Kardinál Gerhard L. Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, autor niekoľkých stoviek vedeckých publikácií sa vyjadruje k odsúdeniu prof. Oka.
Po uverejnení článu v časopise „Theologisches“ súd v Kolíne nad Rýnom vydal trestný rozkaz, ktorým jeho autorovi, profesorovi Dariuszovi Okovi, uložil pokutu 4,8 tisíc euro. Alternatívou je odpykanie si trestu vo väzení v trvaní 120 dní. A odsúdený nie je sám. V ten istý deň, 27. júla 2021, vydal súd podobný rozsudok voči šéfredaktorovi časopisu, 90-ročnému kňazovi profesorovi Johannesovi Ströhrovi, ktorému taktiež uložil pokutu, ktorú však možno nahradiť niekoľkomesačným väzením. Obaja sú obvinení z podnecovania nenávisti. V Poľsku to bolo spočiatku na neuverenie: Predsa je to očividný útok na slobodu prejavu a jasný príklad cenzúry z ideologických dôvodov. K danému obvineniu sa vyjadruje kardinál Gerhard L. Müller:
„Ako Nemec sa hanbím za to, že v mojej domovine je opäť možné vznášať obvinenia z tzv. podnecovania nenávisti voči spoločnosti a odsúdenie poľského učenca za to, že uviedol fakty. V súvislosti s tým, čo sa stalo poľskému učencovi z Krakova, by u ľudí s historickým vzdelaním mali okamžite zaznieť poplašné zvony; mali by si s hrôzou spomenúť na istého „právnika“, ktorý ako tzv. generálny guvernér poslal všetkých univerzitných profesorov Krakova do koncentračného tábora.
Článok prof. Oka je vedecká správa o závažných zločinoch páchaných na mladých mužoch a chlapcoch, ktorých sa dopúšťali vysokí duchovní na čele s bývalým kardinálom McCarrickom. Títo sudcovia buď článok nečítali, alebo ho nedokážu posúdiť na základe vedeckých kritérií, alebo jasne nevidia zločinnú povahu konania tých, ktorí žijú v Cirkvi, ale chrániac sa štítom beztrestnosti, ktorý im poskytuje úrad, ktorý spravujú, vedú množstvo mladých mužov do záhuby. Odsúdenie týchto zločinov silnými slovami nie je podnecovaním verejnosti k nenávisti, ale prejavom odvahy, ktorý si zasluhuje úctu všetkých slušných ľudí. Význam týchto zločinov nemožno znevažovať len preto, že páchatelia boli aktívni homosexuáli, ktorí sa mohli cítiť urazení, keď im niekto povedal pravdu do očí. Tisíce nevinných kňazov v Nemecku sú každý deň urážaní ako pedofili, ale žiadny súd na to nereaguje a žiadny tlačový orgán sa proti tomu neohradí. Dospeli sme opäť k tomu, že chránime vinníkov a trestáme nevinných? Zdá sa, že nikomu neprekáža kampaň proti katolíckym duchovným a podnecovanie násilia voči tejto skupine ľudí: to všetko sa deje údajne v rámci slobody prejavu.„
Odporcovia kňaza prof. Oka mu vyčítajú, že vo svojich textoch hovorí o “metle homosexuality”, „homoideológii“ a „homoheréze“. „Kňaz Oko napísal, že treba vytvoriť systém ochrany „zraniteľných dospelých“, ktorí sa stali či by sa mohli stať obeťami homosexuálnych predátorov v sutanách či habitoch. Súd však nemôže požadovať aby autor vedeckej analýzy venovanej najhorším zločinom a najzávažnejším hriechom používal zjemnený slovník. Svetské súdy sú na to, aby brali na zodpovednosť zločincov a nie tých, ktorí zlo pomenujú“ vysvetľuje ďalej kardinál Muller.
Ďalším dôležitým faktom o celom prípade obžalovania prof. Oka je, že bol obžalovaný kňazom Wolfgangom F. Rothe – známym aktivistom za práva homosexuálov v Cirkvi. Môžeme tvrdiť, že homoheréza úplne ovládla nemeckú Cirkev? A ako sa mohli vzdelaní právnici stať nástrojom v tejto intrige? Kardinál Müller potvrdzuje: „Článok nevzbudzuje nenávisť voči nikomu ale naopak – vyzýva na ochranu nevinných mladých mužov pred takými predstavenými, ktorí cielene a organizovane zneužívajú svoje privilégiá a dôveru, aby sebecky uspokojovali svoje zvrátené túžby.“
Dostávame sa k otázke, či je v Nemecku vôbec ešte dovolené kritizovať homosexuálov? Alebo možno už máme do činenia so skutočným kultom gejov?
„Pokiaľ bude v Nemecku uznávané ľudské právo na slobodu svedomia a slobodu náboženského vyznania, budeme ako kresťania brániť ľudskú dôstojnosť tých, ktorí pociťujú homoerotickú príťažlivosť, ale zároveň budeme nebojácne hlásať Božie prikázania. Budeme hovoriť, že právo na život sa za každých okolností vzťahuje aj na ľudskú bytosť v embryonálnom štádiu vývoja, že eutanázia, t. j. aktívna pomoc pri zabíjaní, je smrteľným hriechom a že manželstvo je zväzkom medzi mužom a ženou a sexuálny život by mal mať miesto iba v rámci legitímneho manželstva.
Ak my, katolíci, budeme prenasledovaní ako za čias Bismarckovho Kulturkampfu alebo v čase Tretej ríše, alebo ak budeme pokutovaní alebo väznení pod zámienkou starostlivosti o právo, pravda pre nás vždy zostane pravdou. Nijaký parlament ani súd nemôže zmeniť bezprávie na právo a postaviť vôľu k moci nad morálny zákon uznaný rozumom.“
Spracované podľa článku na portáli Christianitas
One Response
U nás to nie je s mocou genderovej mafie inak. Zhruba v roku 2005 sa začali intenzívne a veľmi premyslene meniť zákony, ktoré sa menia až dodnes. Radikálne genderové skupiny dostali more peňazí zo zahraničia aj našich daní, nemeckí a iní genderoví experti ich začali školiť, ako chytať na udicu rodiny v kríze a potom rozbíjať a izolovať od detí najmä otcov.
Oni čakajú na rodinu v kríze a presvedčia menžlku alebo dieťa, že sp týrané. Alebo odlúčia dieťa od otca a keď ono trpí odlúčením od milovaného rodiča, zahltia políciu a súd kedejakými odbornými vyjadreniami, že to sú príznaky týrania dieťaťa otcom. Porušujú pri tom zákony, páchajú zverstvá na rodičoch a najmú malých deťoch. Ale ani nepriek nepriestreľným dôkazom o týchto obludnostiach s tým polícia, prokuratpra ani spdy nikdy nič nerobia, Práve naopak, polícia má povinnosť posielať všetkých napr,. do Bratislavského Centra Nádej, keď prídu oznámiť podozrenia z páchania domáceho alebo sexuálneho násilia. Ak je to oznámenie krivé, polícia vlastne nakontaktuje zlomyseľníka(čku) rovno na tú zločineckú organizáciu, ktorá fabrikovaním falošných dôkazov zabezpečí dokonanie trestného činu krivého obvinenia, čiže nespravodlivé odsúdenie nevinného rodiča. Takéto organizácie sa skrávajú za pomoc týraným ženám, ale prioritou je rozbíjanie rodín a vzťahov v nich.
Polícia, prokuratúra, súdy, ministerstvá a kdejaké úrady toto všetko kryjú, podporujú, financujú a menia naše zákony tak, aby sa aj toto moholo robiť úplne legálene a ani pri korektných trestných konaniach nemohli byť títi zločinci odsúdení apotrestaní.
Comments are closed.