Hostia: otec Štefan Kaňuk – jeden zo zakladateľov SDZR, Erik Zbiňovský
Téma: Guadalupe – zázračný obraz

Otec Štefan: Zjavenia Panny Márie v Guadalupe sa odohrali v 16. storočí.
V rokoch 1519 – 1522 sa na pobreží Mexika vylodili španielski dobyvatelia, viedol ich kapitán Cortés. V Mexiku vtedy žilo okolo 10 miliónov obyvateľov a v hlavnom meste 300 000 obyvateľov. Žili tam Indiáni – Aztékovia. Španieli boli zhrození z toho, čo tam videli. Mestá mali vybudované v okolí pyramídových chrámov z kameňa, mali svoje náboženstvo, kde hlavnými bohmi pre nich bol boh Slnka a Mesiaca. Týmto božstvám prinášali ľudské obete z radov vojnových zajatcov, otrokov, ale neraz aj detí. Bol tam prítomný kanibalizmus.
Španieli na toto územie priniesli kresťanskú náuku s požehnaním pápeža, ktorý tam poslal biskupa Juana de Zammáragu a jedného františkána, ktorý dostal neskôr titul ochranca Indiánov.

Erik: Čo sa týka tých obetí, tak tam sa vykonalo rádovo niekoľko desiatok tisíc obetí ročne obetovaných pohanským božstvám. V Európe v tom čase prebiehala reformácia, odkatolicizovala sa. A práve v Mexiku sa stavy veriacich ľudí symbolickým spôsobom v tom čase dopĺňali.

Otec Štefan: Španielski kňazi po svojom príchode do Mexika sa snažili katolícku vieru ľuďom odovzdať, ale nešlo to veľmi dobre. Narážali na rôzne prekážky. Medziiným aj na mnohoženstvo. Napriek tomu sa ľudia pomaličky nechávali krstiť.
Jedným z prvých pokrstených bol 57 ročný Juan Diego. Mal manželku, ktorá mu zavčasu zomrela. Spolu nemali potomkov. Bol naozaj verným, odhodlaným kresťanom. 9. decembra 1531 šiel Juan Diego na sv. omšu. Kráčal po pahorku Tepeyac a počul ako spievajúci vtáci odrazu stíchli. Zbadal pred sebou ženu očarujúcej krásy, oblečenie jej svietilo ako slnko a lúče, ktoré z nej vychádzali, presvecovali skaly a okolie. Milo sa mu prihovorila v jeho reči: „Juanito – Janíčko, mám ťa rada, môj drahý syn, ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, skrze ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba i zeme. Je mojim želaním, aby mi tu postavili Boží dom…“ Toto bol prvý kontakt s prosbou o postavenie chrámu, kde by ľudia prichádzali modliť sa. Na otázku Panny Márie – kam kráča? – odpovedal, že sa ponáhľa na sv. omšu splniť Boží príkaz. Taký jednoduchý človek bol Juan Diego. Je to veľmi výnimočné. Poslala ho, aby šiel za miestnym biskupom, aby mu všetko, čo teraz zažil, vyrozprával. Biskup ho prijal, vypočul, ale žiadosti Panny Márie nevyhovel. Odišiel skormútený naspäť a po nejakom časovom odstupe, presne na tom istom mieste sa mu opäť zjavila Panna Mária. Posťažoval sa jej, ako dopadol. Biskup žiadal nejaký dôkaz. Dostal ho v podobe kastílskych ruží. Bol december, vonkajšia teplota bola okolo nuly. Na vrchu Tepeyac ruže vôbec nemali rásť. Napriek tomu tam boli a Juan Diego z nich natrhal krásnu kyticu, ktorú zabalil do svojho plášťa – tilmy. Prišiel k biskupovi, pred ním svoju tilmu rozprestrel a ukázal mu ruže. Pritom nevedel, že na tilme je namaľovaný obraz. V miestnosti bolo viacero osôb. Boli tam dvaja biskupi a niekoľko ľudí z úradu. Všetci zostali veľmi prekvapení. Miestnosť ihneď zaplavila vôňa kastílskych ruží
Avšak najväčším prekvapením bol obraz na tilme Juana Diega. Panna Mária má na ňom ružové šaty a zelenkavý plášť posiaty hviezdami. Pod nohami je anjel s krídlami a Panna Mária stojí na Mesiaci. Lúče za ňou symbolizujú Slnko a ona má sklonenú hlavu na znak pokory. Keď tento obraz uzrel svetlo sveta, ľudia sa nechávali húfne krstiť. Symbolicky sa im mocne prihováral. Na obraze videli lúče Slnka a Máriu stojacu pred ním. Čiže je väčšia ako Slnko. Pod nohami má Mesiac, čiže je väčšia, keďže stojí na ňom. Má zároveň sklonenú hlavu – postoj skromnosti, čiže niekto väčší nad ňou musí byť. Boh. Cez tento obraz národ Aztékov ľahšie prijal katolícku vieru
Obraz sprevádza niekoľko zaujímavostí. Prvých 116 rokov bol umiestnený v kaplnke pri klasických sviečkach, z ktorých boli zadymené steny a všetko, ale obraz vôbec nebol zadymený a nijako poškodený, hoci sa ho dotýkalo množstvo rúk a všelijakých predmetov. Látka, na ktorej je obraz namaľovaný, je z rastliny agáve, ktorá má životnosť 20 – 30 rokov. Ten obraz má cez 500 rokov v súčasnosti a nie je vôbec poškodený, vôbec sa nerozpadá.

Nakoľko nás sociálne siete začali blokovať prosíme Vás o registráciu aby sme Vás vedeli informovať o našich akciách: prihláste sa na odber noviniek

Erik: Maliari a odborníci v tejto oblasti sa vyjadrili, že by nikdy nikoho nenapadlo namaľovať obraz na taký typ látky, lebo je to absolútne nevhodný podklad pre maľbu akéhokoľvek obrazu.
Otec Štefan: Z ďalších zaujímavostí je, že tá látka má 36,6°C, ako teplota ľudského tela. Farby na obraze nie sú rastlinného, živočíšneho, ani nerastného pôvodu. Druh farieb je stále neznámy aj v 21. storočí. Štýl maľovania nie je umeleckému, ani vedeckému svetu známy. Ako keby sa tam tie farby len tak vyskytli. Keď sa človek očami priblíži k obrazu do vzdialenosti desiatich centimetrov, tak nevidí farby, vidí len látku. Skúmali to aj technológiou NASA. Zistili, že maľba sa nad látkou vznáša tri desatiny milimetra. Nedotýka sa jej. Sieť hviezd na zelenkavých šatách Panny Márie je presnou konšteláciou hviezd, aká bola v deň zjavenia obrazu svetu. To sú výsledky serióznych bádaní. Mnohí neveriaci ľudia, ktorí to skúmali, sa obrátili.
Očiam sa venovali asi najdlhšie. Sú zaujímavé tým, že sa správajú, ako keby boli naozaj živé. Zreničky sa zväčšujú a zmenšujú, keď sa k nim priblíži svetlo. V obidvoch očiach zistili, že je ďalších 13 postáv. Sú to postavy, ktoré boli v miestnosti v čase, keď Juan Diego prišiel pred biskupa. Je to fascinujúce
V roku 2007 bol v Mexiku prijatý potratový zákon do 12. týždňa tehotenstva. V tom čase pri slávení sv. omše sa na obraze, v lone Panny Márie, objavilo svetlo v tvare ľudského plodu. Tento úkaz videlo množstvo ľudí. Po preskúmaní sa nenašiel žiaden vonkajší zdroj, ani odraz svetla v kostole. Ďalší Boží tromf!
Pre mnohých Mexičanov bolo zaujímavé, že Panna Mária má okolo pásu čiernu stuhu so siedmimi stužkami-pásikmi. Keď si domorodá žena zaviazala takto stuhu, znamenalo to, že je v požehnanom stave. Pre nich to bol ďalší znak k prijatiu kresťanského náboženstva. Fonendoskopom skúmali miesto na obraze, kde bolo to svetlo; narátali 115 úderov za minútu, rovnako ako dieťa v lone matky v požehnanom stave.
V štyridsiatych rokoch 20. storočia bola vytvorená kópia obrazu. Táto kópia putovala v USA mnohými kostolmi, bola pred mnohými nemocnicami, potratovými klinikami. Asi 20 z nich bolo zatvorených. Dokonca aj tá kópia vykazovala nejaké zázračné znaky.

Erik: Obraz počas svojej histórie zažil niekoľko problematických chvíľ. V minulom storočí bola do chrámu umiestnená bomba, ktorá explodovala. Bolo rozbité mramorové schodište, ohnutý železný kríž, ale obrazu sa absolútne nič nestalo.
Neskôr pri čistení strieborného rámu obrazu sa jednému technikovi nešťastne vyliala kyselina dusičná a pár kvapiek z kyseliny padlo na obraz. Zo začiatku bolo vidno pár dní kvapky akoby len rozliatej vody. Po čase tie kvapky úplne zmizli a obraz sa opäť vrátil do pôvodného stavu. Čiže ani mechanické poškodenie po výbuchu bomby, ani rozliata kyselina dusičná obrazu vôbec neuškodila. Máme tu jasný dôkaz toho, že sa tu stretávame s niečim, čo nie je prirodzené. V Guadalupe bolo zaznamenaných veľa zázračných uzdravení ako fyzických, psychických, tak aj duchovných. Vyšetrovali to rôzne komisie. Odkaz toho miesta aj odkaz toho obrazu je jasný. Ľudia, začnite rozmýšľať nad tým, že existuje aj niečo viac, ako len matéria.

Otec Štefan: Guadalupe je najviac navštevované pútnické miesto na svete aj v rámci iných svetových náboženstiev. Ročne toto miesto navštívi 20 miliónov pútnikov.
Bohom poslaná Panna Mária je tá, ktorá privádza ľudí bližšie k Nemu. Jej zjavenie v Guadalupe i zázračný obraz tomu nasvedčuje praktickým spôsobom.

Celú online reláciu na tému zjavenia Panny Márie v Guadalupe si môžete pozrieť tu: