Bol to obyčajný mladý muž, ktorý sa veľa smial, veľa športoval, medzi rovesníkmi bol obľúbený a po smrti je mnohými obdivovaný. Pápež Ján Pavol II. po návšteve jeho pôvodnej hrobky na rodinnom pozemku v Pollone v roku 1989 povedal: „Chcel som vzdať hold mladému mužovi, ktorý v tomto našom storočí dokázal s neobyčajnou účinnosťou vydávať svedectvo o Kristovi. Keď som bol mladý, aj ja som cítil blahodarný vplyv jeho príkladu.“

Pier Giorgio sa narodil v Turíne v Taliansku do známej a bohatej rodiny Frassati. Jeho otec Alfredo bol zakladateľom novín La Stampa a až do nástupu Mussoliniho bol krátko talianskym veľvyslancom v Nemecku. Jeho matka Adelaide bola maliarka. Manželstvo jeho rodičov bolo turbulentné a takmer skončilo rozchodom oboch. Pier Giorgio mal jednu sestru Lucianu, ku ktorej mal veľmi blízko, hoci bola povahovo veľmi odlišná. 

V ranom veku sa Pier pripojil k Mariánskej družine a Apoštolátu modlitby a získal povolenie na každodenné prijímanie, čo bolo v tom čase zriedkavé. Rozvinul si hlboký duchovný život, ktorý nikdy neváhal zdieľať so svojimi priateľmi. Najsvätejšia Eucharistia a Presvätá Bohorodička boli dva póly jeho sveta modlitby. Vo veku 17 rokov vstúpil do Spoločnosti sv. Vincenta de Paul a veľa zo svojho voľného času venoval službe chorým a núdznym, starostlivosti o siroty a pomoci demobilizovaným vojakom vracajúcim sa z 1. svetovej vojny.

Jeho láska k Panne Márii sa začala v ranom veku a rástla tak, ako on. Bol známy tým, že svojej milovanej Madone z Oropy prinášal čerstvé kvety za každého počasia. Podľa svojej sestry Luciany sa zasvätil Najsvätejšej Matke v máji 1918, keď mal 17 rokov. Modlitba bola ústredným prvkom spirituality blahoslaveného Piera Giorgia. Často ho našli modliť sa pri nohách svojej postele. Pre svojich priateľov nechal vyrobiť ruženec a často ho videli s jedným v ruke. Raz, keď odchádzal z kostola s ružencom v ruke mu niekto povedal: „Takže, Pier Giorgio, stal si sa náboženským fanatikom?“ Pokojne odpovedal: „Nie, zostal som kresťanom.“

Desaťročný Pier Giorgio prijal prvé sväté prijímanie 19. júna 1911. Mnohí svedkovia opísali pohľad na Piera Giorgia, ktorý prijíma Eucharistiu. Jeho úcta viedla jedného kňaza k zvolaniu: „Hľa, nový mladý svätec, ktorý už nemôže zostať ďaleko od neba.“ Pier Giorgio chodil každodenne na svätú omšu, bol veľmi uzobraný a po svätom prijímaní dlho ďakoval a modlil sa, až u mnohých vyvolával úžas.

Svoju oddanosť Eucharistii pestoval častými hodinami adorácie, často aj v noci. Navštevoval eucharistické kongresy, keď mu to štúdium dovoľovalo, a dal si záležať na povzbudzovaní ostatných, aby čo najčastejšie prijímali Eucharistiu. Keď mal 22 rokov,  predniesol mladým ľuďom v talianskom Pollone nasledujúce slová: „Vyzývam vás celou silou svojej duše, aby ste čo najčastejšie pristupovali k Eucharistickému stolu. Kŕmte sa týmto chlebom anjelov, z ktorého budete čerpať silu na boj proti vnútorným bojom, bojom proti vášňam a proti všetkým protivenstvám, pretože Ježiš Kristus prisľúbil tým, ktorí sa kŕmia najsvätejšou Eucharistiou, večný život a potrebné milosti získať ho.“ 

Rozhodol sa stať banským inžinierom. Nastúpil na Kráľovskú polytechnickú univerzitu v Turíne, aby mohol „lepšie slúžiť Kristovi medzi baníkmi“. V roku 1919 vstúpil do Katolíckej študentskej nadácie a do organizácie Katolícka akcia. Stal sa veľmi aktívnym členom Ľudovej strany, ktorá presadzovala sociálne učenie katolíckej cirkvi, založené na princípoch encykliky pápeža Leva XIII. Rerum Novarum.  

To málo, čo mal, dal Pier na pomoc chudobným, dokonca použil svoje cestovné v autobuse na charitu a potom išiel po vlastných nohách domov. Jeho pánmi boli chudobní a trpiaci a on bol doslova ich sluhom, túto službu považoval za prvoradú. 

Horolezectvo bolo jedným z jeho obľúbených športov. Výlety do hôr, ktoré organizoval so svojimi priateľmi, slúžili aj ako príležitosti na jeho apoštolskú prácu. Nikdy nepremrhal šancu viesť svojich priateľov na svätú omšu, čítanie Svätého písma a na modlitbu ruženca. Okrem toho bol veľkým návštevníkom opery a múzeí a v roku 1922 ho záľuba v listoch svätého Pavla a spisy svätej Kataríny podnietili, aby sa pripojil k laickým dominikánom. 

Tesne pred získaním vysokoškolského diplomu dostal Pier Giorgio detskú obrnu, na ktorú zomrel 4. júla 1925 v Turíne. Dlho sa verilo, že sa nakazil pri jednej zo svojich návštev u chorých a chudobných v mestských „slumoch“. Jeho inak silné a zdravé telo bolo spustošené v priebehu jedného týždňa, keď mu do svalov a dýchacieho systému zasiahla smrteľná paralýza. 

Keď 29. júna začala jeho choroba, jeho rodičia sa úplne sústredili na blížiacu sa smrť jeho starej mamy. Bol do značnej miery nepochopený, pretože ani len netušili, že je ochrnutý. Dokonca len dva dni pred smrťou mu matka vyčítala, že jej nepomohol so záležitosťami, ohľadom jeho starej mamy. 

Hoci 3. júla ležal na smrteľnej posteli, nemohol zabudnúť na svojich najbližších priateľov – chudobných a núdznych. Bol piatok, deň, kedy ich bežne navštevoval, a chcel, aby im priniesli obvyklú materiálnu pomoc. Požiadal svoju sestru, aby mu z bundy vybrala malý balíček a poloochrnutou rukou napísal Giuseppe Grimaldimu odkaz, aby zaniesol v jeho mene injekcie tým, ktorí to potrebovali.

Keď sa kňaz, ktorý ho navštevoval, spýtal, čo keby ho jeho stará mama zavolala do neba, odpovedal: „Aký by som bol šťastný.“ Ale hneď pomyslel na rodičov. Kňaz mu odpovedal: „Giorgio, ty ich neopustíš, budeš s nimi žiť v duchu z neba. Dáš im svoju vieru a svoje sebazaprenie, budete naďalej jedna rodina.“ 

Jeho pozemské utrpenie sa skončilo o siedmej hodine večer 4. júla 1925. Jeho pohreb bol triumfálny s pohľadom na stovky jeho chudobných a núdznych idúcich za truhlou. Až potom sa všetci dozvedeli, dokonca aj jeho vlastná rodina, kým Pier Giorgio skutočne bol.

Po jeho smrti v roku 1925 bol Pier Giorgio prvýkrát uložený na odpočinok v krypte Frassati na cintoríne v Pollone. Po jeho blahorečení v roku 1990 bolo jeho telo prevezené do Katedrály svätého Jána Krstiteľa v Turíne, kde je dodnes. Oltár, ktorý je mu zasvätený, je na ľavej strane katedrály.

„Modlitba je vznešená prosba, ktorú pozdvihujeme k Božiemu trónu. Je to najúčinnejší prostriedok na získanie milostí, ktoré potrebujeme od Boha.“ – Pier Giorgio Frassati

Zdroj: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2024/12/svaty-na-lyziach-pier-giorgio-frassati.html

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z.

Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze. Ako jediný v Európe vysielame v mesiacoch máj a október NonStop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo. V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielame online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Denne vysielame modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie. Zaoberáme sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých. Vďaka našim podporovateľom sme rozšírili našu činnosť taktiež na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh. Na našej webstránke www.slovenskydohovorzarodinu.sk prinášame denne zaujímavé kresťanské články, overené informácie a aktuality zo Slovenska aj zo sveta.

Ďakujeme Vám, že nás sledujete, modlíte sa s nami a podporujete nás. Vďaka Vám môžeme tvoriť kvalitný duchovný obsah, ktorý si môžu pozrieť desaťtisíce ľudí.

Sledovať nás môžete na našej stránke:
www.slovenskydohovorzarodinu.sk
Facebook & YouTube:
Slovenský dohovor za rodinu
alebo v našej novej aplikácii MariaNet.