Anjel Pána 19. júna: Ježiš nás sýti v Eucharistii, dáva zmysel nášmu životu

Vatikán 20. júna (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 19. júna sa pápež František v biblickom zamyslení zameral na Ježišovu prítomnosť v Eucharistii, ktorá je darom, sýtiacim mnohoraký duchovný hlad človeka a zároveň výzvou prinášať tento dar druhým. Pápež osobitným spôsobom vyjadril solidaritu s trpiacim obyvateľstvom Mjanmarska a opätovne vyzval nezabúdať na trpiacu Ukrajinu. Tesne pred Svetovým stretnutím rodín pápež, ktoré sa začne 22. júna, poďakoval všetkým zaangažovaným.

Medzi približne 20 000 pútnikmi, ktorí sa na poludnie zhromaždili na Vatikánskom námestí, nechýbali ani Slováci, ktorí dali o sebe vedieť vlajkami. Keďže v Taliansku a niektorých ďalších krajinách sa práve v túto nedeľu slávi prenesený sviatok Kristovho Najsvätejšieho Tela a Krvi, pápež František vychádzal v úvodnom príhovore z rozprávania Lukášovho evanjelia (9,11b-17) o tom, ako Ježiš nasýtil zástup. V eucharistickom Chlebe nachádzame „Kristovu pozornosť voči našim potrebám“ a tiež „pozvanie, aby sme sa rovnako zachovali k ľuďom okolo nás“, zdôraznil Svätý Otec:

„Niekedy existuje riziko, že sa Eucharistia obmedzí na nejasnú, vzdialenú dimenziu, možno jasnú a prevoňanú kadidlom, ale vzdialenú od ťažkostí každodenného života. V skutočnosti si Pán berie k srdcu všetky naše potreby, počnúc tými najzákladnejšími. A chce dať príklad učeníkom, keď hovorí: „Vy im dajte jesť!“ (v. 13) – tým ľuďom, ktorí ho počas dňa počúvali.

Naša eucharistická adorácia nachádza svoje overenie, keď sa staráme o blížneho, ako to robí Ježiš: okolo nás je hlad po jedle, ale aj po spoločenstve, je tu hlad po úteche, po priateľstve, po dobrej nálade, je tu hlad po pozornosti, je tu hlad po evanjelizácii. Toto nachádzame v eucharistickom chlebe: Kristovu pozornosť voči našim potrebám a pozvanie, aby sme to isté robili aj ľuďom okolo nás. Musíme jesť a dávať sa najesť.“

Napokon pápež Franitšek pozval veriacich k vnútornej modlitbe:

„Toto nás nasycuje, keď Pán dáva zmysel nášmu životu, našim temnotám, našim pochybnostiam, ale on vidí zmysel a tento zmysel, ktorý nám Pán dáva, nás nasycuje, dáva nám to „viac“, ktoré všetci hľadáme: to znamená prítomnosť Pána! Lebo v jeho hrejivej prítomnosti sa náš život mení: bez neho by bol skutočne šedivý. Keď adorujeme Kristovo Telo a Krv, prosme ho srdcom: «Pane, daj mi každodenný chlieb, aby som mohol žiť, Pane, nasýť ma svojou prítomnosťou!». Nech nás Panna Mária naučí uctievať živého Ježiša v Eucharistii a deliť sa o neho s našimi bratmi a sestrami.“

Noví blahoslavení z dominikánskej rodiny

Po udelení požehnania Svätý Otec pripomenul 27 mučeníckych svedkov viery, blahoslavených v sobotu 18. júna v Španielsku:

„Včera boli v Seville blahorečení viacerí rehoľníci dominikánskej rodiny: Ángel Marina Álvarez a devätnásť spoločníkov, Juan Aguilar Donis a štyria spoločníci z rádu bratov kazateľov, Isabel Sánchez Romerová, staršia rehoľníčka z rádu svätého Dominika, a Fructuoso Pérez Márquez, dominikánsky laický terciár. Všetci boli zabití z nenávisti k viere počas náboženského prenasledovania, ktoré sa odohralo v Španielsku počas občianskej vojny v minulom storočí. Ich svedectvo oddanosti Kristovi a odpustenia svojim vrahom nám ukazuje cestu k svätosti a povzbudzuje nás, aby sme svoj život venovali láske k Bohu a k bratom a sestrám. Potlesk novým blahoslaveným.“

Solidarita s trpiacimi v Mjanmarsku

Pápež František vyslovil osobitný apel v prospech obyvateľov Mjanmarska, sužovaných už dlhšiu dobu ozbrojeným násilím:

„Z Mjanmarska opäť prichádza bolestné volanie množstva ľudí, ktorým chýba základná humanitárna pomoc a ktorí sú nútení opustiť svoje domovy, pretože boli vypálené, a utiecť pred násilím. Pripájam sa k výzve biskupov tejto milovanej krajiny, aby medzinárodné spoločenstvo nezabúdalo na obyvateľov Mjanmarska, aby sa rešpektovala ľudská dôstojnosť a právo na život, ako aj miesta kultu, nemocnice a školy. A žehnám mjanmarskej komunite v Taliansku, ktorá je tu dnes zastúpená.“

Svetové stretnutie rodín sa začne už 22. júna

Rím sa už o tri dni stane dejiskom 10. svetového stretnutia rodín. Bude prebiehať v dňoch 22. – 26. júna a na jeho ústredných momentoch sa zúčastní Svätý Otec. Tejto významnej celocirkevnej udalosti pápež František vyslovil svoje žičenie. Poďakoval organizátorom a najmä manželským párom a rodinám, ktorí sa zaangažovali osobným svedectvom:

„V najbližšiu stredu 22. júna sa začne 10. svetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať v Ríme a súčasne v rozličných miestach po celom svete. Ďakujem biskupom, farárom a pracovníkom rodinnej pastorácie, ktorí pozvali rodiny na chvíle zamyslenia, slávenia a oslavy. Predovšetkým ďakujem manželom a rodinám, ktorí budú svedčiť o rodinnej láske ako o povolaní a ceste svätosti. Požehnané stretnutie!“

Výzva pamätať na Ukrajinu

Na záver pápež pozdravil prítomných Rimanov i pútnikov z rôznych krajín, pričom nezabudol opätovne povzbudiť k solidarite s Ukrajinou:

„Nezabúdajme v tejto chvíli na zmučený ukrajinský ľud, na ľud, ktorý trpí. Chcel by som, aby vo vás všetkých zostala jedna otázka: Čo dnes robím pre ukrajinský ľud? Modlím sa? Angažujem sa? Snažím sa porozumieť? Čo dnes robím pre ukrajinský ľud? Nech si každý odpovie vo svojom srdci.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Slávnosť Najsv. Kristovho Tela a Krvi, 19. júna 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a peknú nedeľu!

V Taliansku a ďalších krajinách dnes slávime slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Eucharistia, ustanovená pri Poslednej večeri, bola vyvrcholením tej cesty, na ktorej ju Ježiš predpovedal niektorými znameniami, najmä rozmnožením chlebov, o ktorom rozpráva evanjelium dnešnej liturgie (porov. Lk 9,11b-17).

Ježiš sa venuje veľkému zástupu, ktorý za ním prišiel, aby počúval jeho slovo a bol oslobodený od rôznych neduhov. Požehnáva päť chlebov a dve ryby, láme ich, učeníci ich rozdávajú, a „všetci sa nasýtili“ (Lk 9,17), hovorí Evanjelium. V Eucharistii môže každý zakúsiť túto láskyplnú a konkrétnu starostlivosť Pána. Kto s vierou prijíma Kristovo Telo a Krv, nielenže sa naje, ale sa aj nasýti. Jesť a byť nasýtený: to sú dve základné potreby, ktoré sa uspokojujú v Eucharistii.

Jesť. „Všetci jedli“, píše sv. Lukáš. V podvečer učeníci radia Ježišovi, aby rozpustil zástup, aby si ľudia mohli ísť pohľadať jedlo. Ale Majster chce zabezpečiť aj toto: tomu, kto ho počúval, sa chce dať aj najesť. Zázrak chlebov a rýb sa však neodohráva veľkolepým spôsobom, ale takmer rezervovane, ako na svadobnej hostine v Káne: chleba pribúda, keď prechádza z ruky do ruky. A popri jedení si zástup uvedomí, že Ježiš sa stará o všetko. Toto je Pán prítomný v Eucharistii: volá nás, aby sme boli občanmi neba, ale medzitým berie ohľad na cestu, ktorú musíme prejsť tu na zemi. Ak mám v kapse málo chleba, on o tom vie a stará sa.

Niekedy existuje riziko, že sa Eucharistia obmedzí na nejasnú, vzdialenú dimenziu, možno jasnú a prevoňanú kadidlom, ale vzdialenú od ťažkostí každodenného života. V skutočnosti si Pán berie k srdcu všetky naše potreby, počnúc tými najzákladnejšími. A chce dať príklad učeníkom, keď hovorí: „Vy im dajte jesť!“ (v. 13) – tým ľuďom, ktorí ho počas dňa počúvali.

Naša eucharistická adorácia nachádza svoje overenie, keď sa staráme o blížneho, ako to robí Ježiš: okolo nás je hlad po jedle, ale aj po spoločenstve, je tu hlad po úteche, po priateľstve, po dobrej nálade, je tu hlad po pozornosti, je tu hlad po evanjelizácii. Toto nachádzame v eucharistickom chlebe: Kristovu pozornosť voči našim potrebám a pozvanie, aby sme to isté robili aj ľuďom okolo nás. Musíme jesť a dávať sa najesť.

Okrem jedenia však nesmie chýbať nasýtenie. Zástup sa nasýtil hojnosťou jedla a tiež radosťou a úžasom, že ho dostal od Ježiša! Určite potrebujeme jesť, ale potrebujeme sa aj nasýtiť, to znamená vedieť, že ten pokrm sa nám dáva z lásky. V Kristovom Tele a Krvi nachádzame jeho prítomnosť, jeho život darovaný pre každého z nás. Nedáva nám len pomoc, aby sme mohli ísť ďalej, dáva nám seba samého: robí sa naším spoločníkom na cestách, vstupuje do našich záležitostí, navštevuje naše samoty, obnovuje zmysel a nadšenie.

Toto nás nasycuje, keď Pán dáva zmysel nášmu životu, našim temnotám, našim pochybnostiam, ale on vidí zmysel a tento zmysel, ktorý nám Pán dáva, nás nasycuje, dáva nám to „viac“, ktoré všetci hľadáme: to znamená prítomnosť Pána! Lebo v jeho hrejivej prítomnosti sa náš život mení: bez neho by bol skutočne šedivý. Keď adorujeme Kristovo Telo a Krv, prosme ho srdcom: «Pane, daj mi každodenný chlieb, aby som mohol žiť, Pane, nasýť ma svojou prítomnosťou!».

Nech nás Panna Mária naučí uctievať živého Ježiša v Eucharistii a deliť sa o neho s našimi bratmi a sestrami.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

podporte nás sdzr

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás