Spracované z prednášky Dominik Chmielewski: Panna Mária a Eucharistia 6. časť

Svätá omša je vrcholom a zdrojom nášho duchovného života, preto nemôže byť ničím nahradená. Čo sa deje pred prijímaním Eucharistie? Kto nás môže najlepšie pripraviť na príchod Pána Ježiša do nášho srdca? Prečo je Pán Ježiš taký citlivý na odmietnutie? A na záver sa dozviete: prečo má kňazské požehnanie takú veľkú moc?

Poľská mystička Alícia Lenczewska dostala od Pána Ježiša odkaz, ktorý sa týka premenenia: ,,Táto obeta je večná, lebo trvá a je konaná neustále. Je to obeta mimočasová a nadčasová. V nej žijete a ňou dýchate. Ona vás chráni v každej chvíli vášho života. A túžim, aby som nebol sám ako na Golgote. Tak často na svätej omši stojíte a prizeráte sa. Tak často kňaz trhá moje telo s ľahostajnosťou Rimana, ktorý ma pribíjal ku krížu. Povedz mojim kňazom, aby mi svojou ľahostajnosťou nepridávali bolesť. Aby sa ma dotýkali svojím zrakom a svojimi rukami s väčšou nehou a citlivosťou. Ja sa pre nich stále oddávam na Golgote oltára. Ja to všetko vidím a cítim.“ A Ježiš hovorí zvlášť tým, ktorí sa zúčastňujú na svätej omši: ,,Milujte ma za toho kňaza, keď stojí pri oltári, aby sa odtiaľ rozlievala milosť na mnohých. Obklopte ma v hostii svojou láskou, aby ste zjemnili dotyk jeho ponáhľajúcich sa rúk, aby som mohol zakúsiť úľavu v mojej bolesti.“ 

Aký je Ježiš citlivý! Moment premenenia máme mimoriadnym spôsobom prežiť. Potom nasleduje eucharistická modlitba, ktorá sa nazýva Doxológia. Ide o modlitbu, kedy kňaz dvíha kalich a paténu a spieva (hovorí): ,,Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože, Otče Všemohúci v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ Ľud odpovie: ,,Amen.“ Je to modlitba konsekrácie, čiže kňaz obetuje Ježišovu, našu i svoju obetu Otcovi. Táto modlitba má takýto duchovný význam: Otče, odovzdávam seba v obetu tak ako Ježiš Kristus, som pripravený zomrieť na kríži zabitý hriechmi, krivdami a nespravodlivosťou tých, ktorí sú pri mne. Mám byť podobný Ježišovi, ktorý obetuje svoje utrpenie za celý svet, aby ľudia, za ktorých sa modlím, boli spasení. Práve na toto hovoríme “Amen“. Ak nie som pripravený povedať “Amen“, tak ho radšej nepoviem, lebo budem klamať. Ak k tomu nechcem pristúpiť ako Ježiš, ak nechcem umierať za svet prijímajúc utrpenie svojich najbližších obetujúc ho Otcovi za spásu, tak nepoviem “Amen“. Je to veľmi dôležitá modlitba, preto k nej pristupujme s najväčšou vážnosťou. Nech toto naše amen je súhlasom, aby sme boli ako Ježiš, ktorý sa obetuje za svet. 

Čo sa deje pred prijímaním Eucharistie

Vo Eucharistii prijímame Toho, ktorý stvoril citlivosť a nehu, a ktorý je neuveriteľne citlivý na odhodenie. Preto príprava na Jeho príchod do našich sŕdc musí byť vykonaná mimoriadne citlivým spôsobom. Nik neprijal Pána Ježiša krajšie ako Panna Mária. Jedine Ona nás najlepšie pripraví cez nehu svojho srdca na príchod Pána Ježiša do nášho srdca. Kňaz ešte pred svätým prijímaním hovorí slová, ktoré sú modlitbou oslobodenia: “Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet. Týmto svojím presvätým telom a krvou zbav ma všetkých mojich hriechov a každého zla. Daj, aby som sa vždy pridržiaval tvojich prikázaní, a nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba.” My sa v tom čase, spievajúc Baránok Boží, môžeme tiež v srdci modliť za oslobodenie od všetkého zla. Modlite sa za to, aby ste sa nikdy neodlúčili od Boha, pretože to je najväčšia milosť, akú si dokážete vymodliť. Alebo sa kňaz modlí: “Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie tvojho tela a krvi neslúži na odsúdenie a zatratenie, ale pre tvoju dobrotu nech mi ochraňuje a uzdravuje dušu i telo.” Sv. Pavol hovorí: ,,Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1 Kor 11, 29) Preto kňaz prosí, aby svojou neverou nepritiahol na seba výrok odsúdenia. Náš Pán chce, aby sme Ho vo svätom prijímaní prijali s veľkou vierou, bez tých najmenších pochybností. Práve preto sú potrebné modlitby ešte pred svätým prijímaním, aby nám diabol už nemohol nič urobiť. 

Pri dvíhaní Eucharistie kňaz hovorí: ,,Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.“ Ľud odpovedá: ,,Pane, nie som hoden, aby si vošiel po moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi uzdravie.“ A nebojte sa dodať aj telo, pretože Pán chce uzdraviť aj dušu aj telo. Ak odchádzate chorí zo svätého prijímania, kde je vaša viera v to, čo hovoríte pred svätým prijímaním? Môžeme prichádzať na svätú omšu celý život, ale bez viery sa nič nezmení. Ak by sme mali ozajstnú vieru v Ježišovu reálnu prítomnosť v Eucharistii, nepotrebovali by sme žiadne modlitby uzdravenia, lebo všetci by sme odchádzali uzdravení zo svätej omše. To neznamená, že Boh nechce, aby sme sa modlili modlitby za uzdravenie, ale musíme sa pozrieť na to, Kto je tým zdrojom uzdravenia. 

Svätá omša – vrchol a zdroj duchovného života

Svätá omša nemôže byť odstrčená nabok, ako je to v mnohých spoločenstvách. Na svätú omšu príde len niekoľko osôb a potom mnohí prichádzajú na chvály, pretože je to príjemné. Samozrejme, že je príjemné poskákať si pred Pánom Ježišom, zaspievať si náboženské piesne, k tomu sa pridajú efekty a je to úžasná atmosféra pre emócie. Chvály nie sú zlé, ale nedávajú nám podstatu nášho duchovného života, pretože iba na svätej omši sa nachádza vrchol a zdroj nášho duchovného života. A keď hovoríme o tom, ako na chválach cítime Božiu prítomnosť, ale na svätej omši sa nudíme a necítime nič, tak na týchto chválach zaiste nebola žiadna Božia prítomnosť, boli to len naše emócie, nič viac. Veľa charizmatických lídrov vie veľmi dobre manipulovať ľudské emócie, niekedy nevedomky. Ale je veľmi ľahké sa tomu poddať a hovoriť ako cítime Božiu prítomnosť. Svätá omša je verifikátorom nášho vchádzania do Božej prítomnosti. Ak sa na svätej omši nudíš a necítiš Božiu prítomnosť, si tak zvedený, že sa nachádzaš len v objatí svojich emócii. 

Príprava na prijatie Eucharistie

Predtým ako sa postavíme a prídeme k svätému prijímaniu, je veľmi osožné povedať: ,,Mária, priprav moje srdce i telo pre Pána Ježiša.“ Ježiš príde do mňa, aby vo mne prebýval. Môžeme cítiť, že naše srdce je chladné a práve vtedy poprosme Pannu Máriu: ,,Vlož do môjho srdca tvoju túžbu za Ježišom, daj mi svoju lásku k Nemu.“ Ona to hneď spraví. A neznamená to, že hneď začneme cítiť niečo nezvyčajné, lebo Boh nie je dezodorant, aby si ho cítil. Deje sa to v hlbinách tvojho srdca aktom viery. Ježiš stojí tu a čaká na teba v rukách kňaza. Pozerá, s akým srdcom vyjdeš z lavice a či po Ňom túžiš. Pán Ježiš hovorí sv. Faustíne: ,,Mojou rozkošou je prichádzať k nim vo sv. prijímaní. Ale keď je v tomto srdci niekto iný, ja to nemôžem zniesť a čo najrýchlejšie z neho odchádzam a beriem so sebou všetky dary a milosti, ktoré som pre ňu pripravil. A duša dokonca nespozoruje, že som od nej odišiel.“ Ak je v tvojom srdci niekto iný, On je prinútený prísť k tebe, lebo kňaz ti Ho podá, ale hneď z tvojho srdca odchádza. Koľkí z nás už prijali Ježiša s myšlienkami na niečo iné alebo na niekoho iného. Z takého prijímania odchádzame do lavice a na našej tvári nevidieť žiadnu zmenu, lebo sa nič nezmenilo v našom srdci. Ježiš ďalej hovorí: ,,Po čase príde do tejto duše vnútorná prázdnota a nespokojnosť. Ó, keby sa v tomto čase obrátila na mňa, pomohol by som jej k očisteniu srdca. Všetko by som dokonal v jej duši. Ale bez jej vedomia a súhlasu nemôžem v srdci konať.“ 

Keď sv. Faustína čakala na sväté prijímanie, kňaz jej podal posledné dve hostie. Jedna mala byť pre sestru, ktorá bola chorá, avšak pre tú sa už nezvýšilo. Faustína sa opýtala Pána Ježiša: ,,Povedz mi, prečo som ja prijala dve hostie a pre tú druhú sestru sa už nezvýšilo?“ Ježiš jej odpovedal: ,,Nechcel som do nej prísť. Ona po mne už dlhší čas netúži, nemiluje ma, som pre ňu ľahostajný.“ 

Keď Ježiš v Jerashe oslobodil posadnutého, potom k nemu prišli obyvatelia mesta, ktorí stratili stádo 2000 svíň, ktoré padli do jazera. Ježiš vyhnal z posadnutého démonov a dovolil, aby vošli do svíň a svine sa utopili v jazere. Obyvatelia Ježiša prosili: ,,Pane, prosíme ťa, aby si opustil toto miesto. Odíď od nás.“ Ježiš sa preplavil až na protiľahlý breh jazera čo najďalej od týchto ľudí. A nie je napísané, že sa k nim niekedy vrátil. Ježiš je veľmi citlivý, keď Ho odstrčíme. Ježiša môžeme často nenávidieť, keď prichádzame k svätému prijímaniu. A nenávidieť pochádza od nevidieť, takže stačí, že Ježiša nevidíme, aby sme Ho nenávideli. 

Drahí moji, chcem vás poprosiť, aby ste sa stali citlivími, lebo skutočne prijímame niekoho, kto je nekonečne citlivý na odmietnutie. Predtým ako Ježiš príde do tvojho srdca, najprv ťa chce pobozkať na ústa. Chápeš túto nehu? Ježiš vymyslel Eucharistiu preto, aby sme Ho mohli fyzicky cítiť. Eucharistia dopĺňa všetky deficity citu v našom tele. Keby dievčatá, ktoré hľadajú cit u mužov a idú z postele do postele, porozumeli tomu, že keď prijímajú s vierou Ježiša, ktorý ich chce pobozkať a vojsť do ich tiel, nikdy by nehľadali šťastie či nehu v hriechu. Ježiš chce naplniť naše telo každou bunkou svojho tela a našu krv chce naplniť každou bunkou svojej krvi. Máš deficit nehy so svojím manželom/manželkou a nehu začínaš hľadať v náručí inej ženy/muža? Začni každý deň prijímať Ježiša s celou fyzickou nehou, ktorú ti On chce dať. Maj vieru! 

Moc požehnania

Zdedili sme požehnanie, aby sme požehnali všetko a všetkých. Práve preto je požehnanie na konci svätej omše, aby sme požehnávali všetko a všetkých. Panna Mária v jednom zo svojich zjavení povedala, že keby kňazi poznali moc svojho požehnania, ktoré dávajú cez svoje pomazané ruky, požehnávali by bez prestania všetko a všetkých. Rodičia, požehnávajte svoje deti. Manželia, požehnávajte sa navzájom. Požehnávajte svojich nepriateľov. Požehnávajte všetkých ľudí, ktorých stretnete na svoje ceste. Dohodnite sa s Pannou Máriou: Dám ti svoje oči a na koho pozriem, ten je odovzdaný tebe a požehnaný Ježišom. Nech tvoj pohľad, je pohľadom Máriiným. Nech tvoj pohľad je pohľadom Ježišovým. Odovzdaj im svoje oči, nech oni tvojimi očami požehnávajú každého a všetkých. 

My sa máme stať Eucharistiou. Máme sa nechať polámať a ukrižovať, odpúšťať všetko a všetkým a dávať im úplné požehnanie Boha. A požehnanie Boha nie je ničím iným ako prianím toho najlepšieho. Keď ráno odchádzaš zo svätej omše s Božím požehnaním, ako môže byť tvoj deň neúspešný? Boh ti praje všetko len to najlepšie. Praje nám, aby bol náš deň najlepší, je stále pri nás a v nás, pretože sme Mu oddali celé svoje telo i dušu. Už nie sme my, ale je Ježiš. Až potom premenený, môžeš byť Eucharistiou pre všetkých, ktorých stretneš. Otec, mama, môžeš až do dôchodku presviedčať svoje deti, aby chodili do kostola, ale keď vidia, že teba svätá omša vôbec nemení, tak načo majú ísť oni do kostola? Vydaj svedectvo premieňajúcej moci Eucharistie a tisíce ťa budú do kostola nasledovať. 

,,Eucharistia dopĺňa všetky deficity citu v našom tele.“ (Dominik Chmielewski)

Spracovala: Dominika Knapová

Online vo svete: o. Dominik Chmielewski – Panna Mária a Eucharistia VI. – si môžete POZRIEŤ TU: