Páter Pio nevravel veľa kázní, dokonca ani nedával katechézy, zato vydal sám seba v obeť hriešnikom. Evanjelium hlásal v spovednici, ktorá bola nielen tribunálom spravodlivosti, ale najmä miestom, kde sa duše liečili z hriechu.

Jeho neúnavná služba v spovednici a vedenie duší boli zvláštnym rysom jeho kňazského povolania. Mal vášeň pre dobývanie duší pre Boha, čomu sa venoval takmer po celý svoj život. Silu k tejto činnosti čerpal z každodennej svätej omše a tým, ktorí sa zverili jeho duchovnému vedeniu, prinášal pomoc k rozvíjaniu Božích darov. 

Svätý Páter Pio videl svoje kňazstvo ako službu hriešnikom, lebo milovať a učiť sa láske aj od zlých je tiež uskutočňovaním povolania človeka, povolania k láske.

Prejavom jeho lásky k Bohu a jeho jednoty s jeho Synom bola nenávisť k hriechu a strach pred ním. Láska k Bohu, bohatému na milosrdenstvo a jednota s Ježišom, boli zdrojom jeho ustavičnej starosti o spásu každého človeka, aj preto viac ako päťdesiat rokov sa prihováral dušiam, ktoré prišli do San Giovanni Rotondo slovami: „Spovedajte sa a pristupujte k svätému prijímaniu!“ 

Svätý kňaz nehovoril do vetra, svedčia o tom príbehy tých, ktorí si vzali jeho slová k srdcu. Keď sa raz Páter Pio zastavil pred mladým mužom, ktorý nahlas plakal, čím na seba privolával pozornosť ostatných ľudí, starostlivo sa ho spýtal, prečo plače. „Pretože si mi nedal rozhrešenie,“ odpovedal rozľútostený kajúcnik. „Počúvaj, syn môj,“ prihovoril sa mu otec Pio, „odoprel som ti rozhrešenie nie preto, aby som ťa poslal do pekla, ale aby som ťa poslal do neba.“ 

Keď sa potom svätého pátra pýtali, prečo tak často posiela penitentov bez rozhrešenia, odpovedal: „Posielam ich preč, ale podporujem ich svojimi modlitbami a utrpením. Vrátia sa.“ A na námietku, že keď čo sa im medzitým prihodí nejaké nešťastie, povedal: „Myslíš, že keď ja urobím chybu, ten hore ju urobí tiež?“ 

Istota, vyplývajúca z viery v Božie milosrdenstvo, mu dovoľovala reagovať na kajúcnikov, ktorí neboli dobre pripravení a priľahko sa ospravedlňovali zo svojich slabostí a hriechov. Hľadali uňho čosi mimoriadne, alebo prišli do spovednice iba zo zvedavosti. Nikdy ich však nenechal bez duchovnej opatery, sprevádzal ich darom modlitby a podporoval svojím osobným utrpením.

Inú skúsenosť so spoveďou mal otec Nazaren z Arpaisu, ktorý sa počas spovede u pátra Pia vyznal, že keď sa modlí breviár, nezreteľne vyslovuje výrazy: „Niekedy bľabocem a mumlem. A niekedy hovorím zle o svojich najbližších spolubratoch.“ A otec Pio ho prerušil: „Ale pri tom isto nemumleš?“ 

Hoci nás niektoré jeho slová, ktoré počuli hriešnici v spovednici môžu prekvapovať, boli to v každom prípade slová výstižné a vecné, pretože prenikli do mysle a pamäti hriešnikov a prispeli k ich obráteniu a pokániu. 

Raz prišiel k svätému pátrovi človek, ktorý sa vyznával ako hriešnik, no zároveň sa snažil ospravedlniť, že inak okrem svojich hriechov verí v Boha. Páter ho prerušil: „Chceš azda písať článok do novín? Vyznávaj svoje hriechy.“ Muž odpovedal, že je ich toľko, že si ich nepamätá a dodal, že nie je dobre pripravený a príde inokedy. Vrátil sa až po troch rokoch a sotva pokľakol, otec Pio ho okríkol: „Zasa si prišiel márniť môj čas?“ Muž však povedal, že je tentoraz dobre pripravený. „A na to si potreboval tri roky?“  

Také rozhodné konanie pripomínali penitentom, že sviatosť pokánia je neobyčajným stretnutím kajúcnika s Bohom, ktorý je bohatý na milosrdenstvo a preto sa na toto stretnutie treba dobre pripraviť.

Iné svedectvo podáva Páter Eusebio Notte. Raz sa vyspovedal u otca Pia a ten ho požiadal o rovnakú službu, lenže otec Eusebio, vzhľadom na svoj mladý vek nesúhlasil s týmto návrhom. Chystal sa odísť a Páter Pio začal hovoriť: „Spovedám sa všemohúcemu Bohu…“ Musel teda zostať a veľmi ho dojalo veľké vzrušenie Pátra Pia, ktorý po svojom vyznaní začal nezadržateľne nahlas plakať. Otec Eusebio sa ho snažil utešiť a počul tieto slová: „Syn, možno si myslíš, že hriech je prekročenie zákona. Vôbec! Hriech je zrada lásky. Čo všetko urobil pre mňa Pán, a čo som ja urobil pre neho?“ 

Pretože otec Pio považoval udeľovanie sviatosti pokánia za obeť vlastného života, zasvätil celý svoj čas kajúcnikom. Bol si vedomý, že spovedaním má podiel na spáse ľudí a chápal, že hriechy, ktoré odpúšťa, boli rany duše, z ktorých vzchádza utrpenie hriešnikov.

Keď Páter Pio spovedal, aj on trpel vo vlastnom tele, obetoval všetky svoje ťažkosti za ľudské hriechy. Utrpením podľa vzoru nášho Pána sa snažil v spovednici ukazovať ukrižovaného Ježiša, ktorý je zdrojom milosrdenstvo a odpúšťania: „Trasiem sa, kedykoľvek mám ísť do spovednice, pretože mám byť správcom Kristovej Krvi.“

Raz povedal, že by chcel, aby jeho hlas, pozývajúci k vyznaniu hriechov a obdržaniu milosti obrátenia, doľahol k všetkým hriešnikom: „Vojdite všetci do tej rany, v ktorej je všetko láska.“ A naozaj sa mnohí, ktorí sa spovedali u otca Pia neskôr priznali, že od mriežky spovednice odchádzali premenení a presvedčení, že boli obmytí Kristovou krvou.

Prevzaté z: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2026/05/pater-pio-hlasal-evanjelium-v-spovednici.html

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás