aj takí, ktorí s ním chceli rozprávať cez telefón. Samota bola u o. Jerzyho len ťažko dosiahnuteľným luxusom. Spomína o. Małkowski: ´Bolo ťažké sa s ním zhovárať, lebo stále k nemu niekto prichádzal alebo mu telefonoval. Už po chvíli si nespomínal, o čom sme sa rozprávali, ale bol stále skoncentrovaný.´ Keď sa o. Popiełuszko pripravoval na svätú omšu, keď si pripravoval texty svojich kázní, hovoril: ´Musím si nájsť samotu, aby som pozbieral myšlienky pre kázeň.´ Keď odchádzal, aby pomohol niekomu kázať, alebo robil duchovné cvičenia, nikdy si nebol istý, kedy sa vráti domov, lebo zadržiavania políciou mu narúšali všetky jeho plány. Preto sa naučil spať počas cesty. Ako to aj všetci zdôrazňujú – pomimo trápiacich ho chorôb, bol schopný sa veľmi rýchlo zregenerovať. Obedy mal len veľmi zriedkavo, ale niekedy mal pripravenú desiatu. Na faru sa tiež vracal len veľmi zriedkavo, ale potom ešte do noci pracoval. Vtedy mal večeru, ktorá bola jediným posilnením cez deň. Až v noci si mohol dať myšlienky trochu dokopy, zhodnotiť predošlý deň a spraviť si nejaký plán na ďalší deň. Často predtým ako zaspal, si spieval svoju obľúbenú pieseň. S pribúdajúcimi rokmi spal čoraz kratšie. Často sa prebúdzal na hocičo.
Začína sa čas veľmi intenzívneho prenasledovania. Alkohol pil len veľmi zriedka, a ak, tak len pohár vína, keď bolo veľmi horúco, tak len studené pivo. Jedinou slabosťou a luxusom, ktorý si doprial, boli dobré cigarety. Fajčil veľmi veľa, niekedy príliš veľa. (…) Temným, deprimujúcim aspektom bolo každý deň vedomie prítomnosti anjelov strážnych – nečistí duchovia – boli to tí, ktorí ho sledovali. Stále boli prítomní pred domom Jerzyho. Niekedy sa ani neschovávali, aby ich bolo vidieť. Niekedy naschvál prichádzali v noci. Otec Jerzy bol sledovaný a vypočúvaný neustále. Preto sa o najdôležitejších veciach hovorilo šeptom u neho alebo slobodnejšie na kostolnom nádvorí. Bolo ťažké si uvedomovať, že musí byť stále v strehu. (…) Toto neustále sledovanie muselo stáť o. Jerzyho veľa zdravia. Jedine svoje poznámky mohol robiť otvorene: ´Cítim sa čoraz viac poškodzovaný, ale dobrý Boh mi dáva veľmi veľa duchovných síl. Aj fyzických síl, napodiv veľmi veľa, hoci tak veľa nocí som bol vyrušovaný. Od konca 81. roku žijem v neustálom permanentnom strese.´ Toto všetko nezostalo bez vplyvu na jeho zdravie. Dostal akútnu neurózu. Jeho fyzické schopnosti mu spôsobovali čoraz viac problémov. Nervový, tak šialene vyčerpávajúci život, bol prerušovaný iba krátkym odpočinkom a pobytom v nemocnici. Navyše, do konca roku 1983, o. Jerzy žije pod neustálym sledovaním, podrobovaný systematickým zastrašovacím výsluchom. Sú šikanované osoby z jeho okolia. Otec Jerzy vedel iba o niektorých výsluchoch, kontrolách, podpáleniach bytov, o bitkách a iných represiách, ktorými museli prechádzať jeho priatelia a známi. On – tak oddaný ľuďom – sa preto cítil hrozne. Stále chcel byť oporou pre svojich blížnych. Teraz sa stal nedobrovoľným správcom ich problémov a utrpenia. Určite pre toto veľmi trpel a určite ho to vyvádzalo z rovnováhy ešte viac ako obava o vlastný osud. (…) Snažili sa ho zadržať spred domu. Nepodarilo sa im to, tak na druhý deň prišli ešte raz. Bezpečnosť robila všetko preto, aby ľudí z kruhu okolo neho a s ním spojených, systematicky zničili. Aby sa on cítil čoraz viac osamotený a bezradný. Tieto konania boli veľmi premyslené a veľmi účinné. Pomimo únavy, oslabenia a stresu, o. Jerzy nedovolil, aby cúvol, nepoddal sa apatii alebo rozrušeniu. Robil to, čo doteraz, bol iba – ako si spomínajú priatelia – viac mlčiaci a zamyslený. Nebol viac bezprostredne otvorený ako predtým. Myslel a čoraz viac hovoril o smrti. Dva mesiace pred zavraždením, sa zveril o. Janovi Sochońovi: ´Bojím sa. Môžu ma zabiť.´ Bál sa, ale nechytal sa kapitulovať, uhnúť sa presile. Jednou z osôb, ktoré boli o. Jerzymu v posledných mesiacoch najbližšie, bola Joanna Sokół. Povedala najkratšiu charakteristiku o. Jerzyho: ´Je to človek o nádhernej viere a mužnosti.´ Jerzy písal a hovoril: ´Existujú väčšie problémy, ale som presvedčený, že to, čo robím, je dobré. A práve preto som pripravený na všetko.´ Neustále upozorňuje na ponižovaných a mučených a neustále mu hrozia smrťou. Stále dostával anonymné telefonáty, trápia ho deň i noc. Hrozia mu smrťou. Stále okolo seba počuje slová svojich “anjelov strážnych“ (čiže tzv. sledovateľov): ´Zabijeme ťa, keď sa neupokojíš.´ Veľmi často mal telefonáty so slovami podpory a povzbudenia, ale pre neho už každé samotné zdvihnutie telefónu, bolo veľmi stresujúce.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
ZABITÝ ZA PRAVDU
Na jednom zo stretnutí, pri ktorom bol o. Jerzy vyzvaný, musel vyjsť a hovoril: ,,Je tu veľa nenávisti k autoritám. Veľmi málo odpustenia. Je také dôležité, aby sme ako ľudia neboli naplnení nenávisťou, ale je tiež veľmi dôležité, aby sme odišli s rovnou chrbtovou kosťou: išli so vztýčenou hlavou.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
Policajná správa: ,,V kostole o. Popiełuszka sú konané seansy nenávisti. Hovorca vyslovuje nielen niekoľko viet, ktorým chýba nejaký zmysel alebo informačná hodnota, on výlučne riadi kolektívne emócie.“ Veľakrát je zdôrazňované, že o. Jerzy manipuluje a vykonáva psychomanipuláciu na svojich veriacich. ,,Na ďalší deň plukovník Adam Pietruszka oznamuje svojim podriadeným: ´Už dosť tejto zábavy s Popiełuszkom a Małkowskim. Pristupujeme k ráznemu konaniu a je potrebné s nimi tak zatriasť, aby to bolo skoro na úrovni infarktu; a aby to bolo ako výstraha.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
NEZABÚDAL NA POKORU SRDCA
,,Najlepšie pristupoval k ľuďom a ľudia hneď vycítili, že o. Jerzy žije ich problémami. Myslí tak ako oni a preto ho počúvali – bol ich nervom. Súcitil s ľuďmi čistým srdcom.“ Jan Sikorski, kňaz, hovorí o otcovi Jerzym: ,,Sám som bol na začiatku, čo sa týka jeho pôsobnosti a konania, veľmi skeptický. Hovorilo sa o ňom, že nadmieru politikárči. Toto všetko sa zmenilo, keď som išiel na svätú omšu za vlasť, ktorú viedol on. Keď prišiel Jerzy, ako keby iskra prebehla cez ľudí. Veľmi ma to ovplyvnilo a cítil som, že sa Popiełuszko stal symbolom, ktorý sa ukázal stále, keď sa dialo niečo vážne s naším národom. Človek predurčený Bohom. Po svätej omši som šiel k nemu a povedal som: ´Raz toto miesto bude nazvané tvojím menom. Rozprávaš ako malý pápež.´ On sa iba zasmial.“
ODHODLANÝ VYTRVAŤ
,,Maja Komorowska, známa herečka, nahovárala o. Jerzyho, aby kázal potichu. Ale dobre naladený Popiełuszko to rozhodne odmietol. Hovoril: ´Nie. Je potrebné hovoriť hlasno a zreteľne ukázať zlo.´“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
,,Krzysztof Kąkolewski v knihe Otec Jerzy v rukách popravcov (Ksiądz Jerzy w rękach oprawców), hovorí takto: ´Eštebáci konali na odporúčanie Moskvy a rozhodnutie o zabití dodalo a vyhľadalo KGB. Ani Jaruzelski, ani Kiščak nemali takúto moc. Otca Jerzyho chytili, aby ho mučením prinútili k spolupráci. Ako ich človeka, ktorý sa vzdal, mali ho umiestniť k Jánovi Pavlovi II.. Odhalenie jeho úlohy v správnom čase, bolo by smrteľným zásahom pre solidaritu a skompromitovanie Cirkvi. Ale nepodarilo sa zlomiť o. Jerzyho a preto bol zavraždený.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
POSLUŠNÝ PRAVDE AŽ NA SMRŤ
Po mnohých rokoch vyšetrovania smrti o. Jerzyho vieme, že nezomrel hneď, tak ako to bolo opísané na verejnom procese, ktorý bol vysielaný televíziou. Ale bol odvezený do Kazuńa a tam 5 dní strašným spôsobom mučený a bitý. A dnes vieme prečo. Keby súhlasil a donášal na Jána Pavla II., bol by žil. Ale on sa nedal zlomiť a preto ho hrozne zabili. Všetko poukazuje na to, že deň jeho smrti, je 25. október.
,,Vo veku 35 rokov bol zavraždený. Mal vybité 3 zuby, 6 rebier bolo zlomených, vytrhnuté 3 prsty. Na celom tele 61 rán 6 cm veľkých. Zlomený nos, vytrhnuté ucho, vytrhané vlasy. Telo ohoreté. Vytrhnutý jazyk. Rozmliaždené koleno. Vytrhnuté všetky nechty. Modriny po údere palicou a nakoniec utopený.“ (z knihy Janusz Kotański, Nagroda dla księdza – Odmena pre kňaza)
Bratia, on sa bál, že ho zabijú, ale vydržal až do konca. Nezastrašený, lebo odvaha je premodlený strach. Modlime sa na jeho príhovor o odvážne neustráchané srdcia. Potrebujeme nanovo zakričať: ,,Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.“ (Ž 51,12) Potrebujeme takého ducha a také srdce!
,,Odvaha je premodlený strach.“ Dominik Chmielewski, SDB
Spracovala: Dominika Knapová
7 Responses
Comments are closed.