Úcta k šnúre svätého Jozefa vzrástla v roku 1657 v belgickom meste Antverpy v dôsledku zázračného vyliečenia spôsobeného nosením tohto vzácneho opasku.

V tom období žila v Antverpách augistiniánska mníška, sestra Alžbeta Sillevoortová, ktorá vynikala svojou zbožnosťou. Už tri roky trpela ukrutnými bolesťami a lekári nenachádzali žiadne prostriedky na jej vyliečenie. Dokonca zašli tak ďaleko, že vyhlásili, že čoskoro zomrie.  

Sestra Alžbeta stratila všetku nádej v ľudskú pomoc, zato priľnula s nádejou k nebu. Bola osobitne oddaná svätému Jozefovi a prosila ho, aby sa prihovoril u Pána za jej uzdravenie. Aby bolo vidieť, že svoju prosbu a nádej myslí vážne, nechala si na počesť svätého Jozefa požehnať šnúru, ktorou sa potom opásala.

O niekoľko dní neskôr, 10. júna sa modlila sa modlila pred jeho obrazom a zrazu pocítila, že bolesti sa stratili a je celkom uzdravená. Lekári, ktorí poznali jej chorobu i jej priebeh, vyhlásili, že Alžbeta bola zázračne uzdravená. Hneď sa v prítomnosti notára vyhotovila verejná listina, v ktorej lekári dosvedčili, že sa sestra Alžbeta skutočne zázračne uzdravila.

Túto skutočnosť spomínajú nielen bollandisti, ale aj autor knihy ‚Mesiac svätého Jozefa‘, vydanej v roku 1810 v Ríme. Pri čítaní tejto knihy v roku 1842 v kostole svätého Mikuláša vo Verone, kde sa konala marcová pobožnosť, sa o tom dozvedeli viacerí ľudia a mnohí pacienti, podnietení nežnou zbožnosťou k svätému Jozefovi, a napodobňujúc antverpskú rehoľníčku, si zaobstarali požehnanú šnúru. 

Pribúdali zvláštne milosti a oddanosť k šnúre svätého Jozefa sa čoskoro veľmi rozšírila. Stovky šnúr boli z kostola svätého Mikuláša zasielané do Francúzska, kútov Belgicka, krajov Talianska a dokonca aj do Ameriky a Ázie.

Šnúra svätého Jozefa bola žiadaná nielen ako liek proti telesným neduhom, ale aj ako ochrana cnosti čistoty. Biskup z Verony si uvedomil nevyhnutnosť adresovať prosbu Kongregácii obradov, zaslaným listom 14. januára 1859. Blahoslavený pápež Pius IX. schválil dekrétom z 19. septembra 1859 požehnávanie šnúry a praktizovanie tejto pobožnosti ako súkromne, tak i verejne a udelil veľa odpustkov tým, ktorí nosia šnúru svätého Jozefa.

Milosti spojené s nosením šnúry svätého Jozefa: zvláštna ochrana svätého Jozefa, čistota duše, milosť čistoty, vytrvalosť a osobitná pomoc v hodine smrti 

Šnúra svätého Jozefa má byť biela, vlnená alebo bavlnená a na počesť siedmich bolestí a siedmich radostí svätého patriarchu, má byť na nej sedem uzlov. Šnúra sa nosí na spôsob opasku, a má byť požehnaná kňazom, ktorý má na to poverenie.

Modlitba šnúry svätého Jozefa – denne sa na počesť svätého Jozefa 7x modlí Sláva Otcu s nasledujúcou modlitbou: 

Ó svätý Jozef, ochranca panien, a otec, do ktorého vernej starostlivosti bolo zverené Dieťa Ježiš, samotná Nevinnosť a Panna Mária, modlím sa a prosím ťa týmito drahými sľubmi, Ježiš a Mária, aby som uchránený od všetkej nečistoty, mohol s nepoškvrnenou mysľou, čistým srdcom a cudným telom, najčistejšie slúžil Ježišovi a Márii po všetky dni svojho života. Amen.

ZDROJ: https://sv-jozef.blogspot.com/2023/10/snura-svateho-jozefa.html

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás