Neporušené telo slovenského farára Juraja Vrtíka

Krypta pod kostolom v Domaniži neďaleko Považskej Bystrice ukrýva fascinujúcu atrakciu. Starosta malebnej dediny verí, že by raz mohla lákať návštevníkov rovnako ako nebohé telo Žofie Bosniakovej.

Pod tamojším Kostolom svätého Mikuláša sa totiž zachovala múmia Juraja Vrtíka. Farára, ktorého smrť mali na svedomí kumpáni najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka. Gotický svätostánok však ukrýva aj ďalšie tajomstvá.

Útok zbojníkov

Jánošíkovi sa stali osudnými najmä dva zločiny – ozbíjanie bohatej vdovy po oficierovi a usmrtenie domanižského farára Juraja Vrtíka. Rodák zo Zliechova pôsobil na fare v Domaniži od roku 1694 do roku 1712. Cestou z Rajeckej Lesnej v Suchej doline pri Fačkove narazil na zbojníkov z Jánošíkovej družiny. „Chceli ho ozbíjať, ale povedal im, že pri sebe nič nemá. Iná legenda hovorí, že Vrtík niesol sviatosť oltárnu a vtedy nemôže kňaz rozprávať. Možno aj to ich vyburcovalo, že na neho vystrelili,“ zamýšľa sa starosta František Matušík.

Juraj Vrtík mal 58 rokov. Pochádzal zo Zliechova, odkiaľ aj v súčasnosti prichádza mnoho pútnikov. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov.

Podľa Jánošíkovej výpovede na Božieho služobníka vystrelil Turiak, zvaný Huncaga zo Staškova, a Plavčík z Dunajova. Tak či onak, na zemi zostalo ležať krvavé a bezvládne kňazovo telo. „Našli ho tam ľudia, naložili na koňa a odviezli do dediny. Cestou sa zastavili pri studničke a keď ho umyli vodou, farár sa prebral a porozprával, čo sa stalo,“ opisuje Matušík. Zomrel o niekoľko dní v Domaniži.

podporte nás sdzr

Zázračná studnička

V príbehu o farárovi a Jánošíkovej družine zohráva zaujímavú rolu nenápadná studnička v Suchej doline. Podľa tamojších legiend nie je Juraj Vrtík jediný, koho prebrala k životu. V ďalšom príbehu vystupuje rodina z Fačkova s chorľavým dieťaťom. Chceli ho dať v Domaniži pokrstiť, ale cestou sa mu pohoršilo. „Báli sa, že nevydrží. Zastavili sa teda pri studničke, pokropili ho vodou a vtedy sa dieťa prebralo a uzdravilo. Odvtedy sa tomu miestu hovorí Svätená studnička. Dvakrát zachránila život,“ spomína hlava obce.

Premaľovaný oltár

Vráťme sa však k farárovi Vrtíkovi a ku Kostolu svätého Mikuláša, o ktorý sa osem rokov staral a zaslúžil sa o zhotovenie dvoch bočných oltárov. Po skone ho pochovali v krypte domanižského svätostánku. Tam odpočíva dodnes. A nie je sám. Spolu s ním našli v hrobke ďalšie telá dvoch kňazov, z nich však zostali iba kosti. Telo katolíckeho kňaza sa nachádza v krypte pod kostolom v pôvodnej drevenej rakve, ktorá sa napriek vysokému veku tiež zachovala v perfektnom stave.

„Legenda hovorí, že v kostole pod oltárom je pochovaný jeden z Esterházyovcov,“ pripomína starosta. Mala by tam byť aj tajná chodba, ale nikto ju zatiaľ nenašiel.

Pred siedmimi rokmi prebiehala v kostole rekonštrukcia a reštaurátori odhalili zaujímavý objav. Na desaťmetrovom oltári z roku 1643, ktorý dali postaviť Esterházyovci, našli tváre anjelov. Zdobia štyri hlavné stĺpy – naľavo vidno podobizne dvoch bucľatých detí, napravo zase muža a ženy. Umelec v nich možno zvečnil portréty Esterházyovcov. Lenže neskôr sa vrchnosti nepozdávalo zobrazovanie bežných smrteľníkov na posvätných miestach a dali tváre zatrieť čiernou olejovou farbou. Práve tieto nátery reštaurátori odstránili, aby sa po stáročiach dostali na svetlo pôvodné maľby.

Domanižský poklad

Gotický kostol aj jeho oltáre sú naozaj skvostné, ale svätostánok ešte čaká niekoľko opráv. A zrejme aj objavov a odhalených tajomstiev. Prečo sa mumifikovalo práve telo Juraja Vrtíka? Pre jeho dobré skutky a tragický skon? Nájde sa telo Esterházyho či tajná chodba? Ukrýva okolie kostola ďalší poklad? Ktovie. Súčasný farár aj starosta robia všetko pre to, aby národná kultúrna pamiatka čo najlepšie slúžila ľuďom a odhalila im svoju históriu.

„V roku 1904 pri kostole archeológovia našli poklad z doby bronzovej. Hovorí sa o ňom ako o domanižskom poklade,“ spomína miestny historik František Koval. „Dokazuje, že toto miesto bolo obývané už 1 800 rokov pred naším letopočtom. Nález je uložený v Budapešti, len Maďari nám ho už nedajú,“ upozorňuje. „Veru, málokto z domácich o tom vie,“ dodáva starosta. Mnohí netušia ani to, že cez ich obec kedysi viedla Jantárová cesta z Petrohradu do Benátok.

„Prvá Domaniža však bola hore na samom konci. Na mieste tej dnešnej bola obrovská plošina. Keď tu pásli kravy, tak sa prepadli, taký tu bol obrovský močiar,“ opisuje Koval.

Starosta by v krypte chcel vystaviť mumifikované telo farára Vrtíka a inštalovať informačné tabule.

História obce je úzko spätá s postavením dnes už neexistujúceho hradu v lokalite Skalka a s postavením kostola. A kde sa vzal podivný názov? „Keďže príbytky sa postupne presúvali z kopcov nižšie, začalo sa tomu miestu hovoriť Domaniža,“ dodáva miestny historik Koval.

Múmia v čižmách

„Bol som pri tom, keď pamiatkari otvorili truhlu v krypte a prekvapilo ma, v akom stave je nebožtíkovo telo,“ spomína starosta Domaniže. Vedie nás k malým dverám naboku kostola. „Bojíte sa netopierov? Máme ich tu naozaj dosť,“ upozorňuje. Našťastie, temní drobní obyvatelia podzemia kostola pokojne spia zavesení dolu hlavou.

Náš sprievodca nás vezme do malej miestnosti, v ktorej je truhla. Opatrne ju otvoríme a naskytne sa nám zaujímavý pohľad. Pred sebou máme zachované, aj keď rokmi zdeformované telo nebohého farára. Múmia so zachovanou tvárou aj oblečením má na hrudi prekrížené ruky. „Pozrite, zelený ornát aj kožené čižmy sú stále nepoškodené,“ ukazuje starosta. Zatiaľ je telo zahádzané aj inými kosťami a lebkami a čaká na podrobnejšiu analýzu. „Tí, čo ho videli, žasli, ako sa zachovalo napriek tomu, že tu nebolo vytvorené špeciálne prostredie,“ dodáva Matušík.

Starosta má s múmiou veľké plány. „Zoberte si, koľko ľudí chodilo do kostola kvôli Žofii Bosniakovej. Aj my by sme chceli ľuďom sprístupniť našu históriu,“ priznáva. Telo farára Vrtíka by vystavili podobne, ako to bolo v prípade manželky palatína Františka Wesselényiho. Zomrela vo veku nedožitých 35 rokov na hrade Strečno a pochovali ju v krypte v hradnej kaplnke. Po 54 rokoch jej telo našli a zistili, že je takmer neporušené. V roku 1729 ho previezli do Tepličky nad Váhom, kde boli pozostatky vystavené v sklenej rakve. Len škoda, že 1. apríla 2009 sa stali obeťou psychicky narušeného muža, ktorý telo Žofie Bosniakovej podpálil.

Potrebujú výskum

Krypta je naozaj obrovská. Sú tam rôzne výklenky, ktoré ešte nie sú prebádané. Jeden z nich vraj skrýval vchod k oltáru v kostole. „Niektoré historické správy o skone farára Vrtíka sa rozchádzajú. Preto treba spraviť výskum a potvrdiť, že telo, ktoré leží pod domanižským kostolom, patrí naozaj spomínanému Božiemu služobníkovi,“ pripomína František Matušík. Potom by mohli telo vystaviť v sklenej rakve a pripraviť informačné tabule.

Prevzaté z: modlitba.sk

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás