Rozhovor s poslancom M. Čepčekom. „Nie je mi ľahostajné barbarstvo zabíjania nenarodených detí.“

Rozprávali sme sa s poslancom za OĽaNO, Martinom Čepčekom. Okrem jeho nového návrhu na zmenu potratovej legislatívy nás zaujímali aj jeho postoje k hazardu alebo výchove mládeže.

Mediálnu hladinu rozvírila správa, že ste v piatok 28. augusta podali nový návrh týkajúci sa potratovej legislatívy. Čo Vás motivovalo k podaniu tohto návrhu?

Jedinou a najväčšou motiváciou je, že mne a veľkej časti voličov, ktorí ma poverili výkonom mandátu poslanca NR SR, nie je ľahostajné neuveriteľné barbarstvo, ktoré sa nedarí zastaviť ani po tridsiatich rokoch od pádu komunizmu. Je ním zabíjanie nenarodených detí, ktoré sú zaživa roztrhané a ktoré je eufemicky nazývané umelým „prerušením“ tehotenstva. Chránime zvieratá, no osud časti ľudských bytostí nám je úplne ľahostajný.

Najzákladnejším právom človeka je právo na život. Človek si zaslúži žiť, tak ako o tom hovorí slovenská ústava. V článku 15 odsek 1 a 2 sa píše:“ Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ V skutočnosti každý pracovný deň zabíjame 20 detí, čo je jedna školská trieda. Za mesiac je to už priemerná škola. Za rok … 

V čom sa líši Váš návrh od návrhu vašich kolegov z OĽaNO, ktorý prezentovala Anna Záborská a o ktorom už parlament hlasoval?

Moji kolegovia z KÚ predložili zákon zameraný na podporu matky.  Samozrejme, táto podpora je veľmi potrebná. Ale keď chceme byť konzistentní, tak musíme chrániť aj deti. Moji kolegovia z KÚ predložili svoj návrh s dobrým úmyslom nepriamymi opatreniami zvýšiť spoločenské ocenenie a mieru vnímania hodnoty materstva. Za to im patrí poďakovanie. Ale vstupoval som do politického zápasu s tým, že ak dostanem dôveru voličov, budem v súlade s vlastným morálnym presvedčením a očakávaniami mojich voličov bojovať za lepšie Slovensko.

A Slovensko nemôže byť lepšie, ak nenaberieme odvahu spraviť niečo nielen s bohapustým rozkrádaním verejných zdrojov na všetkých úrovniach života štátu, s korupciou, ale aj s desivým dedičstvom komunizmu, ktorým je beztrestné a v podstate ničím neobmedzené zabíjanie človeka v jednej etape jeho života. Pomoc ženám, ktorú má garantovať zákon z dielne Kresťanskej únie by však mala byť zároveň spojená aj s ochranou nenarodených detí, aspoň pred bezdôvodným potratom, lebo život je základným ľudským právom. Už nie sme v stredoveku.

Dnes v 21. storočí už vďaka vede každý vie, že žena nemá 2 srdcia, to druhé, s jedinečnou DNA predsa patrí ľudskému dieťaťu. Najnovšie výskumy oxfordských vedcov hovoria, že srdce dieťaťa začína biť už 16 dní po počatí. Ak  pochybujeme o presnom termíne tohto jednoznačného prejavu nového života, použime starú právnu zásadu in dubio pro reo, ktorá sa používa aj pri súdení vrahov: ak sú pochybnosti o ich vine, postupuje sa v prospech obvineného. Buďme rovnako veľkorysí aj k nevinným deťom a netrestajme ich smrťou.

Vaši stranícki kolegovia z OĽaNO, napríklad Michal Šípoš, si sťažujú, že ste svoj návrh nekonzultovali s nikým z klubu a dokonca Vás obviňujú z nefér jednania. Aký je Váš postoj k takýmto obvineniam?

Kandidoval som za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a chcem aj v parlamentnej lavici zostať obyčajným človekom a nezávislou osobnosťou, ktorej iní obyčajní ľudia dali dôveru a zverili mandát, aby podľa ústavy a zákonov, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia  pracovala pre ich dobro. Dodržujem ústavu, základný zákon štátu. Som tiež presvedčený, že svojím legislatívnym návrhom som neporušil ani koaličnú zmluvu. Moje prolife názory sú verejne známe, odrážajú sa aj v mojich hlasovaniach, za ktoré som tiež nespravodlivo napádaný. 

V posledných dňoch sa poskladalo toľko nových závažných informácií a iniciatív, že okamžité predloženie zákonnej záchrany detí pred zabitím sa ukázalo nevyhnutným. Napriek tomu, že bolo primálo času na samotné formality legislatívneho procesu, ako prvé som splnil náležitostí vyplývajúce z Koaličnej zmluvy, ktorú som po zvolení v dobrej viere podpísal. Podľa nej stačí legislatívny zámer o ochrane života oznámiť koaličnej rade, čo som aj urobil. Stačí sa spýtať predsedov koaličných strán. Ostatných členov rady bohužiaľ nepoznám. Hovoriť o porušení koaličnej zmluvy je teda zo strany liberálnych médií a poslancov nekorektné, neprofesionálne a zavádzajúce. Bohužiaľ, diskusia s kolegami nebola v tom momente logisticky ani časovo možná, čo chcem samozrejme teraz dobehnúť.

Michal Šípoš sa vyhráža, že bude požadovať vysvetlenie a bude s ostatnými poslancami zvažovať čo spravia ďalej. Došlo už k týmto krokom a mali nejaké následky?

S predsedom poslaneckého klubu som predvčerom osobne hovoril a vysvetlil som mu svoje pohnútky, pre ktoré som podal tento návrh zákona. Dohodli sme sa, že v priebehu septembra, pravdepodobne pred riadnou schôdzou, zvolá klub na ktorom sa budem obhajovať. Neviem síce, prečo by sa mal poslanec obhajovať za to, že slobodne vykonáva svoj mandát a navyše v súlade s pravidlami, ktoré určuje Koaličná zmluva, ale ak to moji poslaneckí kolegovia pokladajú za potrebné, budem sa pred nimi obhajovať.

Liberálny poslanec Ondrej Dostál dokonca tvrdí, že Váš návrh je v rozpore s rokovacím poriadkom a preto o ňom nemožno rokovať a predsedníčka zdravotného výboru Jana Cigániková (SaS) sa plánuje obrátiť na ústavnoprávny výbor, aby návrh stiahol. Myslíte si, že tieto námietky sú motivované snahou o procesnú „čistotu“ vo fungovaní parlamentu, alebo máme do činenia s klasickými liberálnymi účelovými obštrukciami?

Podľa právnej analýzy, ktorú mám k dispozícii, je mnou predložený návrh zákona odlišný od toho, ktorý bol predložený a zamietnutý pred prázdninami. Nejde o žiadnu „kópiu“ zákona navrhnutého poslancami opozície. Ale ak to vedenie parlamentu vyhodnotí spôsobom, že akýkoľvek legislatívny zámer, ktorý spomína umelý potrat, je vlastne totožný a nemožno o ňom rokovať skôr ako po uplynutí šesťmesačnej lehoty, samozrejme mi nezostáva nič iné, iba tých šesť mesiacov čakať. A využiť ich na diskusiu o tom, prečo legálny umelý potrat, toto dedičstvo komunistickej tyranie, pokladáme stále v našej spoločnosti za niečo normálne.

Ale neodpustím si ešte jednu poznámku. Po pár mesiacoch v parlamente viem, že nie všetko, čo je predkladané, je v súlade s rokovacím poriadkom a predsa sa o tom hlasuje. V dobe pandémie národná rada zaradila do rokovania viac zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, hoci zjavne s pandémiou veľa spoločného nemali. Pokojne mohli ísť v riadnom, hoci v zdĺhavejšom legislatívnom procese. Jedná sa napríklad o veľakrát spomenuté „podnikateľské kilečko“ – zákon z dielne SaS pri ktorom som sa zdržal. Najvážnejšie chyby parlamentu potom riešil aj ústavný súd a prezidentka, čo prinieslo zbytočné stresy.

Rozhovor s poslancom M. Čepčekom. „Nie je mi ľahostajné barbarstvo zabíjania nenarodených detí.“ 1

Ste sklamaný z postoja vašich kolegov aj z celkového vývoja v otázke umelých potratov po voľbách?

Kandidovať za spomenutú stranu som sa rozhodol aj na základe toho, že na jej kandidátnej listine sa uchádzali o priazeň voličov taktiež zástupcovia  Kresťanskej únie. V predvolebnej kampani tiež okolo kandidátky OĽaNO vznikla platforma kresťanskí kandidáti, ku ktorej som sa rád pridal. Som hlboko presvedčený, že kresťanského kandidáta má charakterizovať predovšetkým vernosť pravde a kresťanským hodnotám vo verejnom živote. A vernosť hodnotám Evanjelia vo verejnom živote znamená, že ako politik nebudem lavírovať a ohýbať si pravdu podľa toho, koľko politických bodov mi to práve prinesie.

O návrhu zákona z dielne Kresťanskej únie jeho predkladatelia hovoria ako o „najväčšom prolife kroku za posledných 30 rokov“. Toto hodnotenie vnímam trochu rozpačito, keďže sa zákon dotýka ochrany nenarodeného ľudského života len veľmi „homeopaticky“, hoci ho pokladám za dobrý v oblasti podpory materstva, ako som to už spomenul. Som však zvedavý, ako sa kolegovia postavia k môjmu návrhu zákona. Určite to bude boj o najvyššiu hodnotu života.  Boj, z ktorého nemôžeme aj pre zodpovednosť pred Bohom a svojimi voličmi utiecť. Ak by prešiel tento návrh, v čo dúfam, keďže som ho podal ako koaličný poslanec, bol by to obrovský úspech na oslavu života a jeho Tvorcu.

Ako vidíte spoluprácu v parlamente s kolegami do budúcnosti?

Dosť neočakávane som sa zo 43. miesta dostal do politického ringu, kde budem lobovať i bojovať za lepší život obyvateľov Slovenska, ktorý podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je možný, ak budeme odmietať Boží zámer s človekom. Videli sme však, že tento pohľad na veci verejné nie je až tak populárny. Určite chcem spolupracovať s klubom a aj podporovať túto vládu, ale svoje kresťanské hodnoty nemôžem zradiť a v morálno-etických otázkach chcem byť slobodný (ako to verejne garantoval aj pán premiér). Som proti korupcii a za obyčajných ľudí – v tomto vládu určite a rád podporím.

Neuvažujete o prestúpení do poslaneckého klubu, ktorý by rešpektoval Vaše postoje viac ako OĽaNO?

Cítim sa byť súčasťou klubu a aj koalície. Ale ako poslanec nechcem byť bez vlastného názoru a morálnych zásad. Mám vlastnú legislatívnu aktivitu napr. aj v prípade aktuálnej novely zákona o hazarde, na vzniku ktorej som sa  intenzívne podieľal a okrem mňa ho podpísalo mnoho mojich kolegov. Môžem to teda vnímať aj ako skutočnosť, že sa s mojim uvažovaním, aspoň v tejto oblasti, stotožňuje aj väčšina nášho poslaneckého klubu.

Na vašom blogu, v ktorom popisujete dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli kandidovať do parlamentu práve za OĽaNO, píšete, že „je tam tiež mnoho sklamaných katolíkov, ktorí zápas o kresťanské hodnoty v spoločnosti myslia úprimne.“ Je to podľa Vás stále tak, alebo teraz už vnímate situáciu odlišne?

Stále si myslím, že úprimných katolíkov je v klube dosť. V súčasnosti vnímam v kresťanských kruhoch trend ustupovať od svojej hodnotovej orientácie, a to v každej oblasti života. Nie iba v politike. Ťažko viem posúdiť, či sa lavírujúci katolíci boja konfrontácie s veľmi konfliktným liberálnym mainstreamom, alebo o svoje miesto v klube, či jednoducho chcú mať pokoj od nepríjemných poznámok a otázok.

Aké ďalšie kroky chcete podniknúť v parlamente, nielen na ochranu života, ale aj na presadenie kresťanských hodnôt a aká je podľa Vás šanca na ich presadenie?

Pred podaním môjho návrhu zákona strana SaS mala veľmi bojovnú  tlačovú konferenciu o odluke cirkvi od štátu a iných témach, ktorých otvorením podľa mňa porušujú koaličnú zmluvu, ale aj programové vyhlásenie vlády. Brániť hodnoty aj v kruhoch koalície nebude ľahké. V tejto situácii sa budem snažiť predkladať návrhy na zlepšenie existujúceho stavu, napríklad v oblasti nespravodlivého financovania cirkevného školstva.

Jednou z tém, ktorým sa venujete je hazard. Boli ste členom petičného výboru Zastavme hazard v Nitre. Je teraz podľa Vás reálna šanca presadiť v parlamente zmeny ohľadom hazardu aj na celoštátnej úrovni?

Nový zákon je už v druhom čítaní a prešiel tam pomerne hladko. Som jedným z autorov tohto zákona a trochu neskromne si myslím, že aj vďaka môjmu úsiliu sa dostala táto téma do programového vyhlásenia vlády. Koaličná rada má ešte rozhodnúť o mojom pozmeňovacom návrhu zákona k hazardu. Jedná sa o vylepšenia, ktoré sprísnia súčasnú benevolentnú legislatívu. Tých opatrení bolo mnoho, na poslaneckom klube mi boli odsúhlasené len tri body z predložených pätnástich.

Rozhovor s poslancom M. Čepčekom. „Nie je mi ľahostajné barbarstvo zabíjania nenarodených detí.“ 2

Povolaním ste riaditeľ Cirkevného centra voľného času v Nitre, práca  s mládežou je pre Vás každodennou záležitosťou. Cirkev dnes často presadzuje metódu „prispôsobenia sa“ mládeži. Je tento prístup podľa Vás efektívny? Alebo máte skúsenosť skôr opačnú, že deti a mládež prijímajú aj náročnejšiu, „nehravú“ formu prezentácie myšlienok, ktorá ich posúva vyššie?

Povolaním som učiteľ. Učil som na druhom stupni ZŠ 8 rokov. Potom som sa stal na viac ako 8 rokov riaditeľom Cirkevného centra voľného času. Takže viac ako 16 rokov pracujem v školstve. Žiaľ, v dnešnom systéme práce s mládežou podľa môjho názoru výrazne absentuje výchova k hodnotám. Neraz iba ustupujeme mainstreamu a teórii tzv. „bezstresovej výchovy“, ktorá reaguje výlučne na očakávania detí a mládeže a nestavia pred mladých ľudí náročnejšie výzvy pre ich osobnostný rast. Ak sa nevrátime aj k predchádzajúcimi generáciami overeným formám výchovy a vzdelávania vrátane Vami spomínanej „nehravej“ prezentácie myšlienok, hrozí nám, že škola sa stane iba priestorom na trávenie času detí v období, keď sú ich rodičia v práci.

V médiách sme mohli čítať o tom, že nový parlament je údajne veľmi konzervatívny. Je to skutočne tak, alebo sú to len zvyčajné liberálne frázy, ktoré sa ľakajú všetkého čo súvisí s kresťanstvom?

Po hlasovaní o správe ombudsmanky Patakyovej sa naozaj na chvíľu zdalo, že ide o konzervatívny parlament. Ja osobne som však skeptický, keďže napríklad pri  ďalšom  hlasovaní o výzve prezidentke, aby opakovane odmietla právne nespochybniteľným spôsobom Istanbulský dohovor, som z koalície hlasoval sám. Za zákon o ochrane života z dielne opozície nás bolo 17. V prípade zákona o voľnej nedeli som z koaličných 95 poslancov znova hlasoval iba sám. Sám sa pýtam, čím sa má vlastne prejavovať tá „konzervatívnosť“ parlamentu?

V minulých storočiach bola Cirkev vždy veľkou oporou pre katolíckych poslancov v parlamentoch naprieč Európou. Poslanci mali istotu, že keď prídu s katolíckym návrhom, tak ich Cirkev vždy podporí. Ako vnímate situáciu dnes? Aká je spolupráca Cirkvi s katolíckymi poslancami?

Ako katolícky poslanec sa chcem pri posudzovaní reality, pri posudzovaní legislatívnych návrhov, riadiť pohľadom Cirkvi, najmä v oblasti jej sociálneho a morálneho učenia. Obávam sa však, že v súčasnosti je zložitá situácia aj vo vnútri cirkvi, ktorá sa prejavuje v nejednote jej pastierov a v rozporuplných vyjadreniach z jej vnútra. Tento chaos nepomáha ani zákonodarcom, ktorí nie sú polyhistormi a potrebujú pevné orientačné body, ktoré v morálnych otázkach Cirkev má vytvárať.

Uvediem príklad otázky vývoja vakcíny na COVID-19, ktorá súvisí s plošnými opatreniami proti šíreniu tejto choroby. V oficiálnom tlačovom servise Svätej Stolice sa opakovane objavila informácia o etických pochybnostiach ohľadom pôvodu niektorých vyvíjaných vakcín. Keďže existuje dôvodná obava, že pri ich vývoji sú používané bunky z násilne potratených ľudských plodov, kanadská biskupská konferencia nedávno zaslala miestnej vláde list s výzvou, aby Kanada podporovala iba vývoj takých vakcín, ktoré nebudú využívať ľudské bunky pochádzajúce z umelého potratu. Vážne morálne pochybnosti o etickosti vývoja niektorých vakcín proti COVID-19 vyjadrili nedávno aj bioetici z USA a Veľkej Británie, o čom sa môžeme dočítať taktiež na oficiálnom spravodajskom serveri Sv. Stolice vaticannews.va.

Napriek tomu som si v poslednom čísle istého katolíckeho periodika na Slovensku prečítal vyjadrenie člena bioetickej subkomisie KBS, ktorý výhradu k etickej spornosti vakcín vyhlásil za hoax. Tak isto si spomínam na vyjadrenie iného člena tej istej bioetickej subkomisie KBS v internetovom denníku v predchádzajúcom volebnom období, keď som síce ešte nebol poslancom, ale pozorne som sledoval politické dianie. Tento člen bioetickej komisie svojim vyjadrením podľa môjho názoru zmiatol viacerých poslancov, keďže podmienil povinnosť katolíka v politike riadiť sa učením vlastnej cirkvi pri hlasovaní o zákonoch (v tomto prípade o zákone obmedzujúcom umelý potrat) tým, kto návrh predkladá. Nechcem, aby môj hlas vyznel kriticky či znevažujúco voči  cirkevnej hierarchii, ale keď jej hlas nebude jasný a jednoznačný, nebude nahlas pripomínať učenie Cirkvi a pomáhať nám zorientovať sa v ťažkých morálnych dilemách, aký orientačný bod budeme ako poslanci mať k dispozícii?

Pristavím sa ešte pri jednom konkrétnom príklade, keďže som učiteľ a zároveň otec. Pred časom sa mi dostala do rúk akási príručka či učebnica sexuálnej výchovy pre malé deti, vydaná katolíckym vydavateľstvom. Spomínali ste ju aj na Vašom portáli. Priznám sa, že po jej prelistovaní som zostal v nemom úžase.  Z jednej strany zaznel oprávnený veľmi kritický názor jedného či dvoch biskupov, na druhej zaznela pochvala tejto podľa môjho názoru absolútne zlej publikácie zo strany niektorých kňazov. Cirkev má však chrániť hodnoty a v tomto prípade ide o morálny a zdravý vývin kresťana. Jednoznačný hlas by bol viac než žiadúci.

Rozhovor s poslancom M. Čepčekom. „Nie je mi ľahostajné barbarstvo zabíjania nenarodených detí.“ 3

Máme za sebou obdobie, aké ešte kresťanský svet nezažil od vzniku Cirkvi. Väčšina chrámov v celej Európe, vrátane tých rímskych boli pre verejnosť uzavreté, aj počas veľkonočných sviatkov. Aký je Váš názor na tieto opatrenia štátov a ako vnímate úlohu, ktorú pri tom zohrala Cirkev?

Nikto z nás a podľa mňa ani z predstaviteľov cirkví nevedel ako sa k tejto veci postaviť-nemali sme osobnú skúsenosť. Mne samému je ľúto, že počas najväčších kresťanských sviatkov boli kostoly zatvorené. Ďalším veľkým problémom je podľa mňa sväté prijímanie na ruku. Bol by som radšej, keby to ostalo po starom. Rešpektujem však rozhodnutie otcov biskupovi. Zdá sa mi (je to môj subjektívny  postreh a samozrejme môžem sa mýliť), že cirkevní predstavitelia sa mali za slobodu náboženského kultu viac zasadzovať pri nastavovaní veľmi prísnych hygienických opatrení v jednotlivých krajinách.  Príkladom tu môže byť postoj českých biskupov.

Slovensko zrejme čaká ťažké obdobie hospodárskej recesie. Slovenská vláda aj EÚ zatiaľ riešia situáciu tak, že si požičiavajú peniaze. Je podľa Vás metóda zadlžovania budúcich generácií dobrá?

Osobne som za kompromisné riešenia. Časť prostriedkov si požičať a znížiť dane, aby sa zvýšila kúpyschopnosť obyvateľstva. Zníženie neprimeraných platov poslancom aj iným ústavným činiteľom. Najväčším problémom je podľa mňa rastúca nezamestnanosť. Ak pomáhame veľkým firmám, tak by malo byť úplne samozrejmé, že štát pomôže aj malým podnikateľom a živnostníkom.

Pýtal sa Branislav Michalka

ZDROJ: https://www.christianitas.sk/rozhovor-s-poslancom-m-cepcekom-nie-je-mi-lahostajne-barbarstvo-zabijania-nenarodenych-deti/

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest