Dnes je sviatok sv. Bernadety Soubirous, ktorej sa zjavovala Panna Mária v Lurdoch. Bernadeta bola známa svojou veľkou pokorou. Nemala jednoduchý život, často bol naplnený horkosťou, nepochopením, duševným i telesným utrpením… Ona však dôverovala Bohu a za všetko, čo prežívala, mu bola vďačná, o čom svedčí aj jej „Testament“, ktorý je neobyčajne výrečným svedectvom vďačnosti za spoznané dary:

• Vďaka ti, Ježišu, za chudobu mamičky a otecka, za starý mlyn, za hrubé dosky nášho domu, za prašivé ovce, ktoré som pásavala. Vďaka ti, Bože, že som hladovala a nebola takmer nikdy nasýtená; vďaka ti za starosť o deti a za pasenie oviec.
• Vďaka ti, Bože, za prokurátora i komisára, za žandárov, za tvrdé slová pána farára Peyramala…
• Za dni, keď si prišla, Svätá Panna, aj za tie, keď si neprišla, budem schopná ďakovať až v raji. Za prijaté facky, za posmešky, za urážky, za tých, ktorí ma pokladali za blázna, za podvodníčku, za zlodejku, vďaka ti, Mária – Matka.
• Za to, že som nikdy neovládala pravopis, za pamäť, ktorú som nikdy nemala, za moju nevedomosť a hlúposť, vďaka. Ďakujem, lebo keby bolo na zemi iné dievča, nevedomejšie a hlúpejšie ako ja, bola by si si iste vybrala ju…
• Za moju matku, ktorá zomrela tak ďaleko, za bolesť, ktorú mi spôsobil otec, keď prišiel a namiesto toho, aby otvoril náruč pre svoju malú Bernadetu, mi povedal „sestra Mária Bernarda“, vďaka ti, Ježišu.
• Vďaka, že si mi dal srdce také jemné a citlivé a preplnil si ho horkosťou.
• Vďaka za matku prestavenú Jozefínu, ktorá pred otcom biskupom vyhlásila, že sa nehodím na nič. Vďaka ti, môj Bože, za sarkastické poznámky matky magisterky, za jej tvrdý hlas, jej iróniu a nespravodlivosť; za všetok tvrdý chlieb pokorovania ďakujem ti zo srdca, môj Bože.
• Ďakujem ti, že som bola tá, ktorej matka Terézia mohla často opakovať: „Nerobte zo seba sväticu!“ Vďaka ti, že som mohla byť tá, ktorá bola vystavená toľkým skúškam, že moje sestry hovorili o mne: „Aké šťastie, že nie sme Bernadetou“.
• Vďaka ti, že som bola Bernadetou, ktorej hrozili väznením preto, že som ťa videla, presvätá Panna; že sa na mňa ľudia dívali ako na zvláštne zviera, na Bernadetu, takú úbohu, že keď ma videli, hovorili si: „A to je tá?“ Nič viac, ako toto úbožiatko.
• Vďaka ti, Bože, za toto moje úbohé telo, ktoré si mi dal, za všetky choroby, za moje hnisajúce rany, za horúčku, za všetky bolesti kruté i bezcitné.
• Vďaka ti, Bože, za túto moju dušu, ktorú si mi dal, za púšť a vnútornú prázdnotu, za tvoje noci i záblesky svetla, za tvoje tichá i za tvoje hromy; za všetko, i za to, že si ďaleko i blízko, vďaka, ó, môj Bože, vďaka.“

(Fonti vive. Caravate, 1960)

Titulná foto: Neporušené telo sv. Bernadety, odfotené 46 rokov po jej smrti. (photo: Wikimedia Commons / Public Domain)

Bernadeta povedala… (spomienky na Bernadetu Soubirous)

Bernadetta Soubirous nám nezanechala žiadne písomnosti. V archívoch kláštora Saint-Gildart v Nevers sa však nachádzajú akty svätorečenia. Sú tu svedecké výpovede sestier a iných osôb, ktoré s ňou boli v kontakte, predovšetkým v čase jej kláštorného života v rokoch 1866-1879. Ide o spomienky, anekdoty, epizódy, odpovede, ktoré zostali jej společniciam v pamäti. Vďaka René Laurentin vyšli tieto spomienky knižne pod titulom Bernadette speaks /Bernadetta povedala/ … Z výberu z tejto publikácie môžeme spoznať jej hlbokú vieru a jej neuveriteľnú prostotu. 

Lurdy r. 1858, Január 1858

Bernadetta pasie v Bartres ovce.

„Povedzte mojim rodičom, že som veľmi smutná. Chcela by som sa vrátiť do Lúrd, chodiť tam do školy a pripravovať sa na prvé sväté prijímanie.“

Doba zjavenia, 21. februára

Po prvom zjavení sa vracia od výsluchu u komisára Jacometa.
„Čomu sa tak smeješ?“ pýtajú sa jej.

„Komisár sa tak triasol, že mu zvonil zvonček na klope jeho kabáta.“

21. februára

„Kvôli tebe sem prúdia ľudia v zástupoch.“

„A prečo sem chodia? Ja som ich sem určite neťahala!“

24. februára

„Ako s tebou rozpráva, francúzsky alebo v dialekte?“

„Vy by ste chceli, aby so mnou hovorila po francúzsky? A vy si myslíte, že by som jej rozumela?“

25. marca

V jaskyni pri zjavení: „Slečna, buďte taká dobrá a povedzte mi, kto ste?“

Počas návratu od jaskyne sa Bernadeta musí smiať.

„Vieš čo?“

„Nesmieš to nikomu povedať. Ale ona mi povedala: – Ja som Nepoškvrnené Počatie.“

Máj

Deň po prvom svätom prijímaní sa jej Emmanuelitte Estrada pýta: „Z čoho si bola šťastnejšia, z prvého svätého prijímania, alebo zo zjavenia?“

„To sú dve veci, ktoré patria k sebe, ale ktoré nie je možné porovnávať. Bola som šťastná z oboch.“

28. augusta

K opátovi Fonteneau: „Ja vás nenútim, aby ste mi veril. Ale môžem vám odpovedať len na to, čo som videla a počula.“

„Nuž, Bernadette, keď ti svätá Panna sľúbila nebo, tak sa už nemusíš starať o spásu svojej duše?“

„Ó otče, ja sa dostanem do neba len vtedy, keď sa budem správať tak, ako sa sluší.“

Rok 1860, 7. decembra

Výsluch u biskupa v Tarbes.

„Rozkazovať ti, aby si jedla trávu, to predsa nie je dôstojné pre Matku Božiu.“

„Ale predsa šalát tiež jeme!“

Rok 1861

Opát Bernardou ju chce fotografovať.

„Nie, tak to nejde. Tak si sa netvárila, keď si videla Matku Božiu.“

„Ale ona tu teraz predsa nie je.“

Rok 1864

Bernadetine fotografie sa predávajú za 1 frank.

„Myslíš, že ťa predávajú za správnu cenu?“

„Väčšiu cenu nemám.“

Rok 1866

Pred odchodom do kláštora sa pýta matka dcéry: „Nie je ti ľúto, že musíš odísť?“

„Ten krátky čas, čo sme na svete, musíme dobre využiť.“

Nevers 1866 – 1879

Júl 866

Sestra Emilienne Dubo: Jedného dňa ma Bernadeta upozornila, že robím zle znamenie kríža. Odpovedala som jej, že to určite neviem tak dobre, ako ona, pretože ju to učila Matka Božia. Povedala mi: „Musíme na to dávať pozor, pretože je to dôležité, ako robíme znamenie kríža.“

Sestra Charles Ramillon: Spôsob, akým sa žehnala, na nás veľmi pôsobil. Pokúšali sme sa ju napodobniť, ale nedarilo sa nám to. Tu sme si povedali: „Je vidieť, že ju to naučila Matka Božia.“

Pri záchvatoch astmatického kašľa sa zdalo, že sa jej rozskočí hrudný kôš. Aj keď pritom kašľala krv, nikdy sa nesťažovala. Počula som ju, ako zašepkala: „Ó, môj Ježišu!“ A pozrela sa na kríž a v jej očiach bolo niečo nevýslovného, ​​a predsa mnohoznačného …

V októbri sa jej viedlo veľmi zle. … Mysleli sme, že neprežije noc. Bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som k nej ráno prišla a ona neležala ako umierajúca, ale pokojne mi povedala: „Je mi lepšie. Pán ma nechcel, prišla som až k jeho bráne, ale on mi povedal: – Bež zase späť, ešte je skoro.“

Rok 1867

Sestra Bernarda Dalias: Bola som tri dni v Nevers a musela som s prekvapením konštatovať, že som ešte nepoznala Bernadetu. Predstavená, ktorá ma sprevádzala, mi ukázala malú usmievavá novicku, ktorá stála vedľa, a povedala: „Bernadeta? Tá predsa stojí tu!“

Vyšmykla sa mi nešetrná poznámka: „A to je všetko?“
Odpovedala mi. „Áno, moja slečna, to je všetko!“
Musím povedať, že od tej doby ku mne prejavovala veľké sympatie.

Sestra Brigitte Hostin: Bola v noviciáte mojou kolegyňou počas siedmich alebo ôsmich mesiacov. Mohla som obdivovať jej veľkú zbožnosť, jej vyrovnanosť a detskú prostotu a predovšetkým jej pokoru. Keď musela odpovedať na listy významných osobností, ktoré jej písali kvôli vyznamenaniu, akého sa jej dostalo od Matky Božej, povedala: „Keby mi to neukladala poslušnosť, nikdy by som neodpovedala.“

September

Sestra Jozefa Caldairoi si spomína na niektoré jej výroky: „Len Boh vie, čo ma to stojí, keď mám predstúpiť pred biskupov, kňazov a toľko ľudí.“

„Od tej doby, čo som videla originál, žiadna Matka Božia sa mi nepáči.“

Rok 1869, august

Sestra Bernarda Dalias: Každé jej slovo bol skutočne blahodarný skutok. Keď niekto veľmi trpel, povedala mu: „Budem sa za vás modliť.“
Niekoľkokrát som ju videla s tvárou zaliatou slzami. Spýtavo som sa na ňu pozrela: „Ach, keby som tak mohla len raz ešte uvidieť jaskyňu,“ zašepkala. „Len jediný raz, v noci, aby to nikto nevidel …“ Bolo ju treba vidieť, s akým presvedčením hovorila: „Pros za mňa, úbohú hriešnicu, teraz v hodinu mojej smrti“, aby sme pochopili, že jej bolo úplne jasné, že si musí naliehavo vyprosiť to, čo jej Panna pre jej vernosť sľúbila.

Sestra Emilienne Robert: Hovorila k nám o nutnosti naprávať chyby. Povedala som, že je to ťažké. Pozrela sa mi pevne do očí a povedala: „Nezmysel. Keď dostávame tak často Chlieb silných, môžeme nemať odvahu?“

Október

Gróf Lafond: Opát z M. povedal v mojej prítomnosti, že prišiel z Lúrd. sestra Mária Bernarda otvorila široko oči, ktoré boli predtým sklopené. Opát povedal: „Videl som sochu, ktorú postavili v jaskyni. Má takto zložené ruky. Zjavila sa vám Matka Božia tak?“

„Áno, Páter, ale keď mi hovorila: – Ja som Nepoškvrnené Počatie, urobila toto.“ A urobila gesto takej krásy, že nás všetkých pohla k slzám. Bolo to, ako by sme videli kópiu Kráľovnej nebies, ktorá sa zjavila v jaskyni Massabielle.

Jedna žena sa jej spýtala: „A vy ste už po tých 18 zjaveniach Pannu Máriu nevidela?“ Dve slzy ako perly sa kotúľali po jej tvári, to bola celá jej odpoveď.

Sestra Celine Pagès: Povedala som sestre Márii Bernarde, že mnoho ľudí bolo uzdravených Lurdskou vodou, keď sa pomodlili novénu. „Och,“ odpovedala, „Panna niekedy chce, aby sme sa modlili dlho, niekto je uzdravený až po deviatich novénách.“

Rok 1870, apríl

Sestra Angèle: Sestra Mária Bernarda sa ma spýtala: „Čo je vám?“
Odpovedala som: „Dostala som zlú správu: Moja mamička umiera, možno, že už zomrela.“
Sestra Mária Bernarda sa mi pozrela pevne do očí a povedala s úsmevom, na ktorý nikdy nezabudnem: „Neplačte, Matka Božia ju uzdraví; budem ju za ňu prosiť.“

August

Sestra Madeleine Bounaix: 15. augusta 1870 som sa nachádzala v nemocnici svätého Jozefa. Podala mi ovocie, a keď sme hovorili o sviatku dnešného dňa, povedala som jej: „Sestra, budete sa za mňa dnes modliť?“

„Iste, ale pod jednou podmienkou: že vy urobíte to isté za mňa.“
Dodala som: „Aký krásny sviatok to musí byť dnes v nebi a aká krásna musí byť Matka Božia.“ Povedala: „Ó áno, kto ju uvidí, nemôže tu na zemi lipnúť na ničom.“

O niečo neskôr dostala sestra Mária Bernarda list od lurdského farára Peyramala, ku ktorému bola priložená fotografia baziliky. Pozrela sa na ňu a spýtala sa ma: „Poznáte Lurdy?“
Keď som odpovedala, že nie, povedala: „Vezmite si tú fotografiu baziliky“ a ukázala mi prstom na jaskyňu.

Spýtala som sa: „Kde ste boli, keď sa vám Panna Mária zjavila?“ Ukázala mi to miesto a ja som povedala: „Aká to musí byť sladká spomienka!“ Jej pohľad sa zachmúril a ona povedala smutne: „Ó áno. Ale ja som vôbec nemala právo na tú milosť.“

December

Gróf Lafond: Sestra Mária Bernarda … táto sestra sa k ničomu nehodí, napriek tomu ju chovajú u sv. Gildarda ako poklad; je pokladaná za Paladium biskupského mesta a pripisuje sa jej záchrana pred inváziou Prusov v roku 1870. Prusi boli všade veľmi blízko, takmer pred bránami Nevers. Dôstojník Guenot des Mousseaux, ktorý vtedy Bernadetu videl, sa jej opýtal: „Dozvedela ste sa v lurdskej jaskyni niečo o osude Francúzska? Nedala Vám Panna Mária nejaké poslanie varovať Francúzsko pred ohrozením?“

„Nie.“

„Prusi stoja pred bránami. Nebojíte sa ich?“

„Nebojím sa nikoho, len zlých katolíkov.“

„Ničoho iného sa nebojíte?“

„Nie, ničoho.“

Rok 1871

Matka Mária Terézia Bordenave: Koncom roka 1870 alebo začiatkom roka 1871 bola v materinci ešte ambulancia. Jedného dňa vypukol v lekárni požiar. Novicka, ktorá tam mala službu, bola tým tak šokovaná, že 24 hodín trpela strašnými bolesťami. Sestra Mária Bernarda pocítila súcit, a keď videla, že jej žiadne lieky nepomáhajú, povedala jednej sestre: „Dajte jej vodu z Lúrd a vrúcne sa so mnou modlite!“ Urobili to a bolesti hneď po niekoľkých minútach ustali.

Obdobie pred mesiacom august

Sestra Madeleine Bounaix: Bola som uchvátená jej úprimnosťou a čestnosťou. Myslím, že nikdy v živote nezaklamala. Spomínam si na jednu príhodu, ktorá to potvrdzuje. Jedného dňa sme hovorili o Lurdoch a o Bartrès a ona mi povedala: „Neviete si predstaviť, aká som bola nevzdelaná. Keď ma raz navštívil môj otec, bola som práve veľmi smutná. Spýtal sa ma na dôvod, a ja som odpovedala: ,Pozri sa na moje ovce, všetky majú zelený chrbát.‘ Usmial sa a povedal: ,To je tráva, ktorej sa nažrali. Stúpa im to na chrbát. Možno, že pôjdu.‘ Tu som sa dala do plaču, a keď ma otec videl, že nie som na utíšenie, chcel ma upokojiť a povedal, že to je značka obchodníka, ktorý nám ich predal.“ Nad tou príhodou som sa musela smiať.

„Vy ste naozaj bola taká naivná, že ste tomu uverila?“

„Moja milá, pretože som nevedela klamať, verila som všetkému, čo mi niekto povedal,“ odpovedala.

Raz sme hovorili o pobožnostiach mariánskej úcty. Povedala som jej, že je jedna, ktorá pre mňa znamená obzvlášť veľa: 12 Zdravasov ku cti 12 privilégií Matky Božej. Odpovedala mi: „Robte to ďalej. Matka Božia tomu rada prihliada.“

August

Sestra Vincent Garros, jej priateľka z mladosti: V Lurdoch bola jedna sestra, ktorá sa volala Klára, bola veľmi zbožná a od určitej doby veľmi trpela. Keď som prišla do materinca, Bernadeta sa ma na ňu pýtala.
„Znáša utrpenie nielen s veľkou trpezlivosťou, ale povedala mi slová, ktoré ma prekvapili: „Musím veľa trpieť, ale to nestačí. Pán mi musí pridať ďalšie utrpenie.“
Sestra Mária Bernarda sa krátko zamyslela a povedala: „Ona je naozaj veľkodušná. Ja by som sa uspokojila s tým, čo mi posiela.“

Tiež mi povedala: „Keď ideš okolo kaplnky a nemáš čas sa tam zastaviť, daj anjelovi strážnemu za úlohu, aby zaniesol do svätostánku tvoje posolstvo. On to urobí a potom sa k tebe zase vráti.“

Raz som sa jej zverila, že sa mi nedarí rozjímať. Dala mi túto radu: „Posaď sa na Olivovú horu alebo k päte kríža a zotrvaj tam. Pán bude k tebe hovoriť a ty budeš počúvať.“

Raz som jej povedala: „Ako to robíte, že tak dlho ďakujete?“

„Ja verím, že je to Matka Božia, kto mi dáva Ježiška. Vezmem ho, hovorím k nemu a on hovorí so mnou.“

Viem, že obzvlášť uctievala svätého Jozefa. Často opakovala túto modlitbu: „Zaisti mi tú milosť, aby som milovala Ježiša a Máriu tak, ako chcú byť milovaní. Svätý Jozef, prosím ťa, nauč ma modliť sa.“ A povedala mi: „Keď sa niekomu nedarí modliť sa, musí sa obrátiť na svätého Jozefa.“

Povedala mi: „Keď si pred svätostánkom, máš po jednom boku Matku Božiu, ktorá ti napovedá, čo máš povedať Pánovi, a na druhej strane je anjel strážny, ktorý zaznamenáva tvoje roztržitosti.“

Povedala mi, že pri každom konaní musím očistiť svoj úmysel. Namietla som, že to by nebolo ľahké. „Musíme to urobiť, pretože potom konáme lepšie a stojí nás to menej námahy.“

Povedala mi: „Keď robíš všetko pre tvory, nedostaneš žiadnu odmenu a musíš sa viac namáhať.“

Raz mi na ošetrovni povedala: „Tu máš dobré jedlo!“ Podala mi priložené ovocie a povedala: „Dnes je sobota, nebudeme ho jesť; prinesieme Matke Božej túto malú obeť.“

Často po modlitbe ruženca dodávala: „Sladké Srdce Ježišovo, moja láska, sladké Srdce Máriino, moja spása. Môj Ježišu, zmilovanie! Darujte dušiam zomrelých veriacich večný pokoj.“

November 1871

Matka Mária-Therese Bordenave: Keď sa jej raz matka predstavená spýtala, či nemala pocity sebazaľúbenia vzhľadom k prejavom milosti, ktoré jej Matka Božia preukázala, Bernadeta odpovedala: „Čo si o mne myslíte? Domnievate sa, že som nevedela, že si ma Matka Božia zvolila práve preto, že som tá naj naivnejšia? Keby našla hlúpejšiu, než som ja, iste by si ju vybrala.“

Sestra Joseph Ducount: Videla som, ako veľmi trpela duševne i telesne. Ale znášala to utrpenie bez najmenšieho povzdychnutia. Vzala do rúk kríž, pozrela sa na neho a to bolo všetko.

Sestra Madeleine Bounaix: „Čo tu robíte?“ spýtala sa ma.

„Odchádzam a čakám na novicmajsterku.“

„A kam odchádzate?“

„Do Beaumont.“

„Nuž, sestra, nezabudnite nikdy na to, čo vám hovorím. Nezabudnite, že máte robiť všetko pre Pána. Rozumela ste mi? Všetko pre Pána.“

December 1871

Sestra Victoire Cass: Bernadeta mi povedala: „Posaďte sa pri polnočnej ku mne, je tu miesto.“ Bola som z toho veľmi šťastná a videla som, ako je sústredená a zbožná. Po svätom prijímaní sa ponorila do hlbokej uzobranosti a zdalo sa, že vôbec nespozorovala, že ostatní už odišli. Zostala som po jej boku, pretože som nemala chuť ísť s kamarátkami do refektára. Dlho som ju pozorovala, bez toho aby si to všimla. Jej tvár žiarila nebesky, ako pri extáze. Keď potom prišla sestra, ktorá chcela zavrieť kostolné dvere, zarachotila silne zväzkom kľúčov. Tu sa ešte len prebrala zo svojho stavu. Opustila kaplnku a ja som šla za ňou. V kláštore sa ku mne naklonila a zašepkala mi: „Vy ste si v refektári nič nevzala?“

„Vy predsa tiež nie,“ odpovedala som. Mlčky sa otočila a išli sme každá svojou cestou.

August 1872

Sestra Eudoxiou Chatelain: V čase voľna zdvihla jedna sestra zo zeme netopiera. Všetky sestry vykríkli.
„Ako môžete zdvihnúť také škaredé zviera. Je to obraz diabla,“ povedala som.
Sestra Mária Bernarda sa otočila a povedala mi: „Sestra, žiadne zviera nie je obraz diabla. Tým môže byť iba urážka Boha.“

Máj 1873

Elisa (sirota z Varennes): Bolo to v máji 1873. Pri návšteve sirotinca, ktorý sestry viedli, putovala Bernadeta s dvanástimi sirotami až k mariánskej soche v lese. Bola chorá a sotva sa držala na nohách. Keď sme boli na mieste, posadila sa a vyzvala dievčatá s typickou naliehavosťou: „Deti, milujte veľmi Matku Božiu a modlite sa k nej. Ona vás bude chrániť …“ Potom vyzvala mladé publikum, aby sme zaspievali jednu pieseň.

Jún 1873

Jeanne Jardet (kuchárka): Spomínam si, že bola rok chorá a my sme sa museli zriecť jej návštev. Keď sa znovu objavila, blahoželali sme jej k jej uzdraveniu. Odpovedala: „Tam hore ma nechceli.“ A povedala to s takým smútkom, že mi vstúpili slzy do očí.

Jún 1874

Sestra Vincent Garros: Raz v sakristii som sa chcela dotknúť purifikatória. Zabránila mi v tom a povedala: „To nesmieš!“ A potom vzala rúško s obrovskou úctou a vložila ju opäť do schránky. Zdalo sa, ako by sa pritom modlila, s takou úctou to robila.

Rok 1875

Sestra Júlia Rampla: Sestra Mária Mespoulhé sa modlila so spolusestrami pri práci ruženec. Sestra Mária Bernarda vždy zvláštnym spôsobom zdôrazňovala slová: Pros za nás hriešnych. Keď sme ju na to raz upozornili, povedala nám: „Áno, musíme sa veľa modliť za hriešnikov. Matka Božia mi to prikázala.“

Jún 1876

Sestra Ambroise Fenasse: Keď bola socha Panny Márie v Lurdoch korunovaná, hovorila sestra Uršuľa s Bernadette o jaskyni: „Chcela by ste ju znova vidieť?“

„Moje poslanie v Lurdoch je skončené. Čo by som tam mala robiť?“

„V Lurdoch sa chystá veľká slávnosť, príde tam veľa biskupov. Nebola by ste rada pri tom?“

„Ó nie, moje miestečko na ošetrovni je pre mňa milšie než tento sviatok, aj keď sa na neho veľmi teším.“
Potom po krátkom mlčaní povedala: „Keby som sa mohla do tejto jaskyne premiestniť, na niekoľko minút tam byť sama a modliť sa, keď tam nikto nie je, urobila by som to rada. Ale keby som musela cestovať ako ostatní a zamiešať sa medzi ľudí, potom radšej zostanem tu.“

Júl 1876

Matka Joseph Cassagnes: Vidím ju stále pred sebou. Mala 32 rokov, ale vyzerala oveľa mladšie. Vidím jej živé, tmavé oči. Na jej tvári nebolo stopy po chorobe alebo po smútku. Bola pokojná, dokonca veselá. Takúto vyrovnanosť v utrpení môžem jedine obdivovať. Keď jej novicmajsterka povedala, že ma trápi pocit nespokojnosti, pozrela sa na mňa hlbokým sladkým pohľadom: „Vari nechápete, že to je diabol?“ Potom sa odmlčala a povedala smutným tónom: „Keď sa k Vám blíži, pľuvnite mu proste na nos!“

Jún 1877

Sestra Casimir Calleri: Večer po sprievode Božieho Tela nastala prudká búrka. Blesk udrel do okna, vedľa ktorého sa vrúcne modlila sestra Mária Bernarda. Okenný rám bol celý červený, plynové potrubie sa začalo taviť a vyrazil plameň, ktorý šľahal až k sakristii, kde boli uložené závesy a koberce.

„Horí!“ zvolala sestra z nemocničnej stanice. Zdvihla som sa a išla som k sestre Márii Bernarde.

„Ó,“ povedala, „to je diabol, ktorému sa nepáčila naše krásna slávnosť.“

Plyn bol rýchlo zastavený a nič sa nestalo. Pripisovali sme túto okolnosť vrúcnej modlitbe sestry Márie Bernardy.

Jún

Sestra Casimir Callerty: Bernadeta mala veľký súcit s blížnymi. Raz v noci, keď ju trápila horúčka, volala sestru, aby jej priniesla niečo na pitie, ale sestra tvrdo spala. Vstala a išla sa napiť priamo z vodovodu. Keď som ju zbadala, vykríkla som prekvapením, ale ona povedala: „Pst, ticho! Už je to v poriadku. Nebuďte tú úbohú sestru, práve tak dobre spí.“

September 1878

Sestra Marthe du Rais: Sestra Mária Bernarda zložila večné sľuby. Jej radosť bola nesmierna a chcela umrieť šťastím. „Cítim sa ako v nebi,“ povedala mi. „Keby som zomrela, nič by sa nestalo. Sľuby sú ako druhý krst.“

Marec 1879 (mesiac pred jej smrťou)

Henri Lasserre: „Čo chce Pán, to chcem aj ja,“ povedala vo svojej bolesti, „toľko, koľko on chce. Ja sa mu úplne odovzdávam a byť obeť Ježišovho Srdca, to by mala byť moja radosť.“

V tejto poslednej chorobe veľmi trpela. Jej úzka hruď bola jeden oheň. Jej stehenná kosť bola zničená nákazou v kostiach.

Sestra Emilie Marcillac: Astmatické záchvaty boli stále častejšie. Na pravom kolene mala veľký nádor, jej kosti boli rozpadnuté: Trpela nevýslovnými bolesťami, ale každý bolestný povzdych menila v modlitbu. „Môj Bože, ponúkam ti to. Môj Bože, milujem ťa!“

Sestra Saint-Cyr Jollet: Hovorila: „Môj Bože, chcem trpieť, túžim po tom, ale daj mi milosť trpezlivosti, ktorú toľko potrebujem.“

Opát Perreau: Na konci života bola veľmi smutná, že nemôže chodiť na adorácie, a povzdychla si kaplánovi. On jej povedal: „Utešte sa, konáte adoráciu pri päte kríža tým, že sa ponárate do rán nášho Pána.“

Bernadeta odpovedala: „Ako dobre mi robia tieto slová!“

Myslím, že Pán jej dal tušiť, že jej smrť je blízko. Keď som ju totiž na sviatok svätého Jozefa navštívil a spýtal sa, ktorú milosť si na tento veľký sviatok vyprosila, odpovedala: „Milosť dobrej smrti.“

Posledné pomazanie prijala v piatok 28. marca 1879. Potom povedala: „Matka, prosím za odpustenie všetkých starostí, ktoré som vám pripravila, keď som chybovala v rehoľnom živote, a prosím o odpustenie aj svoje spolusestry za zlý príklad, ktorý som im dávala.“

Opát Perreau: Sestry ju prosili, aby predniesla ich prosby v nebi. Bernadeta odpovedala: „Áno, na žiadnu z vás nezabudnem.“

Apríl 1879

Matka Eleonore Cassagnes: Povedala: „Som viac dojatá, keď si o utrpení Pána čítam, ako keď ho vykladám.“

Krátko pred smrťou jej kaplán povedal: „Myslite na sľub Matky Božej. Nebo je koniec cesty.“
Ona zvolala: „Áno, ale ten koniec jednoducho nechce prísť.“

Aby jej pomohol v jej utrpení a umieraní, pripomenul jej opát Febvre krásu Matky Božej. „Ó áno, akou veľkou útechou je pre mňa táto myšlienka.“
Krátko pred smrťou prikázala, aby odstránili z jej lôžka všetky obrázky, ktoré jej priniesli. Na otázku, prečo – odpovedala: „Mne stačí toto.“ A ukázala na kríž.

15. apríla 1879 (Deň pred smrťou)

Opát Febvre: Sestra Mária Bernarda prežívala večer pred svojou smrťou podobný duchovnú zápas ako Ježiš. V noci z pondelka bolo počuť niekoľkokrát, ako hovorí: „Odstúp odo mňa, satan!“ V utorok ráno mi povedala, že ju satan pokúšal, chcel ju zastrašiť, ale keď volala meno Ježišovo, všetko zmizlo.

16. apríla (Deň úmrtia)

Sestra Nathalie Porty: Pri slovách Ave Maria, Bernadeta opäť ožila a opakovala dvakrát a so zvláštnym dôrazom: Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa, úbohú hriešnicu.

Okolo štvrť na štyri povedala Bernadeta: „Som smädná.“ Podali jej pohár a priložili k jej perám. Potom urobila nádherným spôsobom znamenie kríža, sklonila hlavu a odovzdala svoju dušu Pánovi.
Masima

Zdroj: Verím a Dôverujem (doverujem-a-verim.blogspot.com)

Lurdy odhaľujú jedno z najväčších doteraz skrytých tajomstiev!

POČÚVAJ SVOJU MAMU