Kardinál Sarah:
„Nesmieme si zvyknúť na bohoslužby v televízii a na internete. Boh si vzal telo. On nie je virtuálna prítomnosť. Liturgia online skrýva nebezpečie aj pre kňazov. Pretože počas svätej omše majú kňazi hľadieť na Boha. Pri prenosoch majú sklon hľadieť do kamery, akoby išlo o divadlo. tak to už nesmie ísť ďalej.“Viedeň, 18.2.2021 (kath.net – časopis VISION2000)
Posledný boj medzi Bohom a satanom bude bojom o zničenie Eucharistie – o tom niet pochýb. Pripomeňme si víziu sv. Jána Bosca, ktorý videl armádu nepriateľských lodí, ktorá sa pokúšala zničiť pápežskú loď. Podarí sa jej pápeža usmrtiť a vyzerá to, akoby sa všetko skončilo. A v tej chvíli zavedie novozvolený pápež loď k dvom pilierom – jednému vyššiemu – Eucharistii a jednému nižšiemu – Panne Márii. Akonáhle loď pristane, všetko sa upokojí. Armáda nepriateľských lodí bojuje proti sebe navzájom, ponára sa a mizne v mori. Cirkev bude zachránená, pápež zachovaný, Cirkev triumfuje!
Tu sa jasne ukazuje, že v posledných časoch bude boj o Cirkev. Cirkev sa vzdiali od tých dvoch pilierov, nebude zakotvená v Eucharistii, ani v mimoriadnej zbožnosti k Božej Matke. Nepochybujem, že vízia sv. dona Bosca práve prebieha pred našimi očami a že viera katolíkov bola skrze vírus obnažená! Kvôli zachovaniu zdravia za každú cenu sme Ježiša nechali vo Sviatosti samého. Bojíme sa choroby, ktorá – ako aj iné choroby – skôr či neskôr povedie k tomu, že zomrieme. No a s akou škodou pre dušu musíš počítať keď celé týždne, možno roky, nebudeš prijíma Toho, ktorý je pokrmom pre večný život? Keď nebudeš prijímať Toho, ktorý je zárukou tvojho večného vykúpenia? Nemajte strach pred vírusom! Nemajte strach pred vírusom, ktorý môže usmrtiť telo, majte oveľa väčší strach pred tým, ktorý môže telo a dušu uvrhnúť do pekla. To druhé je jediným strachom, ktorý by mal poznačovať kresťana: strach pred večným zatratením a nie strach pred ochorením, ani len pred smrťou.
Musíme chápať, že diablovi ide o to, zničiť Eucharistiu v Cirkvi. Kardinál Robert Sarah, ktorý je v Ríme zodpovedný za sviatosti Cirkvi, hovorí presne to isté. Keď Ježiš v 6. kapitole Evanjelia sv. Jána hovorí o Eucharistii, hovorí o tom, že kto je jeho Telo a pije jeho Krv, bude mať večný život. Prijímaním Kristovho Tela a Kristovej Krvi má už večný život v sebe! V posledný deň vstane z mŕtvych. Také dôležité je prijímanie Kristovho Tela a Kristovej Krvi. Môj večný život od toho závisí!
Judášova zrada sa začína pochybami o slávení Eucharistie
A sv. Ján dodáva: Ježiš vedel, kto v neho neverí a kto ho zradí. Začiatok Judášovej zrady sa začína v 6. kapitole Evanjelia sv. Jána. V tom bode, keď pochybuje o reálnej prítomnosti v Eucharistii. A on dokoná zradu pri Poslednej večeri – pri prvom slávení Eucharistie vstane a opustí miestnosť – a bola noc, hovorí sv. Ján. Tam zradu dokonal. Eucharistia nie je jedna z mnohých náboženských praktík v Cirkvi. Ona je život Cirkvi. Cirkev žije z Eucharistie, hovorí sv. Ján Pavol II. Ak je Cirkev od Eucharistie odlúčená, keď sú milióny katolíkov od Eucharistie odlúčení, Cirkev umiera – prinajmenšom je hrozne oslabená. U proroka Daniela a v Zjavení sv. Jána čítame, že keď príde antikrist, uvidíme hrôzu pustošenia na svätých miestach. Jeho zjavenie bude možné odstránením každodennej obety – Eucharistie. Toto proroctvo je pečaťou konca časov. To prorokovi Danielovi anjel jasne a zreteľne povedal.
„V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe. A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu. Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Ty však, Daniel, uzavri slová a zapečať knihu na posledný čas; mnohí ju preskúmajú a rozšíri sa poznanie (Dan 12, 1-4).
Antikristovi bude daná vláda nad svetom a Cirkvou, pretože bude odstránená Eucharistia. Dovtedy ho od toho zdržiava každodenná obeta. Duch svätý v Eucharistii mu v tom bráni. No keď sa odstráni každodenná obeta, bude Cirkev taká slabá, že antikrist dostane moc uskutočniť svoj diabolský plán – svoj globálny plán. Eucharistia nie je jednou z mnohých modlitieb, ktoré sa môžeš modliť, ale nemusíš. „Sacrosanctum Concilium“, dôležitý dokument koncilu o liturgii, hovorí o tom, že Eucharistia je vrchol, na ktorý Cirkev speje, prameň, ku ktorému sa celá Cirkev uberá, prameň, z ktorého vyviera celá jej moc. Situácia je alarmujúca. Pod zámienkou vírusu sa zatvárajú kostoly, katolíci sú odstrihnutí od Eucharistie. To je alarmujúce. Nijaká online bohoslužba nenahradí reálnu prítomnosť na svätej omši, kde fyzicky prijímaš Telo a Krv Boha.
Online bohoslužba nenahradí prijatie Ježiša v Eucharistii
Kardinál Sarah: „Online bohoslužby sú dôležité pre všetkých, ktorí nemôžu ísť do kostola – najmä pre chorých. Ale nesmú sa dať na jednu úroveň s osobnou účasťou na Eucharistii. Online bohoslužby v sebe skrývajú nebezpečie, že sa vzdialime od osobného a intímneho stretnutia s Bohom. On sa za nás vydal a síce nie virtuálne! On hovorí: „Kto je moje Telo a pije moju Krv, ten zostáva vo mne a ja v ňom.“ Kardinál Sarah ďalej uvádza, že fyzický kontakt s Pánom Ježišom je potrebný a nenahraditeľný kľúčový postoj a nemôže ho nahradiť nijaký prenos online. A kardinál prosí, aby kňazi jasne poukazovali na potrebu eucharistickej adorácie. Adorácia nám poskytuje pokoj Keď denne chodím na adoráciu Najsvätejšej sviatosti, sám prežívam, ako rastie celá moja dôvera v prítomnosť Ježiša v Eucharistii a neuveriteľná láska! Daruje nám to nepredstaviteľný pokoj v srdci. A presne o tom hovorí Evanjelium: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním … a nájdete odpočinok pre svoju dušu (Mt 11, 28-29). Ja vás posilním, dám vám nového Ducha, ducha sily, ducha lásky, ducha rozvahy. Nepochybujem o tom, že tí, čo denne chodia na adoráciu, nemajú nijaké problémy s dôverou v silu Boha v Eucharistii. Prosím vás, usilujte o to, aby sa eucharistická adorácia stala zásadným miestom, na ktorom sa vaša viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii posilňuje. Sú to dve strany medaily – Slávenie Eucharistie a eucharistická adorácia Ježiša.
Kardinál Sarah: Nesmieme si zvyknúť na bohoslužby v televízii a na internete. Boh si vzal telo. On nie je virtuálna prítomnosť. Liturgia online skrýva nebezpečie aj pre kňazov. Pretože počas ośvätej omše majú kňazi hľadieť na Boha. Pri prenosoch majú sklon hľadieť do kamery, akoby išlo o divadlo. Tak to už nesmie ísť ďalej. A kardinál pokračuje: Pri prenasledovaní kresťanov v r. 303 po Kristovi sa kresťania zišli v Abitene v severnej Afrike každú nedeľu na slávenie Eucharistie. Vedeli, že im hrozí smrť. Zatknutí cisárskou gardou stáli zoči voči smrti. Na otázku, prečo porušili zákon, odpovedali: „Bez nedele – teda bez Eucharistie – nemôžeme žiť“. Eucharistia je život Cirkvi. Ty a ja – my sme Cirkev a bez Eucharistie nemôžeme žiť. Títo ľudia v mukách odovzdali svoj život, pretože Eucharistia bola pre nich všetkým. Zvolili si radšej smrť ako život bez Eucharistie. Ducha týchto mučeníkov by sme mali v sebe obnoviť, aby sme žili vo vedomí, že bez Eucharistie nemôžeme žiť. Nemajte strach. Vzhľadom na udalosti, ktoré patria k posledným veciam, sa postoj kardinálov, biskupov a aj laikov zmení.
Prekvapivý príbeh kardinála, ktorému až choroba pripomenula moc Eucharistie
Myslím tu na predsedu talianskeho episkopátu – kardinála Gualtiera Bassettiho. V októbri mu diagnostikovali koronavírus a išiel do nemocnice. Tam napísal list, ktorý mnohých prekvapil. Jeho titul: Eucharistia musí byť v centre života katolíka. Kardinál, ktorý sa obrátil Čo bolo na tom také prekvapujúce? Keď prišla prvá vlna pandémie, požiadal kardinál veriacich, aby na Veľkú noc nešli na omšu. Označil to ako chvályhodný čin. Povedal, že talianska cirkev ide tým smerom, lebo zdravie veriacich je to najdôležitejšie. (…) Vtedy bola takáto rétorika veľmi „in“. Aké jednoduché bolo pre duchovných veriacim povedať: Zostaňte doma! Dokonca aj keď obmedzenia neboli také prísne, hovorilo sa – zostaňte doma, to je najväčší prejav lásky. Kto miluje blížneho, zostane doma. Eucharistický Ježiš zostal sám – láska k blížnemu nad láskou k Bohu! A pritom iba Boh má moc uzdravovať, posilňovať, občerstviť. (…) Pri ťažkej chorobe s možnosťou zakrátko stáť pred Bohom, sa veci rýchlo menia, mení sa myslenie. Kardinál Bassetti v liste píše, že Eucharistia musí byť v centre života každého katolíka: „V mojej chorobe mám možnosť denne prijímať Eucharistiu. Denne mi ju nosia v maličkej schránke k dverám. Skúsenosť choroby bola potrebná, aby som si uvedomil, aké pravdivé sú slová Zjavenia sv. Jána, kde Ježiš hovorí anjelovi v Laodiceji:‚Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.‘ Predovšetkým v tomto ťažkom úseku nášho života sa nesmie Eucharistia vytlačiť na okraj nášho života, ale musí sa s ešte väčšou mocou postaviť do centra kresťanského života. Eucharistia je duša sveta a bod, ktorý zjednocuje celý vesmír. Eucharistia je život a vykúpenie sveta.“ Neuveriteľné sú tieto slová obráteného kardinála…
Ježiš Kristus je ten istý – včera, dnes a naveky. Ježiš, o ktorom hovorí Evanjelium, je ten istý ako v Najsvätejšej sviatosti. Už 2000 rokov Cirkev učí, že konsekráciou sa plná substancia chleba stane plnou substanciou Tela a plná substancia vína sa stane plnou substanciou Krvi. Veď predsa veríme, že Ježiš vzal všetky naše choroby na kríž. Tým zlomil moc týchto chorôb. To platí aj pre koronu. A túto moc a silu prijímame vo svätom prijímaní. To neznamená, že Ježiš nás vždy a všade uzdraví. Ale On to môže! Prečo to tak hovorím? Pretože nie zdravie je to najdôležitejšie, ale prijímanie Boha, jeho Tela do nášho tela, jeho Krvi do našej krvi. Ak ho z celého srdca milujem, nechcem sedieť sám pred televízorom. Chcem byť s ním a aj keď zomriem, zomriem z lásky, pretože On za mňa zomrel z lásky. Nie je nič dôležitejšie. Za to boli usmrtení prví kresťania.
Spracované z kázni o. Dominika Chmielewskeho – Sila Eucharistie 1, 2;
Prevzaté z: facebook
