Tento článok je spracovaný z relácie: o. Dominik Chmielewski – Prítomnosť Ježiša v temnote strachu (1. časť)
Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy (porov. 2 Tim 1,7). Zároveň nám dal Pannu Máriu, Matku nádeje a útechy, ktorú môžeme prosiť o pomoc v každej skúške. Matka Božia vo Fatime povedala: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Tento prísľub značí, že cez Ňu vedie cesta k víťazstvu nad každým strachom a skúškou. Keď sa s dôverou odovzdáme Kristovi a Jeho Matke, môžeme si byť istí, že nás prevedú každou búrkou a všetko sa napokon obráti na dobré pre tých, ktorí milujú Boha (porov. Rim 8,28).
Počuť hlas, od ktorého záleží naša spása
Duch Svätý nám dáva pozvanie a Ježiš nás následne vyprevádza na púšť, kde sa nám chce prihovárať. Na tejto púšti chce utíšiť všetok hluk a rámus v našom srdci, aby sme mohli počuť jeden jediný hlas, od ktorého záleží naša spása. Nepočutie toho hlasu môže spôsobiť naše zatratenie. Preto je veľmi dôležité počuť Boží hlas a udržať ticho vo svojom srdci. Boh chce, aby sme aj uprostred pozerania televízie, uprostred sledovania športového zápasu, strávili chvíľu času v úplnom tichu, pretože nám chce niečo dôležité povedať.
Láska je stále kreatívna, tvoriaca a vymýšľa tisíc rôznych spôsobov, ktorými zdôrazní, ako veľmi miluje. Ak začína byť vo vzťahu s Bohom nuda, tento vzťah postupne umiera. Láska nie je slovo, ale ťažká práca, do ktorej musíme denne investovať, aby sme ju preukazovali. Démon krúži okolo každého z nás 24 hodín denne a hľadá našu slabú stránku, aby mohol udrieť veľmi precízne a bolestne. Keď diabol udiera, ide o bombu s oneskoreným výbuchom – udrie vtedy, keď to najmenej očakávame. Všetko môže vyzerať nevinne, ale skončí to tragicky. Preto potrebujeme Ducha Svätého, ktorý nás vždy nastavuje na hlas Ženícha a nášho Kráľa – Ježiša Krista, ktorý chce hovoriť v hĺbke nášho srdca a chce nás priviesť k potenciálu Božieho kráľovstva, ktoré pre nás sám naplánoval pred stvorením sveta.
Je veľmi dôležité, aby sme žili to, čo počujeme v Božom Slove. Neustálym čítaním Božieho Slova a meditáciou začíname spoznávať hlas v srdci, ktorý pochádza od Kráľa. Ak nepoznáme evanjeliá, podobáme sa dieťaťu v hmle. Keď nevieme, čo sa v Písme píše, uprostred tisícok hlukov, ktoré sú v nás, nebudeme schopní rozlíšiť jediný hlas, ktorý sa nám prihovára v tichu.
Panna Mária – Matka citlivosti na slovo
Tá, ktorá nás učí citlivosti na Slovo, je Panna Mária, najkrajšie dievča celého vesmíru, ktoré dokáže okúzliť srdce každého muža a každej ženy.
Tak ako nuda hovorí o tom, že láska zomiera, lakmusovým papierikom lásky je túžba. Ak za niekým prestaneme túžiť, ťažko povedať, že ešte milujeme. Panna Mária však celá túžila po Bohu a Boh celý túžil po Panne Márii. Vezmime si z nich príklad a neprestávajme túžiť po láske.
Zjavenia vo Fatime hovoria o tom, že Boh pripravil záchranu sveta v Máriinom Nepoškvrnenom Srdci. Čím viac sa budeme blížiť k parúzii, situácia bude ťažšia aj pre Cirkev aj pre svet. Božie Slovo a Katechizmus Katolíckej cirkvi hovoria o tom, že Cirkev nebude Cirkvou, ktorá bude triumfovať, ani tá, ktorá nám druhýkrát prinesie Krista. Bude to opačne. Ježiš príde zomrieť vo svojej Cirkvi. Keď sa bude zdať, že Cirkev bola úplne porazená, vtedy príde zmŕtvychvstanie. Panna Mária nám je daná preto, aby keď príde čas Paschy Cirkvi, čas našej Paschy, nás mimoriadne ukryla a vyviedla na miesto púšte. Každý z nás bude mať inú púšť, bude sa plniť dvanásta kapitola Apokalypsy.
Čas na púšti bude časom dozrievania a dospievania do plnosti Krista v nás. Nebude to čas medzi veľkými prenasledovaniami, čas pochybností, čas nevery, bude to čas, v ktorom bude Duch Svätý nadprirodzeným spôsobom v nás vytvárať obrovskú moc. Budú sa diať najväčšie zázraky a obrovské Božie zásahy.
Nech nám nechýba nádej v dobré konce
Ľudovít Mária Grignion, najväčší apoštol posledných čias, povedal: „Cirkev bude svedkom najkrajších víťazstiev Ježiša.“ Ale na to potrebujeme byť pripravení a najsamprv musíme prejsť očistou, a byť vypálení ohňom ako mládenci z Danielovej knihy (porov. Dan 3). Čím viac budeme verní Ježišovi, tým viac bude satan rozpaľovať pec situácií. Záleží len na tom, či sa tomu poddáme alebo nie. Boh je verný. Otázkou je, či my sme schopní dôverovať Jemu aj vtedy, keď sa všetko rúca. Nekonečná dôvera sa nezískava prostredníctvom techniky pozitívneho myslenia. Táto dôvera sa získava vtedy, keď celým srdcom začíname spoznávať, ako veľmi nás Boh miluje. Ten, ktorý je Všemohúci a nielen trochu mohúci, je nekonečne Dobrý. V Denníčku sv. Faustíny sa píše, že Ježiša najviac zraňujú hriechy chýbajúcej dôvery v Jeho nekonečnú dobrotu voči nám.
Mnohí si myslia, že keď prežívajú ťažkosti, Boh ich trestá. O čo viac oni trestajú Boha ateizmom, obviňujúc Ho z toho, že On koná toto nešťastie v ich živote! Je to démonická stratégia. Démon obviňuje Boha, že On je ničiteľom, zlodejom a vrahom v našom živote. Diabol zasieva nedôveru. Vynárajú sa otázky: Keď ťa Boh miluje, prečo nemáš prácu? Prečo je tvoje dieťa choré? Prečo ti Boh spôsobuje hento i tamto? Satan vkladá vzburu do nášho srdca proti Tomu, ktorý je nekonečne Dobrý. Sám diabol obviní Boha z toho, že je pre nás diablom. Ide o vrchol prefíkanosti a, nanešťastie, mnohí sa tomuto klamstvu poddajú.
Na to, aby sme nepodľahli, potrebujeme heroickú Ženu, ktorá heroicky verila, dúfala a milovala – Pannu Máriu. Ona nás povzbudzuje k takej dôvere, žeby sme verili, že všetko sa dobre skončí.
Spracovala: Dominika Knapová
Celú reláciu o. Dominik Chmielewski – Prítomnosť Ježiša v temnote strachu (1. časť) si môžete POZRIEŤ TU:
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
