Text je spracovaný z prednášky sestry Emmanuely, ktorú si môžete pozrieť nižšie.

Emmanuela Maillard známa ako sestra Emmanuela z Medžugoria, rehoľníčka Komunity Blahoslavenstiev – už od roku 1989 žije a pôsobí v Medžugorí. Sama bola svedkom mnohých zázračných situácií, kde sa zjavila Božia moc a ochrana Panny Márie.

„Drahé deti, Boh mi dovolil byť s vami a viesť vás cestou pokoja, aby ste prostredníctvom osobného pokoja budovali pokoj vo svete.”

Panna Mária nás prostredníctvom svojich posolstiev  v Medžugori neustále vyzýva k pokoju a veľmi zdôrazňuje jeho dôležitosť v dnešných časoch. Žijeme totiž v dobe, kde sa pokoj čoraz viac vytráca z našich sŕdc, rodín, spoločenstiev… Panna Mária sa stáva poslom pokoja dnešných dní a prisľubuje nám orodovanie u svojho Syna za pokoj, nádej a lásku, ktoré všetci tak naliehavo potrebujeme. 

Zranenie a bolesť ako príčina nepokoja

Napriek všetkým snahám o zachovanie si pokoja v srdci, sú situácie, v ktorých zažívame zranenie, bolesť či utrpenie, ktoré nás o pokoj oberajú. A práve túto bolestivú ranu na srdci využíva satan nato, aby do nej zasial svoje zlo, beznádej, zúfalstvo a rafinovaným spôsobom vnikol do našich myšlienok. Ak dovolíme zlu, aby pôsobilo v našom srdci, necháme ho preniknúť k zraneniu, vystavujeme sa pokušeniu. Toto pokúšanie, ktoré prichádza od zlého si môžeme predstaviť aj na týchto príkladoch:

Ak nás zradil blízky človek, ktorý nám spôsobil bolestivú ranu na srdci, nepriateľ nám bude našepkávať, aby sme sa tomuto človeku pomstili, aby sme mu spôsobili rovnaké, ba možno aj horšie utrpenie, aké spôsobil on nám. Pretože takéto sú satanove zámery – zámery pomsty, odplaty, nenávisti. Vzhľadom na našu ľudskú prirodzenosť, ktorá je naklonená takejto reakcii na zradu, sa často stáva, že si myšlienku pomsty osvojíme a dostávame sa tak do satanovej pasce.

Ak sme stratili milovanú osobu a v dôsledku toho sme hlboko zranení, diabol sa bude snažiť nahovoriť nám, že Boh nás nemiluje, ak dopustil takúto skúšku, že naša bolesť ho nezaujíma, sme mu ľahostajní. Bude sa snažiť spochybniť našu vieru v Neho, význam modlitby, či svätej omše. 

Ak sme vážne ochoreli, čaká nás operácia a nevidíme nádej na zlepšenie, satan opäť využíva situáciu, aby do našich sŕdc a myšlienok vlial svoj jed. Myšlienky na samovraždu, ktorá má oslobodiť od dlhého utrpenia, od bolestí, nám predkladá ako východisko z problémov. 

Ako teda nepadnúť do pokušenia a rozoznať hlas nepriateľa od Božieho hlasu?

Vo všetkých našich trápeniech, zraneniach, či pokušeniach hľadajme odpoveď vo Svätom písme. Prostredníctvom neho k nám hovorí Boží hlas, ktorý má pre nás riešenie. Toto riešenie je však diametrálne odlišné od toho satanovho. Nahliadnime na už spomínané situácie spôsobujúce zranenie novými očami, pohľadom Ježišovej lásky:

“Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!” (Lk 6,27-28) Ježiš nás pozýva odpovedať na zradu  iného človeka odpustením a láskou, nikdy nie pomstou. Veď ani Boh nie je voči nám pomstychtivý, keď padneme do hriechu, ale odpúšťa nám a s láskou nás prijíma za svoje deti. Hoci môžeme mať pocit, že osoba, ktorá nás zradila si nezaslúži odpustenie, pamätajme na to, že aj Ježiš odpustil svojim zradcom a vrahom. Takto s Ježišovou pomocou môžeme zvíťaziť nad zranením, nad pokušením zlého, ale aj sami nad sebou a môžeme tak dosiahnuť pokoj v srdci.

“Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2, 8)  Ježišovo umučenie a smrť na kríži je najkrajším svedectvom Jeho lásky k nám. Preto nikdy nepochybujme o Jeho láske a nenechajme sa oklamať nepriateľom, že strata milovanej osoby je aj stratou Jeho priazne. Odmietnime túto lož s pohľadom upretým na kríž, na ktorom zomrel náš Spasiteľ, ktorý vzal na seba všetky naše trápenia a zranenia. Spomeňme si na Pannu Máriu, našu matku, ktorá dobre pozná bolesť zo straty milovaného človeka a prosme ju, aby sme nestratili vieru v lásku Jej Syna.

“Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo len on mi dáva nádej.” (Ž 62, 6) Boh je s nami aj v čase choroby, a hoci by bola akokoľvek závažná, Boh nám nikdy neponúka samovraždu ako  riešenie problému. Naopak, On je život a nádej a ani v tých najťažších chvíľach života nás neopustí. Ježiš nás pozýva žiť život v plnosti a hoci nám nikdy nesľúbil, že náš život bude prechádzka ružovou záhradou, predsa chce niesť spolu s nami náš kríž, ak mu to dovolíme. Len On vie dať nášmu utrpeniu  a chorobe zmysel. 

Okrem Svätého písma máme ďalšiu silnú zbraň, ktorou je modlitba

Ježiš nás pozýva k modlitbe, v ktorej sa budeme s dôverou a úprimným srdcom k Nemu utiekať. Nielen, že nás chce v modlitbe vypočuť, chce aby sme mu všetky naše rany a trápenia odovzdali a On ich bude považovať za najkrajší dar, aký sme mu mohli dať. Chce, aby sme pohliadli na jeho rany a On zjednotí svoje rany s tými našimi. Tak môže prúdiť z Jeho prebodnutého boku požehnanie, milosti, milosrdenstvo, radosť a útecha pre svet. Nepočúvajme hlas nepriateľa, ale s dôverou sa odovzdajme Ježišovej láske. Takto sa naše utrpenie premení na Božie požehnanie a prinesie nám pokoj. 

Spracovala: Kristína Bardiovská

Online reláciu Sestra Emmanuela – kľúč k prekonaniu zranení si môžete pozrieť tu: