„A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,18) 

Ježiš povedal Petrovi, že Cirkev pekelné brány nepremôžu. Dnes sa nám môže zdať, že Cirkev pomaly zaniká. Jestvuje mnoho lží, ktorých múry musia padnúť, aby sme sa očistili a začali nanovo budovať túto Kristovu Nevestu. Proces očisťovania bude dlhý a náročný, ale nakoniec ostanú najvernejší, ktorí budú ozaj autentickí. Máme uistenie, že Cirkev nič nepremôže, pretože Cirkev je mystickým Telom Krista.

HĽADAJTE NAJPRV BOŽIE KRÁĽOVSTVO A OSTATNÉ DOSTANETE NAVYŠE (Mt 6,33)

Hlavným cieľom Cirkvi je spása duší. Dnes sa Cirkev vníma ako charitatívna organizácia. Nie sme iba charitatívnou organizáciou. V prvom rade sme inštitúciou, ktorá má prinášať ľuďom spásu. Ak sa to nedeje, strácame chuť. Ježiš povedal: „Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“ (Mt 5,13) 

Je nám predpovedaná nová jar Cirkvi. Do iných cirkví sveta prechádzajú vlny tsunami zo západných krajín, v ktorých je Cirkev duchovným bankrotom. Ľudia chcú Cirkev ako inštitúciu, ktorá bude mať čo ponúknuť. Ľud už nechce to, čo bolo; nežiada ľudí, ktorí sú skompromitovaní. Mladí ľudia chcú autentickú Cirkev. Ak niet autenticity v akejkoľvek forme, mladí odmietajú každú inštitúciu a každého človeka, ktorý nie je autentický; a hlavne Cirkev. 

Za dobré meno inštitúcie sú niektorí ochotní urobiť všetko. V minulosti mnohí hierarchovia, biskupi, ktorí mali zlé úmysly, mali inú mentalitu a nechceli poškvrniť dobré meno Cirkvi; a sami si neuvedomovali, že inštitúcii robia zlo. Dnes sme ako inštitúcia jednoducho porazení. Neznamená to, že Cirkev prehrala alebo prehrá alebo zanikne. Cirkev nemôže zaniknúť, lebo Cirkev je mystické Telo Krista. Cirkev určite prežije, ale otázkou je Aká Cirkev a ako bude vyzerať? 

Farnosti sa musia približovať k Cirkvi, pretože Cirkev je základ. Niektoré farnosti sa však javia ako súkromné hospodárstva kňazov, ktorí sa tam chcú za každú cenu udržať. Vo farnosti, kde sú veci jasné, to skutočne prekvitá. Kňaz v tejto farnosti nemá problém, pretože ľudia vedia, že on je pastierom, ale nie je vlastníkom farnosti. Ale tam, kde ešte vládne stará mentalita: „Ja som tu farár, ja budem mať posledné slovo.“, sa ľudia cítia ako dojné kravy, ktoré majú právo iba dávať a nemajú priestor na žiadne otázky. Problém je nanešťastie v mentalite, ktorá sa musí zmeniť. Ak nezačneme slúžiť a nestaneme sa pokornými, budeme svedkami mnohých pádov. Niektorí kňazi majú postoj, že musia najlepšie využiť svoj postoj, pretože v tej ktorej farnosti sú len na chvíľu a musia sa čo najlepšie zabezpečiť. Pamätám si, že jestvovala farnosť, v ktorej si kňaz vybudoval dva domy. Z akých peňazí postavil domy, keď nemal žiadne podnikanie? Ak je kňaz zameraný na svoje potreby, vtedy zostávajú ľudia vo farnosti nevypočutí, neslúži sa im a nevedie sa k ich spáse. 

MÚRY LŽI V CIRKVI MUSIA PADNÚŤ

Vo vyššej hierarchii je neuveriteľne obrovská zodpovednosť za všetky farnosti, za kňazov, za celú Cirkev. Raz sa za to bude musieť niekto zodpovedať pred Pánom Bohom. Ako vieme, nanešťastie na povrch vyplavuje všetka špina. Je veľmi smutné, ak príde do farnosti, či diecézy nový kňaz, či biskup, ktorý pokračuje podľa starej mentality po tej istej ceste ako jeho predchodca: „Ide to po starom, len je nové priezvisko.“ 

Mentalita kňazov je taká, akú ju dnes nanešťastie vidíme. Ľudia majú veľmi ťažkú úlohu, aby sa to aj s ich pomocou podarilo vykoreniť. Šťastní sú tí, ktorí majú farárov, kňazov, otvorených; ktorí sú pri ľuďoch, slúžia im a privádzajú ich ku spáse. Nestoja o názor, že si o nich niekto niečo zlé pomyslí. Iba hovoria pravdu. Ak majú niektorí za potrebu lepšie sa zabezpečiť, alebo ísť hore po rebríku, lebo chcú dostať niečo lepšie a mať dobré meno, aké je to kňazstvo? Komu slúži takýto kňaz? 

Múry padajú a zrútenie bude veľmi veľké. Všetci, aj dobrí aj zlí, za to budeme platiť veľmi vysokú cenu. Korporátne zmýšľanie sa nedá ďalej v tomto svete udržať. Ruka ruku kryje a predstiera sa, že všetko je v poriadku. Lži musia skončiť, aby sme sa dostali na bod nula a začali od začiatku. Cirkev sa musí stať naozaj autentickou. Možno bude menšia, ale bude autentická. Dovtedy nás čaká veľa utrpenia. Namiesto toho, aby sme oslavovali Boha a všetko robili pre Neho a na Jeho slávu, vošla do Cirkvi špina. Musíme si s tým poradiť a zatiaľ na nám darí veľmi biedne. 

NESTRÁCAJME NÁDEJ 

„Daj nám, Pane Bože, múdrych ľudí, ktorí budú vládnuť; takých, ktorých nám sám vyberieš a nie takých, ktorí sa povyberajú medzi sebou. Daj nám takých, ktorí budú pracovať pre Teba.“ 

Takýchto je hneď vidieť a ľudia ich hneď spoznajú; budú vedieť, kto je autentický. Kto je neautentický, nemá čo robiť či už vo farnosti, diecéze alebo v hierarchii. Panuje chaos a ľuďom a kňazom sa už nechce takto pokračovať. Nemôžeme však strácať nádej, pretože Boh to dopúšťa, ale po tom, ako zaplatíme vysokú cenu, bude všetko dobré. 

Zdroj obrázka: https://pixabay.com/sk/photos/r%C3%ADm-vatik%C3%A1n-taliansko-1945033/

Spracovala: Dominika Knapová

Online vo svete: o Piotr Glas – Múry lži v Cirkvi musia padnúť – SLEDUJTE TU: