Známa anekdota spomína detektíva Sherlocka Holmesa, ako sa raz spolu s nerozlučným kolegom Watsonom vybrali stanovať do prírody. Strávili pekný večer pri ohni, postavili si stan a išli si ľahnúť. Uprostred noci sa Sherlock Holmes prebudí a pri pohľade na hviezdy na oblohe sa opýta Watsona: „Drahý priateľ, čo vám hovorí nočná obloha?“

Watson sa vážne zamyslí a povie: „No, môžu byť tak tri hodiny ráno. Astronóm by povedal, že vo vesmíre je milión galaxií a miliardy hviezd. Z teologického hľadiska sa zamýšľam nad mocou a krásou Boha, ktorý to všetko múdro urobil. Ako meteorológ by som zasa povedal, že zajtra bude pekne. A čo hovorí táto nočná obloha vám, drahý priateľ?“ Na to Sherlock odpovie: „Že nám niekto ukradol stan, milý Watson.“ Koľko ľudí, toľko pohľadov…

Máme pred sebou obraz a každý ho vidí svojím vlastným pohľadom. Stáva sa, že pohľad sa rýchlo zmení aj u jedného a toho istého človeka. Rozšírený je typ obrazov, ktoré nás zanalyzujú podľa toho, či sme na obrázku zbadali najprv mladé dievča alebo obraz starenky. Kto by nepoznal obraz španielskeho maliara Salvadora Dalího, na ktorom vidíme v jednom momente dve mníšky a po chvíli zasa bustu známeho ateistu a cirkevného kritika Voltaira.

Cesta k Bohu cez porušenie zákona?

To sú len hrubé črty. Keď sa však k tomuto obrazu priblížim, zrazu vidím detaily a mám otázky. Vidím ženu, ktorá sa približuje ku Kristovi a chce sa ho dotknúť. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby táto žena nebola chorá a podľa židovských predpisov nečistá: aj ten, koho sa dotkne, sa stáva rituálne nečistým.

Prakticky to znamená, že sa nemôže spoločne s ostatnými modliť v chráme, a tak sa vlastne nemôže priblížiť ani k Bohu. Vidím teda ženu, ktorá chce porušiť Zákon, a pýtam sa: Je toto cesta k Bohu – cez porušenie Zákona? Na druhej strane mi je jasné: keby žena ten Zákon neporušila, Krista by sa nedotkla a nebola by uzdravená. Lenže Kristus neprišiel, aby Zákon zrušil, ale aby ho naplnil. Sám to predsa takto povedal.

Nedá mi to a premýšľam ďalej. Všímam si spôsob, akým sa žena priblížila ku Kristovi. Prišla tajne, anonymne, bez slova. Prečo? Nie preto, aby predsa len ten Zákon dodržala aspoň navonok? Aby si nikto nevšimol, čo je zač, a nesúdil ju za to? Odhalil ju až Kristus sám. Prečo? Aby ju znemožnil?

Skôr si myslím, že preto, aby jej, Jairovi i nám odhalil, že on je naplnením Zákona. To sú tie komplikované slová svätého Pavla: „Ja som skrze Zákon zomrel Zákonu, aby som žil Bohu.“ (Gal 2,19) Tam, kde mi Zákon hovorí, že sa Boha nemôžem dotknúť pre svoju hriešnosť, pre svoju slabosť, práve tam sa ma dotýka Boh sám. Žena trpiaca krvotokom je tak pre Jaira skúškou i lekciou zároveň.

Zvíťazí ortodoxný žid alebo zúfalý otec?

A to je na tomto obraze domaľované aj v symboloch: chvíľu sa pozerám na ženu, ktorá je dvanásť rokov chorá, a po chvíli zasa vidím dievča, ktoré má dvanásť rokov a zomiera. Jairus ako predstavený synagógy tu vlastne stojí pred dilemou: Pred chvíľou pozval Krista do svojho domu, a tento pozvaný Ježiš z Nazareta prišiel do kontaktu s nečistou ženou a sám sa znečistil. Ba čo viac: on dokonca odmenil jej neposlušnosť Zákonu tým, že ju uzdravil.

Keby jej bol aspoň povedal: „Ale odteraz už buď dobrá. Už viac neporušuj Zákon!“ Ale Pán Ježiš toto neurobil. Čo teraz? Keď Kristus vstúpi do jeho domu, tak to znečistenie zanesie aj tam. Na druhej strane dcéra je vážne chorá. Preváži ortodoxný žid, alebo zúfalý otec zomierajúcej dcéry?

Ktosi sa tu dokonca odvážil poznamenať, že keď potom prišli z Jairovho domu a oznámili, že dcéra umrela, Jairus mohol v sebe nechať vyhrať tradičného žida: zrazu mal pádny dôvod odvolať pozvanie. Ale Jairus v tejto skúške obstál. Samozrejme, pomocou v tom mu bola veta Pána Ježiša: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ Aj napriek tradícii. Aj napriek tvojim doterajším skúsenostiam. S Ježišom Kristom môžeš zažiť niečo úplne nové. Kristov dotyk zo mňa môže urobiť nového človeka.

Okradnutý o nádej

A napokon mi na obraze dnešného evanjelia neunikol ešte jeden detail: Jairus je skúšaný dokonca aj z vlastného domu, a to na prvý pohľad celkom racionálnym argumentom: „Tvoja dcéra umrela, už neunúvaj učiteľa.“ Možno táto veta prichádza občas aj „z nášho domu“, aj od našich najbližších: „Už to nemá zmysel.“ „Aj lekári potvrdili, že sa už nedá nič robiť.“ „Aj psychológ povedal, že vaše manželstvo už nezachránite.“ „Každý hovorí, že to nezvládneš.“ Preto povzbudenie Ježiša Krista nepatrí len Jairovi, ale nám všetkým: „Neboj sa, len ver!“ Ak dovolím, aby sa toto slovo dotklo môjho srdca, zažijem zázrak. Lebo to nie je slovo psychológa, lekára či príbuzného – je to slovo Boha.

Pohľad na konkrétny obraz v galérii evanjelií povie každému niečo iné. Okrem návodu, čo máme robiť my, je tam zachytený aj jeden dôležitý moment, ktorý hovorí, čo chce urobiť Ježiš Kristus. Chce sa dotknúť mojej reality, v ktorej som okradnutý o pravdu, lásku, život…

Autor: Rastislav Čižik

ZDROJ: https://standard.sk/564630/porusenim-zakona-k-jeho-naplneniu

2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/