Kto je Poliak, ktorý znesvätil oltár a sochu Panny Márie v Medžugorí?

SOM NA VÁS HRDÁ. TOTO JE PRÍKLAD, KTORÝ MUSIA DÁVAŤ DETI BOŽIE A SVEDKOVIA KRÁĽOVNEJ POKOJA.

Po škandalóznych činoch, ktoré sa stali v Medžugorí, bol prvým pocitom zdesenie. Hneď potom však prišlo odčinenie, modlitba a odpustenie.

Mnohí sa ma pýtajú: kto je ten mladý muž, ktorý spáchal tento čin?

Volá sa Bartek. V Poľsku je známy, pretože pred rokmi absolvoval pešo púť z Varšavy do Medžugoria, pričom za 57 dní prešiel približne 1 300 km. Každý deň zverejňoval svoju cestu a svoj denný denník online. Počas týchto dlhých a únavných dní spával na poliach alebo v domovoch tých, ktorí ho hostili, a svojím svedectvom obrátil mnohých mladých ľudí. Mal veľmi ťažké dospievanie plné bolesti a rodinných problémov. Mal manželku a malé dieťa. Do Medžugoria išiel ako priateľ, s mnohými nádejami a túžbami v srdci. Potom sa oženil.

Po návrate napísal aj knihu o svojej púti s názvom „Z buta do Maryi“, čo znamená „Peši k Márii“, a pokračoval v evanjelizácii. Bol jedným z protagonistov filmu „Powołany 2“, v ktorom spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí zažili hlboké stretnutie s Bohom, rozpráva svoje svedectvo o obrátení. Jeho príbeh sa stal znamením nádeje pre tisíce ľudí.

Potom sa niečo stalo a on sa zrútil. Stratil manželku, zdravie a nádej. Upadol do ťažkej depresie. Pravdepodobne potreboval pomoc, nielen od priateľov, ale aj psychologickú, aby čelil traumám svojej minulosti, z detstva, a aby sa uzdravil. Potom prišlo to, čo ste všetci videli.

Svoju nesmiernu bolesť si pravdepodobne vylial na mieste, kde sa to všetko začalo: v Medžugorí. Možno si vieru, Cirkev alebo lásku „bratov a sestier“ predstavoval inak; možno očakával zázrak, ktorý sa nikdy nestal. Možno, možno, možno... Len on vie, aká bolesť a sklamanie ho viedlo k tomu, aby si takto vylial hnev. Jeho gesto samozrejme netreba ospravedlňovať, ale je správne veci jasne vysvetliť.

Sme veľmi malí a chceme robiť VEĽMI VEĽKÉ veci. Sme stvorení pre veľké veci, ale len ak sme malí a máme silný štít: modlitbu, sviatosti a Boha. Inak nás diabol zje na raňajky. Uisťujem vás, že pre neho sú ľahkým jedlom ľudia, ktorí sa ocitnú v krehkej chvíli svojho života, v chvíli depresie, v chvíli, keď nedokážu uniesť ťarchu všetkého, čo sa im deje. Takto to robí: najprv vás vyčistí, izoluje, rozdrví vám hlavu a potom vám šepká, aby ste robili hrozné veci... toto je jeho modus operandi. Práve z tohto dôvodu musíme byť predtým, ako pôjdeme do boja, vycvičení, s oceľovým štítom a zbraňami, s ktorými vieme zaobchádzať. Musíme mať armádu ľudí, ktorí sa za nás modlia, pretože bitka sa bojuje na duchovnej úrovni.

Môže sa to stať každému. Preto nikdy nesmieme súdiť.

Pretože keď robíte veľké veci pre Boha, máte aj veľkého protivníka, ktorému sa nepáči to, čo robíte.

Ale musím vám niečo povedať. To, čo v týchto dňoch čítam, je obrovské svedectvo o pokoji a obrátení. Nikto nesúdi. Každý sa modlí. Každý posiela Bartekovi odkazy náklonnosti. Toto je tvár Cirkvi, ktorú milujem.

Tí, ktorí okamžite ukazujú prstom, keď sa niekomu rozpadne manželstvo, keď človek padne, keď z akéhokoľvek dôvodu stratí odvahu a už nie je taký silný ako predtým, nie sú svedectvom Svetla! Usmievajú sa na vás spredu a čakajú na váš pád zozadu, tajne klebetia za vaším chrbtom, nepýtajú sa, ako sa máte, či niečo potrebujete... sú tam ako supy a čakajú len vtedy, keď už nemáte silu povedať: „Vidíš, mal som pravdu, on sa nikdy neobrátil!“ Nie sú svedkami Lásky. Robia to v tme a pre tmu. Namiesto toho, tentoraz tu cítim toľko lásky vyliatej na tohto chlapca. A som hrdá, pretože práve toto sú tí, ktorí musia byť skutočnými svedkami a plodmi Medžugoria.

A ktovie...

Možno vďaka všetkým týmto modlitbám bude Bartek jedného dňa opäť kľačať pod tou istou sochou Madony, ktorú včera zneuctil urážlivými slovami, alebo počas svätej omše v Medžugorí a prosiť o odpustenie. A možno ho opäť objímu všetci, ktorí vďaka jeho svedectvu a jeho obete našli svetlo a nezabudli na to...

Pretože Boh nikdy neprestáva hľadať svoje deti.

Sila! Modlime sa spoločne za Barteka.

Prevzaté z: Facebooku Anii Golodzinowskej.