Podľa knihy Život svätého Františka z Assisi si svätý Bonaventúra pripomína tú slávnu chvíľu, keď bol svätý František poznačený ranami svojho Milovaného.

Tento anjelský muž, František, mal vo zvyku nikdy neodpočívať od dobrých skutkov, ale skôr, ako nebeskí duchovia na Jakubovom rebríku, buď vystupoval k Bohu, alebo zostupoval k svojmu blížnemu. A čas, ktorý mu bol tu pridelený na zásluhy, si tak rozvážne rozdelil, že jednu časť venoval práci pre dobro svojho blížneho a druhú venoval pokojnému rozjímaniu. Preto po zostupe, aby pracoval pre spásu ľudí, podľa požiadaviek času a miesta, zanechával za sebou hluk davu a utiahol sa na nejaké tajné miesto, kde mohol slobodne očakávať Boha, a snažil sa očistiť svojho ducha od akéhokoľvek prachu, ktorý sa na ňom mohol prichytiť v rozhovore s ľuďmi. Dva roky predtým, ako odovzdal svojho ducha Bohu, ho Božia prozreteľnosť po mnohých prácach priviedla na hornaté miesto zvané Vrch La Verna.

Keď tam začal svoj pôst podľa svojho zvyku dodržiavať pôst na počesť svätého Michala Archanjela, naplnený hojnejšie ako zvyčajne božskou sladkosťou kontempláciou nebeských vecí a roznietený vrúcnejšou túžbou po Božích veciach, začal prežívať dary Božieho navštívenia dokonalejšie a hojnejšie ako kedykoľvek predtým. Jeho duch sa vzniesol do výšin, nie zo zvedavosti, aby skúmal Boží Majestát a bol tak ohromený jeho slávou, ale ako verný a rozvážny služobník, ktorý hľadá Božiu priazeň, ktorej sa s najväčšou vrúcnosťou lásky chcel prispôsobiť. Preto mu bolo do mysle vliate božskou inšpiráciou, že mu Kristus po otvorení knihy Evanjelií zjaví, čo v ňom alebo z neho bude Bohu najprijateľnejšie.

Keď sa najprv s veľkou zbožnosťou pomodlil, vzal z oltára svätú knihu evanjelií a prikázal svojmu spoločníkovi, zbožnému a svätému mužovi, aby ju trikrát otvoril v mene Najsvätejšej Trojice. Keď Boží muž videl, že sa kniha zakaždým otvorila pri umučení nášho Pána, pochopil, že tak ako napodobňoval Krista v skutkoch svojho života, tak aj predtým, ako odíde z tohto sveta, sa má podľa neho pripodobniť v utrpeniach a bolestiach Jeho umučenia. A hoci pre veľkú askézu svojho minulého života a neustály nosenie Kristovho kríža bol telesne veľmi slabý, predsa sa nezľakol, ale s odvahou sa pripravil znášať mučeníctvo, ktoré ho čakalo. Lebo v ňom rástol neporaziteľný oheň lásky k jeho dobrému Ježišovi, ba plameň horiacej lásky, ktorý nemohli uhasiť mnohé vody.

Ak keď takto bol pozdvihnutý k Bohu vrúcnosťou serafínskej lásky a úplne premenený sladkosťou súcitu na Toho, ktorý sa zo svojej nesmiernej lásky zapáčil byť ukrižovaný za nás; Skoro ráno na sviatok Povýšenia Svätého Kríža, keď sa modlil na tajnom a osamelom mieste na vrchu hory, uzrel Serafína so šiestimi krídlami, ktoré mu všetky horeli, ako k nemu zostupuje z nebeskej výšky. A keď letel s veľkou rýchlosťou k Božiemu mužovi, medzi krídlami sa zjavila postava ukrižovaného s rozprestretými rukami a nohami pripevnenými ku krížu. Dve krídla sa vzniesli nad hlavu, dve boli rozprestreté v lete a dve zahalili celé telo. Keď to uvidel, veľmi žasol a jeho srdce sa naplnilo zmiešanou radosťou a smútkom. Tešil sa totiž z milostivého pohľadu, s ktorým na neho Kristus v podobe Serafína hľadel; no pohľad na neho takto pripevneného ku krížu prenikol jeho dušu ako meč súcitu a smútku. Veľmi žasol nad zjavením sa takej novej a úžasnej vízie, vediac, že ​​slabosť umučenia sa v žiadnom prípade nemôže zhodovať s nesmrteľnosťou serafínskeho ducha.

Nakoniec pochopil, zjavením Pána, že toto videnie mu bolo predložené Božou prozreteľnosťou, aby Kristov priateľ vedel, že sa má premeniť na ukrižovaného Krista, nie mučeníctvom tela, ale ohňom ducha. Videnie, ktoré zmizlo, zanechalo po sebe v jeho srdci úžasný oheň a nemenej úžasné znamenie vtlačené do jeho tela. V jeho rukách a nohách sa totiž okamžite začali objavovať klince, ako ich teraz videl vo videní Ukrižovaného. Jeho ruky a nohy sa zdali byť prebodnuté klincami naprieč, pričom hlavičky klincov boli viditeľné na vnútornej strane rúk a hornej časti nôh a hroty na zadnej strane. Hlavičky klincov na rukách a nohách boli okrúhle a čierne a hroty trochu dlhé a ohnuté, akoby boli otočené dozadu. Na pravej strane, akoby bola prebodnutá kopijou, bola stopa po červenej rane, z ktorej často tiekla posvätná krv a zafarbila jeho tuniku.

Boží služobník, vidiac stigmy tak hlboko vryté do svojho tela, že ich nemohol skryť pred svojimi blízkymi spoločníkmi, a napriek tomu sa bál odhaliť Pánovo tajomstvo, bol vo veľkých problémoch a zmätku, či má to, čo videl, prezradiť alebo skryť. Preto zavolal niektorých bratov a vo všeobecnosti im predložil svoje pochybnosti a požiadal ich o radu. Potom istý mních, osvietený milosťou aj menom, vediac, že ​​svätý muž videl nejaké úžasné videnie, ktoré ho tak ohromilo, odpovedal: „Brat, nielen pre seba, ale aj pre iných vieš, že ti boli zjavené božské tajomstvá. A preto sa mi zdá, že by si sa mal báť skryť to, čo si prijal pre dobro mnohých, aby si nebol odsúdený za to, že si skryl talent zverený do tvojej starostlivosti.“ Pri týchto slovách bol svätý muž taký dojatý, že hoci pri týchto príležitostiach zvykol hovoriť: „Secretum meum mihi“ – Moje tajomstvo je pre mňa – teraz s veľkým strachom vyrozprával celý sled spomínaného videnia a dodal, že Ten, ktorý sa mu zjavil, mu povedal aj iné veci, ktoré nikdy, kým bude žiť, nesmie nikomu prezradiť. A treba veriť, že tieto rozhovory boli tajné veci, ktoré mu povedal ten svätý Serafín, ktorý sa mu tak podivuhodne zjavil na kríži a ktoré možno nebolo dovolené hovoriť ľuďom.

Keď bol milovník Krista svojou pravou láskou premenený na svoj vlastný obraz, po naplnení štyridsiatich dní, ktoré takto strávil v samote pred sviatkom archanjela Michala, tento anjelský muž, František, zostúpil z vrchu a niesol so sebou obraz Ukrižovaného, ​​vyrytý nie na drevených ani kamenných doskách rukou umelca, ale napísaný na jeho telesných údoch prstom živého Boha. A pretože je napísané, že je dobré skrývať tajomstvo kráľa, preto sa tento muž, ktorý si bol vedomý takého kráľovského tajomstva, snažil ukryť jeho posvätné znamenia pred očami všetkých ľudí. Ale keďže Boh má vo zvyku pre svoju vlastnú slávu zjavovať veľké veci, ktoré koná, sám Pán, ktorý tieto znamenia tajne vtlačil, verejne prejavil mnoho zázrakov ich mocou, aby sa skrytá a zázračná sila týchto stigiem mohla jasne prejaviť mnohými znameniami.

Zdroj: Život svätého Františka z Assisi od svätého Bonaventúru

Prevzaté z: https://modlitba.sk/vtlacenie-stigiem-u-sv-frantiska-z-assisi/

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás