Tento článok je spracovaný z relácie: Dominik Chmielewski – Uctievanie – chvály v Katolíckej Cirkvi (1. časť)

Katolíci častokrát navštevujú chválové spoločenstvá, ktoré však nemajú prvky takých chvál, ktoré majú byť vedené v Katolíckej cirkvi. Poväčšine sú chvály vedené práve ľuďmi z protestantských cirkví. Otec Dominik Chmielewski vysvetľuje, ako by mali vyzerať chvály a uctievanie v Katolíckej cirkvi.  

Prečo chválime?

Chvála a uctievanie je štítom nášho vzťahu s Bohom a má sa stať základom nášho kresťanského života. Štítom novozákonných chvál je Eucharistia. Panna Mária je pre Cirkev vzorom uctievania a chvály Boha. Práve Ona nás tým najdokonalejším spôsobom učí, čo znamená chváliť Boha v duchu a v pravde. Cirkev v Katechizme hovorí o uctievaní a chválach takto: „Chvála je tou formou modlitby, v ktorej človek najviac uzná, že Boh je Bohom. Oslavuje Ho iba pre Neho samého, a vzdáva Mu chválu nie preto, čo On koná, ale iba preto, že On je. Uctievanie spája a zjednocuje iné formy modlitby a prináša ich k Tomu, Ktorý je ich zdrojom, a zároveň Cieľom.“ (porov. KKC 2639)

Nechválime Boha pre niečo, lež preto, že On je. „Som, ktorý som, pre teba.“ (porov. Ex 3,14), povedal On sám. Vzdávame chvály práve preto, že On JE. Jestvuje mnoho ľudí, ktorí veria v Boha, ale zároveň žijú v pekle rozbitých manželstiev, rozbitých rodinných vzťahov, sú závislí od hriechov, v pekle svojich pekelných pocitov. To, že veríme v Božiu existenciu, nám ešte nič nepomôže. Oslava Boha znamená úplnú dôveru v to, kým On je pre mňa a kým ja som pre Neho. Je naším najnežnejším Otcom so srdcom matky. Ak Boh je naším milovaným Otcom, potom my sme Jeho milované deti, a nikto ani nič to nezmení. Hoci by sme dnes spáchali najhroznejšie veci a maximálne by sme upadli do ťažkých hriechov, nespôsobí to to, že Boh nás prestane milovať menej ani o milimeter. Keby sme na druhej strane dnes vykonali milión dobrých skutkov, nespôsobí to to, že Boh nás bude milovať viac ako včera. Pán nás miluje preto, že sme Jeho deti, bez ohľadu na to, či sa nám v živote darilo alebo nie.

Keď sa chceme dopracovať k základu chvály Ježiša Krista, chváľme Ho za Jeho dielo kríža. Neďakujeme, neospravedlňujeme sa, neprosíme, ale nachádzame sa pred Ním a chválime Ho preto, že On je taký, aký je.

Chvála a uctievanie v Starom Zákone

V Starom Zákone nachádzame množstvo rôznych obrazov a príkladov oslavovania Boha, či už individuálne alebo v spoločenstve. Spievanie, hranie piesní ďakovných alebo chválových, hlasné výkriky, tlieskanie, dvíhanie rúk, plesanie, tancovanie. Je množstvo fragmentov, ktoré o tom hovoria. Napríklad: „S radosťou spievajte Bohu. Kričte k Bohu Jakuba. Začnite spievať a udierať na bubon. Na harfe hrajte sladkú pieseň. Spievajte Pánovi pri zvuku citary. Pri melódii citary a zvuku harfy, pri trúbach a zvuku rohu – radujte sa pred Pánom a Kráľom. Chváľte Ho na harfe a citare, chváľte Ho bubnom a tancom, chváľte Ho strunami a flautou, chváľte Ho zvukom cimbalov, chváľte Ho rinčiacich cimbaloch.“

Dávid, ktorý zaviedol vo svätyni v Jeruzaleme chvály 24 hodín denne, nám zároveň ukazuje model starozákonnej chvály; a dal ju do žalmu (porov. Ž 95). Na začiatku Dávid hovorí, aby sme predstúpili pred Pána s oslavou, tlieskaním, spievali Mu piesne a oslavovali Ho. Potom zrazu hovorí: „Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril; „Nezatvrdzujte svoje srdcia.“

Chváliť v duchu a v pravde

Už v Starom Zákone chvála nie je len o výkrikoch na Pánovu slávu, plesanie a tancovanie, spevy pri hudobných nástrojoch. Je to tiež ticho, aby sme počúvali Boha. Ak sa držíme vzorca v starozákonných chválach, nie sme schopní započúvať sa do Božieho Slova, pretože tam niet ticha – tieto chvály sú prázdne. Práve preto Dávid hovorí o tom, prezentujúc Božie Slovo, že Izrael nepadol na tvár pred Bohom a nezapočúval sa do toho, čo On chce povedať svojmu ľudu. To spôsobilo, že ich srdcia boli vzbúrené na 40 rokov a nevstúpili do Božieho pokoja, ktorý je korunováciou zjednotenia s Jeho Srdcom. Preto je započúvanie sa do Božieho Slova veľmi dôležité, aj počas chvál – to je ticho a počúvanie.

Bodom zvratu histórie Biblie je Vtelenie Božieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Od tohto momentu sa diametrálne mení spôsob chvál. Už to nie je tancovanie, plesanie, hranie na rôznych nástrojoch, výkriky na Božiu česť, či spievanie, ale mení sa nielen miesto a priestor, ale mení sa charakter chvál. Keď sa Ježiš vteľuje do nášho tela, vteľuje sa do ľudskosti cez Ducha Svätého, mocou svätého krstu. Takto robí z každého z nás svoju svätyňu. Všetci sme svätyňou Ducha Svätého. Ježiš hovorí, že Nebeský Otec bude chcieť mať učeníkov, ktorí Ho budú neustále chváliť v duchu a v pravde. Naše telá sa stávajú miestom a priestorom novozákonnej chvály.

Čo znamená chváliť Pána v duchu a v pravde?

• Vyžaduje si to zložiť svoje telá ako obetu živú, svätú a milú Bohu, lebo takáto by mala byť naša duchovná služba.
• Nepripodobňovať sa tomuto svetu, ale premieňať sa zmenou nášho myslenia, aby sme dokázali spoznať, čo je Božia vôľa; čo je dobré, milé a dokonalé.

Tu nie je zmienka o náboženských piesňach, niet už nič, čo sa týka tlieskania a ďalších vonkajších náboženských praktík. Všetko sa prenáša na úplne novú úroveň a nové miesto – na chválu, ktorá sa koná stále v našom tele, ktoré je posvätené krstom, ako svätyňa Božieho Ducha. A toto telo, ktoré je Jeho svätyňou, máme dať Jemu samému ako obetu živú, svätú a dokonalú, milú Bohu. Duch a Pravda v mojom tele.

Premieňať sa Božím Slovom

Máme sa neustále premieňať zmenou svojho myslenia, ktoré nám poskytne Božie Slovo. Izraeliti pritiahli na seba Boží hnev, lebo nepočúvali Božie Slovo a nezapočúvali sa do toho, čo im Boh chce povedať. Na zmenu myslenia si neberme vzorce z tohto sveta. Keď Ježiš začína svoju evanjelizáciu, hovorí, aby sme sa obrátili (činili pokánie) a aby sme verili Evanjeliu.

Grécke slovo metanoia jest zmena myslenia. Ak chceme chváliť Boha, ako prvé máme zložiť svoje telo k obete a ukrižovať svoje telo hriechu, vášňam a nebrať si príklad z tohto sveta. Keď venujeme všetku pozornosť márnostiam tohto sveta a Bohu maximálne hodinu denne, v našom živote niet chvály, lebo naša svätyňa je znečistená duchom tohto sveta. Musíme sa radikálne odseknúť od toho, čo nám hovorí svet, aj keď je to veľmi ťažké. Úzka je cesta pre tých, ktorí si vyberajú Božie kráľovstvo, a je málo tých, ktorí idú touto cestou.

Spracovala: Dominika Knapová

Celú reláciu Dominik Chmielewski – Uctievanie – chvály v Katolíckej Cirkvi (1. časť) si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás