Tento článok je spracovaný z relácie: Piotr Pawlukiewicz – Ruženec a pôst (1. časť)
Dve najsilnejšie zbrane v duchovnom boji sú modlitba (predovšetkým svätého ruženca) a pôst. Otec Pawlukiewicz ponúka rôzne príbehy, v ktorých sa modlitbou a pôstom dokázali poraziť rôzne neduhy. Namiesto kriku, rozbrojov a zvady, treba chytiť do ruky svätý ruženec a začať sa postiť – takýmto spôsobom sa dajú zachrániť ľudské duše. Okrem iného, o. Piotr vysvetľuje, čo znamená skutočná láska. Čo odlišuje kresťana od nekresťana?
„Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.“ (Mt 17,21)
Skutočná láska
Boží trest za to, že sa nemilujeme, a že sa odmieta láska, sú následky našich rozhodnutí. Všetko sa nám vráti – zasnúbenie sa vráti v manželstve, štúdium v škole sa vráti v práci, život zo seminára sa vráti v kňazskej službe.
Láska je rozhodnutie, skutok a pohľad. Jestvujú ľudia, ktorí nikoho nemilujú, ale myslia si, že milujú Boha. Milujeme tých, ktorým prinášame Pána Boha. Láska – to sú veľké diela a malé skutky. Mnohí dokážu rozprávať o Bohu, ale je málo tých, v ktorých je skutočný Boh. Ak je v nás skutočná láska, sme vnímaví na potreby iných. Láska znamená vycítiť potreby iných a ich aj naplniť.
Boh je milosrdenstvo. On vidí podstatu lásky. Podstatou lásky je otvorenosť – vzťah, nie obeta, nie utrpenie. I keď aj toto je v láske dôležité. Podstatou lásky je mať vzťah s človekom, akokoľvek nám je alebo nie je sympatický. Láska zamýšľa, ako druhého priviesť k Bohu. Ak milujeme skutočne, každému človeku prajeme dobro a záleží nám na spáse každej duše. Láska je darom. Nemožno si ju vyžobrať ani vyprosiť či kúpiť. Nemožno niečo vymeniť za lásku. Ak niekoho milujeme, dovoľme mu odísť. A ak nás aj on naozaj miluje, tak sa k nám vráti. Keď sa nevráti, nikdy nás nemiloval.
Môžeme sa sústrediť na to, koľko času venujeme Bohu, koľko Mu dávame seba. Modlíme sa sväté ružence, spovedáme sa, dodržiavame prikázania. Ale kresťanstvo sa začína od tohto: „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.“ (1Jn 4,16)
My, kresťania, by sme si mali blahoželať slovami: „Aby si skončil ako Ježiš.“ Nie v zmysle ukrižovania a umučenia. Ide o to, aby sme umierali v pokore, túžiac po Bohu a velebiac Ho v poslednom šepote našich pier.
Učiť sa pravej láske
Slovo láska má rôzne významy. Stará mama hovorí, že nie je deň, kedy by nevidela svojho vnuka a neobdarovala ho sladkosťou, pretože ho miluje. Domordovaný otec, ktorý sa vracia neskoro z práce, nemá čas na rozhovor s deťmi, lebo ich tak miluje, že musí ísť hneď do ďalšej práce. Ježiš Kristus nám hovorí: „Ostaňte v mojej láske.“ (Jn 15,9) Ježiš má lásku najmä k Otcovi. Má lásku k nám, ľuďom – hriešnikom, zradcom a vrahom. Dívajme sa na Neho, ako žije. Láska je to, čo Kristus spravil, aj to, čo Kristus nespravil, hoci Ho o to neraz prosili. Od Ježiša sa učíme láske.
V Cirkvi nie je atmosféra sentimentálnych vzťahov medzi Bohom a človekom. Je to láska veľmi konkrétna, vyrazená vo sviatostiach, v čítaniach, v Slove. Cirkev je zdrojom čistej lásky. Ľudia, ktorí hovoria, že hľadajú lásku, by mali ísť do kostola, kľaknúť si a dovoliť, aby sa láska prelieva z Božieho Srdca do ich srdca. Láska je dané prisľúbenie. Ak nie sme šťastní, v našom srdci nie je skutočná láska. Kto skutočne miluje, je šťastný.
Byť ľudským človekom
Pamätajme, všetci sme len ľudia. Ale zároveň nezabúdajme byť ľudskí. Dávajme ľuďom zo svojej hlavy a zo svojho srdca, nebuďme nadbytočne intelektuálni. Človek je korunou stvorenia. Človeku niekedy hrozí preskočenie na susednú polovicu, to jest, že sa môže zachovať ako zviera, ktorého povinnosťou je len množiť sa – je ako naprogramovaný stroj, ktorý sa riadi inštinktom, má namysli len svoju bezpečnosť, jedlo, spánok, dokáže sa nazúriť. Iste poznáme človeka aj z tejto perspektívy. V prírodopisných filmoch je vykreslené, ako sa zvieratá jednotlivých druhov navzájom napádajú, keď nastáva čas párenia. Doráňajú sa, spôsobia si rôzne rany, ale nikdy sa nezabíjajú. Avšak v dejinách ľudstva nebol taký čas, kde by nebola nejaká vojna alebo konflikt. Možno na svete nebol ani taký deň, keď nebol nikto zavraždený.
Buďme ľuďmi. Nebuďme zvieratami a tobôž nie bohmi. Nemyslime si, že všetko vieme a všetko poznáme. Nebuďme špecialistami na všetko. Nekomentujme všetko, nesúďme, nehodnoťme. Byť bohom stojí množstvo energie. Aká to úľava nebyť Pánom Bohom, že nemusíme mať o všetko starosť! Nemusíme súdiť, riadiť mysle, národy, ľudí.
Spracovala: Dominika Knapová
Celú reláciu Piotr Pawlukiewicz – Ruženec a pôst (1. časť) si môžete POZRIEŤ TU:
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
Ruženec PARACORD ako duchovnú zbraň si môžete zaobstarať TU
