„Jedného dňa som bola náhle prenesená do pekla, bez toho, aby som vedela ako. Bolo to veľmi krátke videnie, ale zdá sa mi, že naň nebudem môcť zabudnúť, aj keby som žila mnoho rokov. Vchod sa mi javil ako veľmi dlhá a tesná podzemná chodba, podobná nízkej, temnej a úzkej peci; podlaha bola samé páchnuce bahno a plná hnusných plazov. V pozadí v stene bola vykopaná akási dutina ako výklenok a cítila som, ako som bola do neho zatvorená. To, čo som vtedy vytrpela, presahuje všetku ľudskú predstavivosť, ani sa mi nezdá možné nejako to len i naznačiť, pretože sú to veci, ktoré sa mi nedajú opísať. Cítila som v duši oheň, ktorý nedokážem opísať, zatiaľ čo neznesiteľné bolesti trýznili telo. Vo svojom živote som ich zakúsila veľmi mnoho; ba aj tie najťažšie, akými podľa lekárov môže niekto na zemi trpieť, pretože všetky moje nervy stuhli, takže som bola celá skrútená, a to nehovorím o mnohých iných utrpení rôzneho druhu, ktoré mi spôsobil zlý duch. Nemenej sa s tými nedajú ani porovnať, zvlášť ak si pomyslím, že tá trýzeň mala byť bez konca a bez akejkoľvek úľavy. Avšak aj to bolo ničím proti smrteľnému zápasu duše. Bol to drvivý útlak, úzkosť, hlboký smútok, taká živá a zúfalá bolesť, že neviem, ako to mám vyjadriť. Zostala som zdrvená strachom, a som ešte aj teraz, keď to píšem, hoci už uplynulo takmer šesť rokov, takže na mieste trniem strachom. Od tej doby, ako vravím, nebolo žiadne trápenie, ktoré by sa mi nezdalo ľahké v porovnaní s jediným okamžikom, aký som vytrpela tam. Z tohto videnia sa vo mne zrodil veľký zármutok nad stratou toľkých duší…“
Prevzaté z: Christianitas
Mnoho ďalších svätých aj mystikov mali vízie pekla, alebo im bolo umožnené peklo navštíviť. Prečítať si o nich môžete aj tu:
- Peklo nie je metafora. Skutočne existuje! Prednáška o. Marettu a o. Bliźniaka
- Kvôli akému hriechu ide najviac ľudí do pekla? Desivá pravda, zjavená P. Máriou vo Fatime
- Svätá Hyacinta Marto, patrónka rozjímania o pekle?
