Matteo da Agnone (1563-1616)

Ctihodný služobník Boží, Matteo da Agnone, sa narodil pravdepodobne v roku 1563 v Agnone v oblasti Alto Molise (dnešná provincia Isernia). Jeho otec sa volal Giuseppe Lolli, meno matky nepoznáme. Pokrstený bol ako Prospero a od detstva prejavoval bystrú inteligenciu v škole aj pri hrách so sestrami. Keď sa raz hrali so spolužiakom so strelnou zbraňou, ktorú spolužiak tajne vzal svojmu otcovi, zbraň vystrelila a jeho kamarát zomrel. Hoci bol malý Prospero nevinný, musel opustiť rodnú dedinu. Rodičia ho ukryli vo vzdialenej dedine u jedných priateľov. Asi v trinástich rokoch odišiel do Neapola študovať filozofiu a medicínu. Zostal tam tri roky a študoval u jezuitov, medzi ktorými si tiež našiel duchovného vodcu. Na radu blízkeho priateľa, ktorý sa neskôr stal kapucínom pod menom Tomáš z Triventa, zvolil si prísny poriadok kapucínov a zaklopal na bránu kapucínskeho kláštora Concezione v Neapole. Bol prijatý a okolo roku 1579 poslaný do noviciátu Sessa Aurunca, kde prijal kapucínsky habit a s ním aj meno brat Matúš.

Počas ročného noviciátu musel po mnohých rokoch znovu prísť do Agnone, keď zomreli jeho rodičia, aby dohliadol na konanie príbuzných. Po návrate do noviciátu zložil rehoľné sľuby a bol pridelený do Aversa. Jeho sestry sa však zasadili o to, že bol preložený späť do rodného kraja Foggia, do kláštora zasväteného sv. Archanjelovi Michaelovi.

Provinčný predstavený Silvester z Rossana ho určil pre kláštor v Serracapriole. Pravdepodobne v roku 1586 bol potom poslaný na štúdiá do Bologne, aby navštevoval prednášky slávneho znalca svätého Bonaventúru teológa Pietra Trigoso z Calatayud. V roku 1592 dokončil štúdiá, bol vysvätený na kňaza a generálny predstavený  Girolamo da Polizzi Generosa mu dal kazateľský patent. Ihneď bol poslaný kázať v advente a v pôste roku 1593 do Modeny, o rok neskôr do Bologne a do Castelnuovo dei Terzi, v roku 1595 do Bozzola a do Ferrary.

Z tohto obdobia pochádza dodnes zachovaný rukopis jeho kázania, ktorý predstavuje hlavný doklad pre opis jeho duchovného a kultúrneho sveta, celé zameraného na Kristovo utrpenie a na Máriu Nepoškvrnenú a Nanebovzatú. Jeho usilovná kazateľská činnosť ohrozila jeho zdravotný stav, roku 1596 musel svoju pastoračnú činnosť prerušiť. Keď sa konečne vrátil do provincie, bol zvolený predstaveným a učiteľom (lektorom) logiky v študijnom konvente vo Vasto v provincii Chieti. Roku 1598 bol na tri roky zvolený za provinciála, ale aj počas tohto obdobia si našiel čas na kázeň v Manfredonii, Troia, Serracapriole a v Monte Sant’Angelo. Pri kázni v Agnone sa verejne uzmieril s matkou kamaráta z detstva, ktorého kedysi nechtiac zabil, čo všetkých obyvateľov dediny veľmi dojalo. Jeho pôsobenie bolo natoľko účinné, že sa ľudia rozhodli vybudovať kapucínsky kláštor, ktorého stavba bola ukončená roku 1608.

Medzitým bol brat Matúš zvolený magistrom novicov a túto funkciu zastával aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1601 bol tiež poverený funkciou generálneho vizitátora provincie Bari. Po svojom návrate do provincie roku 1602 bol predstaveným a lektorom v Serracapriole, vo Vasto a v Agnone. Súčasne pokračoval v kazateľskej činnosti na rôznych miestach. Bol veľmi komunikatívny a pri svojej učiteľskej činnosti v škole používal na svoju dobu neobvyklé skriptá, s pomocou ktorých vyučoval.

Roku 1613 sa stal generálnym definitorom, gvardiánom a lektorom v Agnone a zostal tam až do roku 1616. Počas týchto rokov zomrel jeho blízky priateľ a súčasne predstavený a provinciál otec Tomáš z Trivento. Matúš bol u neho počas jeho smrteľného zápasu a oslávil ho v dojemnej pohrebnej reči.

V čase, keď sa v Bologni pripravoval na svoje kňazské svätenie, došlo k udalosti, pri ktorej vyšla najavo jeho mimoriadnej charizma oslobodzovať od zlých duchov, ktorej sa mu dostalo od Boha a ktorá z neho urobila jedného z najmocnejších exorcistov v dejinách Cirkvi. Kým bol jedného dňa vo svojej malej kapucínskej cele ponorený do štúdia a do modlitby, v priľahlom kostole, bez toho aby o tom vedel, konali kňazi exorcizmus na jednej posadnutej žene. Bol to jeden z dlhej rady exorcizmov, lebo zlý duch už veľmi dlho odolával modlitbám cirkvi. V jednom okamihu však démon, donútený Božou mocou, povedal: „Ak chcete, aby som odišiel, musí sem prísť brat Matteo da Agnone, ktorého pokoru nemôžem zniesť!“ A vskutku stačilo, aby pokorný braček prišiel, a žena bola oslobodená. To bol začiatok jeho dlhého pôsobenia v službe exorcistu. Bolo spočítané, že za celý svoj život tento služobník Boží oslobodil najmenej 650 posadnutých.
Okrem toho mal aj ducha proroctva a duchovného rozlišovania, milosť hlbokej modlitby, v ktorej bol často uchvátený do extázy, dar jemnej lásky k chudobným a chorým. V jeho prítomnosti vždy vládlo ovzdušie duchovnosti a ľudovej zbožnosti. Zomrel v Serracapriole a počas svojich posledných okamihov si nechal predčítať zo svojho spisu Vyhlásenia v hodine smrti a stále sa pritom uprene pozeral na kríž. Diecézny proces blahorečenia bol oficiálne zahájený 19. júna 1996.

Exorcista, ktorému pomáha Matteo Agnone aj po smrti

Vicepostulátorom procesu blahorečenia Božieho služobníka kapucína otca Matúša z Agnone je kapucín Cipriano de Meo. Vydáva teologické knihy a je jedným z najväčších talianskych exorcistov s veľmi dlhou službou a povesťou autority. Jeho hlavnou metódou exorcizmu je privolať k posadnutej osobe duchovnú prítomnosť Božieho služobníka Matúša z Agnone jednoduchým faktom, že posadnutú osobu umiestni do bezprostrednej blízkosti hrobu, kde sa teraz nachádzajú pozostatky zosnulého. Povinne sú prítomní silní ľudia, ktorí zadržiavajú posadnutých, pretože niekedy môže byť trochu ťažké ich tam dostať, pretože Satan sa tomu veľmi bráni.

Otec Cyprian, počas svojich 56 rokov exorcizmu zažil, že kontakt s hrobom otca Matúša z Agnone je pre posadnutých niečím zvláštnym a Satan je akoby nútený rýchlo odhaliť svoju prítomnosť a rýchlo odísť. Diabol mnohokrát tvrdil, že volanie na otca Matúša je pre neho bolestivé, mučí ho. Takto funguje pokora. Otec Cyprián zhromaždil v dvoch veľkých zväzkoch tieto rozhovory s diablom, ktoré sa odohrali počas exorcizmov zaznamenaných v rokoch 1986 až 2003. Takéto čítanie posilňuje vieru a poskytuje dôležitú podporu pre kanonizáciu otca Matúša. Tu je úryvok:

Diabol nahnevane hovorí:

„Nemám rád Matúša, pretože smrdí po Kristovi! Smrdí … šťastím a svätosťou, a ja to nemôžem vydržať … Nechcem o ňom počuť, ak to urobíš, môžem spôsobiť vážne škody. Nemusíš ho volať!”

Exorcista: „Mne je záležitosť blahorečenia otca Matúša blízka …“.
Diabol: „Nevieš, čo robíš. Prestaň. “
Exorcista:„ Prečo to hovoríš? “

Démon: „Pretože tento mŕtvy muž je veľmi nebezpečný, nebezpečnejší, ako keď bol nažive, a ešte viac to bude platiť, ak vec jeho svätosti bude pokračovať a najhoršie bude, ak bude oslavovaný na oltári, pretože potom bude s tebou.“

Zdroj: Aleteia, voobroniewiary, Obrázok: tamtiež 

Prevzaté z: modlitba.sk

Zdroj titulného obrázka: Cappuccini foggia