Mnohí rodičia predpokladajú, že deti vo veku Hyacinty a Františka ešte nedokážu pochopiť podstatu duchovného života. Ste si istí? Alebo možno túto podstatu nesprávne chápeme? A nebude už potom neskoro? Svätí František a Hyacinta Marto nikdy nechodili do školy. Nevedeli čítať ani písať. Nedožili sa tínedžerského veku (zomreli vo veku 9-10 rokov). Môžu byť inšpiráciou pre deti 21. storočia a ich rodičov, ktorí žijú v úplne inej realite? Samozrejme!
Deti z Fatimy
Deti v južnom Portugalsku, ktoré sa v roku 1917 stali priamymi účastníkmi zjavení vo Fatime, po rokoch blahorečené Jánom Pavlom II. a kanonizované pápežom Františkom, sú dnes známe po celom svete. Ani oni sami si nevedeli predstaviť, že raz budú hrdinami náboženskej literatúry a ich mená sa budú nachádzať v misáloch a modlitebných knižkách. A dokonca – vo všetkých encyklopédiách a lexikónoch týkajúcich sa dejín 20. storočia.
V prípade takto krátko žijúcich detí je asi ťažké hádať, ako by ich osud dopadol. Čo by sa mohlo stať, keby nebola európska pandémia „španielskej chrípky“, ktorá mala na konci 1. svetovej vojny za následok smrť miliónov ľudí na starom kontinente, vrátane svätých detí z Fatimy? Odišli by zo školy a ako ďalšia vizionárka z Fatimy Lucia dos Santos by si zvolili rehoľný život a dožili by sa tretieho tisícročia? Alebo si možno o niekoľko rokov neskôr založili vlastné rodiny? Boh im však napísal úplne iný scenár, netešiac sa na ďalšie, pohnuté dejiny dvadsiateho storočia.
Univerzálne posolstvo z Fatimy
Hyacinta a František žili v úplne iných časoch. Nepoznali žiadne moderné (ani vo svojej epoche) vynálezy techniky. Pomáhali pri pasení oviec a prakticky neopustili okolie svojho rodiska a farnosti. V ľudskom zmysle im mariánske zjavenia, ktoré tieto deti zažili v lete a na jeseň 1917, priniesli ďalšie ťažkosti v podobe policajného zatknutia dva mesiace po prvom zjavení.
Posolstvá, ktoré počuli a odovzdali – povzbudzujúce ostatných, aby sa modlili ruženec za obrátenie hriešnikov a nápravu ich mnohých hriechov, a modlitby za mier vo svete a za pápežove úmysly – sú však dostatočne univerzálne, aby sa zmestili do každej doby. Aj do súčasnosti, keď deti žijú v realite pandémií a niekedy aj izolácie, ktoré majú negatívny vplyv na ich vývoj.
Veľký význam zážitkov z detstva
Pre ľudí 21. storočia sa deti, ktoré sa modlia za celý svet a odovzdávajú svoje utrpenie Kristovi a Matke Božej sa javia ako jav prinajmenšom nezvyčajný a ťažko vysvetliteľný.
10 a 11-ročné deti sú často už po prvom svätom prijímaní. Učia sa byť v spoločenstve Cirkvi, viac-menej pravidelne chodia na katechézy. Spoznajú nielen pravdy viery, ale aj zásady liturgického života a modlitby. Mnohí rodičia a opatrovníci predpokladajú, že deti v tomto veku ešte nedokážu pochopiť podstatu duchovného života. Veria, že vek na zrelý náboženský život príde vo vhodnom čase.
Nikto nebude popierať, že viera a náboženské odhodlanie človeka sa menia, keď dozrieva a vyvíja sa chápanie sveta. Nebývajú konštantné, podstupujú rôzne premeny, často sú to sínusoidy vzostupov a pádov. Väčšina psychológov a pedagógov však zdôrazňuje fakt, že zážitky a návyky z detstva majú veľmi významný vplyv na celý ľudský život a podobu našej osobnosti.
Lekcia 1: Aby ste neodradili vieru
Bolo by dobré, keby tieto prvé vedomé kroky v Cirkvi, ktoré robia deti vo veku Hyacinty a Františka, nespočívali len v získavaní „suchých“ náboženských vedomostí a praktizovaní konkrétnych modlitieb.
Samozrejme, v niektorých dimenziách ich potrebujú aj deti. Tým, že sa však obmedzíme len na učenie sa konkrétneho súboru faktografických informácií a gest, alebo sa naspamäť naučíme určité teologické formulky, ktoré sú pre dieťa abstraktné, je ľahké odradiť najmladších od viery vo všeobecnosti. Dieťa, ktoré v náboženskom živote vidí istý bezduchý automatizmus a opakujúci sa súbor fasádnych gest, môže ľahko stratiť hlavný cieľ viery. A to je v prvom rade nadviazať živý vzťah s Bohom.
Po druhé: aj to, čo má z tohto živého vzťahu vyplývať, teda správny postoj k druhému človeku: rovesníkom, učiteľom, rodičom a opatrovníkom, ale aj svetu zvierat a celej prírody.
Hyacinta a František sú vhodné vzdelávacie modely. Nejde o doslovné kopírovanie ich každodenného života, čo by v dnešných podmienkach bolo nemožné a nerealizovateľné. Je dôležité venovať pozornosť samotnej podstate posolstva z Fatimy, ktorou je pomoc druhým modlitbou a skutkami.
Lekcia 2: Aby sa deti obrátili k Bohu
Portugalské deti vďaka zjaveniam pochopili, že zmyslom kresťanstva nie je len individuálny rozvoj a zameranie sa na vlastný vzťah k Bohu, ale aj istý druh zodpovednosti za blížneho.
Preto stojí za to pokúsiť sa dieťaťu ukázať, že každodenná modlitba nie je zvykom čistiť si zuby pred spaním a ruky pred večerou. Je to spôsob pomoci a starostlivosti o druhého človeka.
František a Hyacinta sa mali modliť za hriešnikov a tých, ktorí potrebovali obrátenie. A naozaj si dali tú námahu. Všetky svedectvá ukazujú, že táto každodenná modlitba zmenila ich spôsob života. Začali byť starostlivejší a pozornejší k príbuzným a dokonca aj k zvieratám. Boli ochotnejší pomôcť a vypočuť si každého, kto sa na nich obrátil s konkrétnymi požiadavkami či dokonca problémami.
Môžeme teda skúsiť požiadať deti, aby večer alebo cez deň oslovili Boha vlastnými slovami. Najlepšie je vopred im povedať, že milovaná osoba prechádza životným problémom a potrebuje pomoc.
Lekcia 3: Modlitba za rovesníkov s problémami
Jednou z foriem môže byť aj krátka a jednoduchá modlitba dieťaťa za človeka – napríklad za chorého v rodine alebo v škole. Celkom bežným správaním detí je špecifická forma sťažností či „ohováranie“ správania, či dokonca vzhľadu rovesníkov. Takáto špecifickosť detskej psychiky môže byť nasmerovaná na správnu cestu pomoci. Solidarita s inou ľudskou bytosťou.
Ak sa dieťa sťažuje, že ho v škole alebo pri hre šikanovali rovesníci, netreba to brať na ľahkú váhu. Pozorne si vypočujme tieto sťažnosti. Zároveň však upozorňujeme, že zlé správanie rovesníkov môže byť dôsledkom jeho problémov alebo dočasnej zlej nálady.
A okamžite navrhnite, aby sa dieťa modlilo za túto otravnú osobu. Snažiť sa vysvetliť, že to bude oveľa lepšia a efektívnejšia pomoc ako odpovede „nevšímaj si to“ „vráť mu to“.
Povzbudzujme aj tých najmenších, aby sa modlili za svojich rovesníkov, ktorí sa menej učia, možno nemoderne obliekajú a nemajú také efektívne pomôcky na učenie a hračky.
Lekcia 4: Podeľte sa o to, čo máme
Ukážme aj jednoduchú pravdu, že sa nemôžeme obmedziť len na modlitbu. V tomto treba pokračovať vo forme skutočnej pomoci. Zdieľajte hračky, jedlo, možno oblečenie, telefón, drobnosti.
Tak ako Hyacinta a František praktizovali askézu a dokonca aj obety pre svoje okolie, učme naše deti, že to, čo máme, nepatrí len nám, ale môže to byť aj niečo, čo prinesie radosť iným.
Cesta svätých detí Portugalska v podmienkach 21. storočia nemusí zahŕňať vysvetľovanie eschatologických problémov deťom alebo vyvolávať strach z apokalyptických scenárov o budúcnosti sveta a kresťanstva. Tento druh zjednodušenia o fatimských zjaveniach je často prítomný vo veľkých médiách naháňajúcich kliknutia.
Najdôležitejšie posolstvo, ktoré sa dnes spája so svätými Hyacintou a Františkom, je, že Cirkev je živé spoločenstvo sústredené okolo Boha. Spoločenstvo, kde by sa mali všetci navzájom podporovať, pomáhať si a narábať s láskou a dobrotou. Takéto živé učenie viery a Cirkvi ako veľkej živej rodiny bude prospešnou realizáciou duchovného testamentu malých apoštolov Pyrenejského polostrova.
Autorka: Ivanka Paúrová
ZDROJ: 4 lekcie od detí z Fatimy, ako našich malých sprevádzať životom viery – Modlitba.sk
3 Responses
yklr8t
Pan Boh zaplat za putavy komentar k fatimskym plosolstvam. Som katechetka v ZS a uz dnes sa tesim ako ziakov zoznamim s malymi apostolmi Fatimy. Spolocne zasievajme dobro evanjelia😇🙏🏻
u56uwj
Comments are closed.