„v = V“ – to bolo všetko, čo otec Maximilián napísal na tabuľu. Všetky oči sa upierali na neho, keď začal vysvetľovať túto zvláštnu rovnicu. „Je to veľmi jednoduché, bratia. Malé ‚v‘ zastupuje moju vlastnú vôľu a to veľké ‚V‘ je zasa Božia vôľa. Ak je moja vôľa v rozpore s Božou vôľou, tieto ‚véčka sa križujú. Ak sa však namiesto toho vždy snažíme plniť Božiu vôľu tak, že ho poslúchame, tieto ‚véčka‘ sa nikdy neskrížia.“

Zozadu miestnosti sa ozval povzdych. „Otče, vy to poviete a znie to tak jednoducho, stať sa svätým!“ mierne protestoval jeden mladý brat.

„Ale, brat môj, to je jednoduché, naozaj!“ rýchlo ho ubezpečoval otec Maximilián. „Len maj na pamäti, že nás Boh chce mať všetkých dobrých a svätých. Jediné, čo máme robiť, je spolupracovať s ním… A toto si pamätajte tak dlho, ako budete žiť…“

Naliehanie v hlase a oheň v jeho čiernych očiach zosilneli, keď pokračoval:

,,Nejestvuje dobrý skutok, ktorý by sme urobili bez pomoci našej Nepoškvrnenej Matky!“

,,Keby niekto povedal, že nechce slúžiť Matke Božej, ten je poslušný diablovi, lebo Božou vôľou je, aby sme neodmietali Matku Božiu.“

„Kresťanská dokonalosť totiž spočíva v zjednotení našej vôle s Božou vôľou. Nuž a vôľa Nepoškvrnenej je tak úzko zjednotená s Božou vôľou, že sa zdá, akoby to bola jedna vôľa. Keď teda hovoríme o plnení Božej vôle, môžeme rovnako smelo hovoriť, že plníme ‚vôľu Nepoškvrnenej.‘ Tým Pánu Bohu neuberáme chválu, práve naopak, rozširujeme ju, lebo keď tak konáme, poukazujeme na dokonalosť Panny Márie ako najdokonalejšieho Božieho stvorenia a na úplné zjednotenie jej vôle s vôľou Božou. Nebojte sa teda, drahí moji, hovoriť ‚vôľa Nepoškvrnenej‘, lebo to je to isté, čo vôľa Božia,“ zdôraznil.

,,Naozaj, o nič iné sa každý z nás nemá snažiť, iba o zosúladenie, prispôsobenie, akoby úplné <<zliatie» svojej vôle s jej vôľou, tak ako jej vôľa je úplne zjednotená s vôľou Božou, jej srdce so Srdcom jej Syna Ježiša. Je to teda jediná vec.“

,,Povedal som – jediná. Pretože: ‚Ona je nepochybne najdokonalejším nástrojom v rukách Božích; my zase máme byť nástrojmi v jej nepoškvrnených rukách.'“

,,Celú našu pozornosť musíme teda sústrediť na to, aby sme sa užšie zjednotili, <<zliali» s rukou našej Učiteľky, aby ona nami mohla disponovať podľa svojej vôle. A to je posledná podmieka:

<<Úplne sa odovzdať Nepoškvrnenej ako nástroj v jej nepoškvrnených rukách,»“ dodal na záver otec Maximilián.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroje:

Maximilián Kolbe/Patricia Edward Jablonski

Sv. Maximilián Mária Kolbe – svedok Bezhraničnej Lásky/Dariusz Żuk-Olszewski

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás