Ježiš Kristus bol splodený z podstaty pravého Boha ako osoba Slova. Bol Jeho jednorodeným Synom a pravým Bohom z pravého Boha. Predsa však večný Otec ustanovil, že tento Syn Mu má byť obetovaný v chráme. Tento zákon bol ustanovený iba preto, aby spravodliví ľudia Starého zákona stále posväcovali a obetovali Pánovi svojich prvorodených synov v nádeji, že jeden z tých obetovaných môže dokázať, že je Synom Božím a dieťatkom Matky očakávaného Mesiáša (2 Mojžiš 13, 2).
Preblahoslavená Panna Mária strávila noc pred Jeho obetovaním v chráme v modlitbách. Prehovoriac k Otcovi povedala: „Môj Pane a najvyšší Bože, Otče môjho Pána, bude to slávnostný deň pre nebo i zem, v ktorom prinesiem živú obetu, ktorá je zároveň pokladom Tvojho Božstva. Tento dar môže priniesť hojnosť Tvojho milosrdenstva na ľudské pokolenie: odpustenie hriešnikom, ktorí sa odchýlili z priamej cesty, potešenie sužovaným, pomoc trpiacim, obohatenie chudobným, posilu slabým, svetlo slepým a vyjsť v ústrety zablúdeným to je, Pane môj, čo od Teba žiadam, keď Ti obetujem Tvojho Jednorodeného, ktorý z Tvojej milosrdnej blahosklonnosti je aj môj Syn. Ty si mi Ho dal ako Boha ja Ti Ho navraciam ako Bohočloveka. Jeho cena je nekonečná, ja však od Teba žiadam oveľa menej. S bohatstvom sa vraciam do svätého chrámu, z ktorého som odišla chudobná a moja duša ťa bude velebiť na veky, pretože tvoja Božská Pravica bola ku mne veľmi štedrá a mocná.“
Nasledujúce ráno, za svitania, sa Panna Mária s Dieťatkom Ježišom a svätým Jozefom odobrali do chrámu. Priniesli dve hrdličky a dve sviece. Svätí anjeli, ktorí s nimi prišli z Betlehema opäť sa zoradili do procesie a sprevádzali ich v prekrásnych a viditeľných podobách, ako predošlého dňa. Na tejto ceste pridali však svätí duchovia mnoho ďalších chválospevov s preľúbeznými, unášajúcimi melódiami ku cti Božieho dieťatka, ktoré však počula iba najčistejšia Mária. Okrem tých desaťtisíc anjelov, ktorí tvorili procesiu z predošlého dňa, prišlo z neba nesčíselné množstvo ďalších anjelov a doprevádzaní tými, ktorý niesli štíty so svätým menom Ježiš, tvorili vtelenému Slovu čestnú stráž pri obetovaní. Títo však neboli vo vtelených podobách, videla ich iba nebeská Kňažná. Keď prišli ku chrámovej bráne, najblahoslavenejšia Panna Mária prekypovala novými vznešenými citmi zbožnosti. Pripojila sa k iným ženám poklonila sa a pokľakla, aby sa v duchu a v pravde klaňala Pánovi a v Jeho svätom chráme (Jn 4, 23) a predstúpila pred vznešenú velebnosť Božiu a so svojím Synom na rukách. Ihneď bola pohrúžená do duševného nazerania na najsvätejšiu Trojicu a počula hlas vychádzajúci od večného Otca, ktorý hovoril: „Tento je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17). Svätý Jozef najšťastnejší zo všetkých mužov cítil v tej chvíli sladkosť Ducha svätého, ktorá ho naplňovala radosťou a božským svetlom.
Najvyšší kňaz svätý Simeon vedený Duchom svätým, súčasne vošiel tiež do chrámu (Lk 2, 7). Priblížiac sa k miestu, kde stála naša Kráľovná s dieťatkom Ježiškom v náručí, videl Matku a Dieťatko obklopené žiarou slávy. Prorokyňa Anna – ako hovorí evanjelista – prišla v tej istej hodine do chrámu, tiež videla Máriu a Dieťatko obklopené podivuhodným svetlom. S radosťou v duši sa obidvaja priblížili ku Kráľovnej nebies a kňaz vzal Dieťatko Ježiša z Jej rúk do svojho náručia a pozdvihnúc oči k nemu obetoval Ho večnému Otcovi, pričom povedal tieto tajuplné slová: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa slova tvojho v pokoji, lebo oči moje videli Tvoju spásu, ktorú si pripravil pred očami všetkých národov, svetlo pre osvietenie pohanov a na slávu ľudu svojho izraelského.“ (Lk 2, 29 – 32). Bolo to akoby povedal: „Teraz, Pane, uvoľníš ma z pút tohto smrteľného tela a necháš ma slobodne odísť v pokoji……
Teraz, ó Pane, si pripravil a postavil pred všetkých smrteľníkov Tvoje božské Svetlo, aby osvecovalo svet, aby všetci, ktorí si prajú, v celom vesmíre, mohli ho používať a získať z neho vedenie a spásu. Lebo toto je Svetlo, ktoré je zjavené pohanom pre slávu Tvojho vyvoleného ľudu izraelského.“ (Jn 1, 9).
Najsvätejšia Mária a svätý Jozef počuli tento chválospev Simeona a divili sa tým vznešeným pravdám, ktoré obsahoval. Evanjelista ich na tomto miesta nazýva rodičmi božského Dieťatka, lebo za také Ho považovali ľudia, ktorí boli pri tejto udalosti prítomní. Simeon potom oslovil najsvätejšiu Matku dieťaťa Ježiša a dodal: „Hľa, toto Dieťatko je postavené na pád a povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A Tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Toľko povedal Simeon, a keďže bol kňaz dal šťastným rodičom dieťatka svoje požehnanie, potom tiež prorokyňa Anna poznala vtelené Slovo a naplnená Duchom svätým o tajomstvách Mesiášových mnohým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. Tieto dve sväté osoby vydali svetu verejné svedectvo o príchode Vykupiteľa.
V okamihu, kedy sa kňaz Simeon zmienil o meči a znaku odoprenia, čo boli prorocké slová o umučení a smrti Pána, dieťatko sklonilo hlavu. Tým i mnohými vnútornými prejavmi poslušnosti Ježiš potvrdil kňazovo proroctvo ako rozsudok večného Otca, vyslovený Jeho sluhom. Milujúca Matka to všetko pozorovala a hneď začala cítiť bolesť Simeonom predpovedanú a tak už vopred Ju ranil meč, o ktorom bola upovedomená. Jej duša ako v zrkadle videla všetky tajomstvá, obsiahnuté v tomto proroctve, ako jej Syn má byť kameňom úrazu, zahynutím neveriacich a spásou veriacich, pád synagógy a založenie cirkvi medzi pohanmi: už vopred videla víťazstvo, aké sa dobyje nad diablom a nad smrťou, ale tiež tú veľkú cenu, aká sa za to musí zaplatiť, najmä hroznú smrteľnú úzkosť a smrť na kríži (Kol 2, 15). Videla vopred bezmedzné protiviace sa snahy a odporovanie, aké Pán Ježiš bude znášať proti sebe a proti svojej Cirkvi (Jn 15, 20).Zároveň videla slávu a vznešenosť predurčených duší. ….
Svätý Jozef, tiež cez tieto proroctvá videl mnohé tajomstvá vykúpenia, aj Ježišove námahy a utrpenia, ale Pán mu ich nezjavil toľko a tak jasne, ako ich videla a chápala Panna Mária….
Po skončení obradov obetovania nebeská Pani pobozkala kňazovi ruku a znova požiadala o požehnanie. To isté spravila i u Anny, svojej niekdajšej učiteľky. Jej dôstojnosť ako Matky Božej, jej nijako neprekážalo, aby konala tieto skutky najhlbšej pokory. Potom spolu so svojím manželom svätým Jozefom, sprevádzaná, štrnásťtisícovým zástupom anjelov, vrátili sa s Božským Dieťatkom do svojho obydlia. Ostali niekoľko dní v Jeruzaleme. Obidvaja Simeon i Anna krátko potom zomreli v Pánovi. Svätá rodina bývala v Jeruzaleme na trovy Simeona. V tých dňoch naša Kráľovná často navštevovala chrám a obdržala mnohé milosti a útechy ako vynáhradu za bolesť, ktorú Jej spôsobilo Simeonovo proroctvo. Jej najsvätejší Syn, aby zvýšil tieto útechy povedal Jej jedného dňa tieto slová: „Moja najdrahšia Matka a Holubička, osuš si slzy a rozšír si srdce Svoje, lebo je to z vôle môjho Otca, že prijímaš smrť kríža. Prajem si, aby si mi bola spoločníčkou v mojich prácach a utrpeniach. Túžim ich podstúpiť pre duše, ktoré sú dielom Mojich rúk (Ef 2, 10), stvorené na môj obraz a podobu, aby som ich spravil účastníkmi môjho kráľovstva a večného života vo víťazstve nad mojimi nepriateľmi (Kol 2, 15). Matka odpovedala: „Och, moja najsladšia láska a Syn môjho života, keď to, že Ťa budem sprevádzať bude vyžadovať nielen tú výsadu, aby som ťa pozorovala a ľutovala v Tvojom utrpení, ale tiež, aby som s Tebou zomrela, tým by sa mi uľavilo, lebo keby som ja žila a Teba by som videla zomrieť, bolo by to pre má väčšie utrpenie.“ V týchto cvičeniach lásky a súcitu uplynulo niekoľko dní, kým svätému Jozefovi nebolo oznámené, aby utiekol do Egypta.
Poučenie najsvätejšej Panny Márie
…..Och najdrahšie duše! Aké malicherné a neochotné je ľudské srdce k tomu, čo je nechutné a protivné jeho pozemským náklonnostiam! Ako sa rozčuľuje pri práci! S akou netrpezlivosťou ju prijíma a vykonáva! Aké neznesiteľné sa mu zdá všetko, čo sa protiví jeho túžbam! Ako svojvoľne zabúda, že jeho Učiteľ a Majster bol prvý, ktorý prijal utrpenie a poctil i posvätil ho na svojej vlastnej osobe! Je to veľká hanba, ba veľká opovážlivosť u veriacich, že opovrhujú utrpením ešte aj po tom, čo môj najsvätejší Syn vytrpel za nich zatiaľ, čo tak mnohí spravodliví pred Jeho smrťou ochotne prijímali kríž iba pre nádej, že Kristus bude trpieť na ňom, hoci to za svojho života nevideli………………………………………
Kedykoľvek na teba dolieha protivenstvo, volaj vrúcne a s pevnou dôverou: „Pán je moje osvietenie a spasenie, koho sa budem báť? (Ž 26, 1ň. On je môj pomocník, prečo by som sa mal báť? Mám tiež Matku, Kráľovnú a Paniu, ktorá mi pomôže a obráni ma v mojich súženiach.“
V tejto istote musíš sa snažiť zachovať si vnútorný pokoj a stále mať pred očami moje skutky a moje kroky, aby si ich mohol nasledovať. Pamätaj na bolesť, aká prenikla moje srdce pri prorockých slovách Simeona a aký pokoj a kľud som pritom zachovala, bez najmenšieho znaku vzrušenia, hoci moje srdce i moju dušu prenikol meč bolesti. Pri každej príležitosti som hľadala pohnútky pre chválenie a velebenie Jeho obdivuhodnej múdrosti. Keď sa prechodné práce a utrpenia prijímajú s radosťou a pokojom srdca, oduševňujú tvora, povznášajú ho a poskytujú mu božskú prezieravosť a s jej pomocou duša začne oceňovať utrpenia a pripisovať im náležitú cenu a čoskoro prichádza k úteche a požehnaniu z umŕtvovania a oslobodí sa od nezriadených vášní. Toto je učenie školy Vykupiteľa, skryté pred tými, ktorí milujú márnosti (Mt 5, 25). Tiež je potrebné mať úctu ku kňazom a sluhom Pána, ktorých dôstojnosť v Novom zákone je oveľa vyššia, ako bola v Starom zákone, pretože teraz Božské Slovo spojené s ľudskou prirodzenosťou stalo sa večným najvyšším Kňazom podľa rádu Melchizedecha (Ž 109, 4). Poslúchaj ich slová a poučovanie, ako to žiada Boh, ktorého zastupujú. Uvažuj o autorite a moci, aká je im daná, o ktorej evanjelium hovorí: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“ (Lk 10, 16). Snaž sa po dokonalosti, ktorej ťa učia. Premýšľaj a bezprestania rozjímaj o tom, čo môj najsvätejší Syn vytrpel, aby sa tvoja duša účastnila na Jeho utrpení. Nech taká zbožná spomienka na Jeho utrpenie vzbudí v tebe ošklivosť a odpor ku všetkým svetským radovánkam a pohŕdaj všetkým viditeľným a zabúdaj na to a namiesto toho nasleduj Pôvodcu života večného.
