Matka Mária nás hneď v prvých rokoch svojich zjavení vyzýva: „Prichádzajte na svätú omšu, pretože toto je pre vás čas darov. Prejavte mi svoju lásku príchodom na svätú omšu a Pán vás hojne odmení.“ (Medžugorie, 25. november 1985)

PRICHÁDZAŤ

Predstavme si situáciu, že túžime zjesť chutné jedlo, alebo prijať život zachraňujúci liek cez televíznu obrazovku. Pohľad na liek nenahradí jeho podanie a nik sa nenasýti z pozerania sa na pokrm. Človek potrebuje živé jedlo, aby mohol prežiť. Potrebuje liek reálne prijať, aby mohol vyzdravieť. V prípade svätej omše je toto prirovnanie viac ako vhodné, pretože Ježiš označil sám seba ako „Chlieb života.“ „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať!“(Jn 6,35).

Skutočne podstatné v tomto Ježišovom vyjadrení je sloveso „prichádzať.“ Znamená vynaložiť námahu, vydať sa na cestu, kráčať, nie ležať na gauči a zapnúť si televíziu alebo internet, aby sledovali svätú omšu, aj keď sa necítime chorí, či ohrození na živote.

PRIJÍMAŤ

Ježiš dodáva: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 53-56) Ak teda chceme, aby náš Boh ostal s nami, aby nás vypočul, uzdravil, oslobodil, chránil pred nebezpečenstvami, je potrebné prijímať pravidelne a s čistým srdcom Jeho sväté telo a krv. Kto tento Božský pokrm zanedbáva, nemôže tvrdiť, že žije s Kristom a že v ňom prebýva Jeho Duch.

Podmienkou je teda ,,prichádzať.“ Prichádzať a prijímať Eucharistiu. Cez televíznu obrazovku však túto základnú podmienku nášho duchovného zdravia a posväcovania naplniť nedokážeme. Je nevyhnuté premôcť svoju pohodlnosť, únavu, pocit nedostatku času a vykročiť zo svojho domu a zo svojho egoizmu. Prísť k Ježišovi, stretnúť sa s Ním celkom osobným spôsobom na „hostine,“ ktorú nám dennodenne ponúka.

PRACOVAŤ NA ČISTOTE SVOJICH SŔDC

Prijať Kristovo telo a krv uzdravujúcim, posvācujúcim spôsobom, to vyžaduje splnenie ešte jednej dôležitej podmienky: mať srdce očistené od hriechov. Táto podmienka predpokladá pravidelné pristupovanie ku sviatosti zmierenia, ku ktorej nás pozýva aj Kráľovná pokoja: ,,Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste začali pracovať na svojich srdciach. Viete si nájsť čas na čistenie tých najzanedbanejších priestorov, ale srdce nechávate bokom. S láskou si očistite každú časť svojho srdca!“ (Medžugorie, 17. október 1985)

Ak prijímame živého Boha, tajomne ukrytého v podobe malej hostie, do nečistého srdca, stávame sa automaticky korisťou satana tak, ako sa ňou stal Judáš. V evanjeliu o tom čítame: „Ježiš namočil smidku chleba a podal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Vyšiel von a bola noc.“ (Jn 13, 26-27; 30)

Toto evanjeliové svedectvo je pre každého kresťana varovaním, aby neprijímal Kristov pokrm so srdcom zaťaženým ťažkým hriechom; pretože dôsledok nevhodného prijatia nebeského pokrmu býva tragický. Satan totiž dostane voľný vstup do ľudského srdca, všetko v ňom zatemní a spôsobí duchovnú noc. Táto noc následne kraľuje v živote, vzťahoch a v každom rozhodnutí diablom oslabenej vôle.

Ak chceme, aby v nás i okolo nás kraľoval Ježiš, Víťaz nad každou temnotou, musíme prijímať pravidelne Jeho sväté telo a krv, ako aj Jeho odpustenie. Je potrebné, aby sme si v pravde Ducha Svätého uvedomovali a priznávali svoje chyby, poklesky, zanedbania dobra a pokorne ich vyznávali pred Božou milosrdnou láskou v spovednici.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: vyučovanie o. Slavka Barbariča, OFM