Neskoro v jednu noc, keď bol svätý Dominik ponorený do štúdia (prepisoval texty sv. Písma a pripravoval sa na kázanie evanjelia), sa objavil diabol prezlečený za šibalskú opicu; skákal dookola, robil hluk a snažil sa urobiť všetko, len aby ho rozptýlil.
Namiesto toho, aby svätý Dominik spanikáril alebo ho odohnal, zostal pokojný, pozrel sa na malého škodcu a vo viere mu rozkázal: „Ak tu už chceš zostať, buď aspoň trochu užitočným – podrž túto sviecu, aby som mohol ďalej pracovať!“
Porazený diabol-opica nemal inú možnosť, ako poslúchnuť. Držal sviečku, kým úplne nedohorela… a opaľovala mu labky! Svätý Dominik len ďalej čítal a písal pri tomto svetle a premieňal pokušenie na službu.
S vierou a pokojom sa aj tie najväčšie rozptýlenia alebo pokušenia (alebo „opičie záležitosti“) môžu obrátiť v náš prospech. Nepriateľ nemôže vyhrať, keď zostaneme zakorenení v Kristovi a budeme pokračovať v práci, ku ktorej nás Boh volá.
Svätý Dominik, oroduj za nás – pomôž nám zostať sústredenými a premeniť každú prekážku na príležitosť!
Titulný obraz: Pietro della Vecchia (1603-1678), Svätý Dominik a diabol , Múzeum umenia v Indianapolise
Dlhšia verzia:
Jedným z mojich obľúbených zobrazení svätého Dominika je obraz, ktorý ho vykresľuje, ako číta pri svetle sviečky, ktorú drží malá, zahanbene vyzerajúca opica. Tento výjav zobrazuje príbeh o vytrvalosti svätého Dominika v štúdiu napriek pokušeniu diabla. Jednej noci, keď Dominik neskoro v noci písal v internáte – možno opisoval francúzske gramatické paradigmy, aby mohol efektívnejšie kázať katarom v Toulouse – zjavil sa mu diabol v podobe opice, skákal, mračil sa a recitoval ľahké verše.
Namiesto toho, aby Dominik odložil brko a odohnal opicu, pokojne jej poradil, že ak chce zostať, mala by byť aspoň užitočná a držať sviečku. Opica sa zjavne cítila povinná vyhovieť tomuto bratskému napomenutiu a držala sviečku, kým sviečka nedohorela až po jej malé labky. Keď ďalšie napomenutie nezastavilo opicu v bolestivom výkriku, Dominik ju udieral palicou, kým neutiekla a nezanechala po sebe nepríjemný zápach. Zdá sa, že aj samotný Dominik mal z tohto stretnutia radosť: ako sa píše v Životopise bratov : „Sestra Cecília počula blahoslaveného otca rozprávať tento príbeh bratom a sestrám a videla ho napodobňovať gestá a grimasy opice.“
Hoci tento príbeh beriem celkom vážne, okrem doslovného významu má možno aj akúsi symbolickú hodnotu. V istom zmysle máme podobnú skúsenosť, keď sa začneme rozptyľovať alebo strácame trpezlivosť pri štúdiu či iných hodnotných činnostiach. Pre samotného svätého Dominika si však myslím, že príbeh má spolu so svojimi zábavnými detailmi ešte hlbší význam.
Dominik bol veľký muž – intelektuálne silný, charizmatický, schopný prilákať a ovplyvniť mnohých mužov a ženy – a predsa možno práve táto veľkosť bola občas aj zdrojom veľkého pokušenia. Dominik si určite všimol, že prevyšoval mnohých svojich spolubratov a protivníkov, s ktorými sa zapájal do dišpút – aké veľké muselo byť pokušenie pýšiť sa týmto darom od Boha alebo dôverovať skôr vlastným snahám ako vede svätých. Koľkokrát musel so svojou charizmatickou osobnosťou odolávať pokušeniu manipulovať alebo ovládať tých, ktorí sa okolo neho dychtivo zhromažďovali?
Možno stretnutie s opicou stelesňuje tieto pokušenia, ktorým – vďaka Bohu – Dominik dokázal odolať. V istom zmysle bol Dominik diablom vyzvaný, aby odložil knihy – symbol vnímavosti a intelektuálnej závislosti, ktorá sprevádza skutočné štúdium – a venoval sa výlučne činnosti, ktorá by pramenila z jeho vlastnej sily a zdrojov. V tomto prípade by sa táto činnosť javila ako boj s diablom, ale Satan si dobre uvedomuje, že keď sa s ním snažíme bojovať vlastnými silami, už dosiahol víťazstvo. Dominik, so všetkou svojou veľkorysosťou, bol pozvaný, aby dosiahol veľkosť sám, a nie aby čakal na skutočnú veľkosť, ktorá pramení z chudoby ducha. Namiesto toho, z Božej milosti, Dominik pokračoval v čítaní a písaní pri mihotavom svetle opičej sviečky.
P. Innocent Smith, OP
Prevzaté z: https://modlitba.sk/svaty-dominik-a-diabol-2/
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
