Odhalenie tajomstva Vianoc III. časť – narodenie Ježiška

vianoce sdzr svätá rodina betlehem

Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás ❤

Dnešná časť z knihy Mystické mesto Božie nám prináša opis tých najkrajších udalostí, ktoré sa stali v dejinách ľudstva. Narodenie nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Môžete si prečítať podrobný popis aký je len možné pochopiť nášmu ľudskému vnímaniu. Nech aj toto čítanie nám pomôže s veľkou vďačnosťou, radosťou a bázňou prežiť vianočné sviatky.

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa narodil z Panny Márie v Betleheme Júdskom

Palác, ktorý si najvyšší Kráľ kráľov a Pán pánov zvoli pre pohostinské prijatie svojho vteleného Syna na tomto svete bola nanajvýš chudobná, bezvýznamná jaskyňa, do ktorej sa najsvätejšia Mária a Jozef uchýlili, keď im spolublížni odmietli pohostinstvo a obvyklú láskavosť, ako som to popísala v predchádzajúcej kapitole. Toto miesto bolo v takom opovrhnutí, že hoci Betlehem bol plní cudzincov, ktorí nemali prenocovanie, žiaden sa nechcel tak zhodiť alebo znížiť, aby ho použil na prenocovanie, lebo nebol ani jeden, ktorý by ho považoval žiadúci pre ten účel, ako iba títo učitelia pokory a chudoby, Kristus náš Spasiteľ a Jeho najčistejšia Matka. Pre tú príčinu múdrosť večného Otca vyhradila toto miesto pre Nich a posvätila jeho núdzovosť, osamelosť a chudobu za prvý chrám svetla (Malach 4, 2 a Ž 111, 4) a za dom pravého Slnka spravodlivosti, ktoré malo vyjsť pre úprimných srdcom zo skvejúcej rannej žiary Márie, ktorá zmenila moc hriechu na denné svetlo milosti. 469. Najsvätejšia Mária a Jozef vošli do tohto obydlia pre nich tak vyhradeného a pri žiare desiatich tisícov anjelov, svojich strážcov mohli ľahko zistiť jeho chudobu a opustenosť, ktorú považovali za dobrodenie a vítali ju so slzami útechy a radosti. Ihneď títo dvaja svätí pocestní padli na kolená a chválili Pána, vzdávajúc Mu vďaky za jeho dobrodenie, o ktorom vedeli, že to pripravila Jeho múdrosť pre vlastné skryté plány. O tomto tajomstve nebeská Kňažná Mária mala lepší názor, lebo akonáhle posvätila vnútro jaskyne svojimi svätým šľapajami, pocítila nevýslovnú radosť, ktorá Ju úplne povzniesla a oživila. Prosila, aby Pán požehnal štedrou rukou všetkých obyvateľov susediaceho mesta, pretože tým, že ju odmietli,
pomohli jej k veľkému dobrodeniu, ktoré očakávala v tejto opustenej jaskyni. Jaskyňu tvorila holá, drsná skala, bez akejkoľvek prírodnej krásy alebo umeleckých ozdôb; miesto určené iba za skrýšu pre dobytok; a predsa ho Večný Otec vyvolil za skrýšu a príbytok pre svojho vlastného Syna. 470. Anjelskí duchovia, ktorí ako nebeské vojsko strážili svoju kráľovnú a Paniu, zoradili sa na čaty, ako dvorná stráž v kráľovskom paláci. Ukázali sa vo viditeľných podobách tiež svätému Jozefovi, lebo pri tejto príležitosti to bolo potrebné, aby sa tešili z takého vyznamenania, za prvé, aby tým utíšili jeho zármutok pri zhliadnutí tohto chudobného obydlia tak okrášleného a vyzdobeného ich nebeskou prítomnosťou, a za druhé, aby ho osviežili a povzbudili pre udalosti, ktoré Pán mienil v noci vykonať na tomto opustenom mieste. Veľká Kráľovná a Cisárovná, ktorej už bolo oznámené, aké tajomstvo sa tu uskutoční, začala svojimi rukami čistiť jaskyňu, ktorá mala za krátko slúžiť ako kráľovský trónny sál a posvätný trón milosrdenstva; nechcela si nechať ujsť túto príležitosť k cvičeniu sa v pokore, ani pripraviť svojho jednorodeného Syna o poctu, ktorej sa Mu dostalo touto prípravou a čistením jeho chrámu. 471. Svätý Jozef, pamätajúc na majestát svojej nebeskej Snúbenice (na ktorý, ako sa mu zdalo, Ona vo svojej horlivej túžbe po pokorení, zabúdala), prosil Ju, aby ho nezbavovala tejto práce, o ktorej myslel, že patrí jemu a dal sa rýchlo do čistenia podlahy a kútov jaskyne, ale pokorná Kráľovná mu v tom pomáhala. Pretože svätí anjeli boli prítomní vo viditeľných postavách, boli (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) zahanbení takou dychtivosťou po pokorení a rýchlo závodili medzi sebou v pomáhaní pri tejto práci, či skôr, aby sme to povedali zreteľnejšie, snažili sa, aby čo možno v najkratšej dobe jaskyňu vyčistili, a naplňovali ju posvätnou vôňou. Svätý Jozef založil oheň z materiálu, ktorý za tým účelom priniesol so sebou. Pretože bolo veľmi zima, posadili sa k ohňu, aby sa trochu ohriali. Zajedli si z pokrmov, ktoré si priniesli a požívali túto chudobnú večeru s veľkou radosťou v duši. Kráľovná nebies bola tak zaujatá a povznesená myšlienkou na blízke tajomstvo Jej božského pôrodu, že by ani nebola jedla pokrm, keby ju k tomu nebola nútila poslušnosť k jej snúbencovi. 472. Po večeri ako obyčajne, vzdali Pánovi vďaky. Po tejto kratšej modlitbe hovorili spolu o tajomstve vtelenia Slova, pričom najmúdrejšia Panna pocítila, že sa blíži Jej najpožehnanejší pôrod. Požiadala svojho snúbenca svätého Jozefa, aby sa už uložil na odpočinok a spánok, nakoľko noc už ďaleko pokročila. Muž boží privolil žiadosti svojej Snúbenice a naliehal, aby Ona urobila podobne a pre ten účel pripravil pre Ňu akési lôžko zo šatstva, ktoré mali, k čomu použil žľab alebo jasle, ktoré tam zanechali pastieri pre svoj dobytok. Ponechal najsvätejšiu Máriu v časti tak upravenej jaskyne a sám odišiel do kúta pri vchode, kde sa začal modliť. Ihneď ho navštívil božský Duch, a prežíval nanajvýš príjemné, neobyčajné účinky, ktoré ho uchvátili a povzniesli do vytrženia. V tomto vytržení mu bolo ukázané všetko, čo sa v tejto noci odohralo v tejto požehnanej jaskyni; k vedomiu prišiel až keď ho jeho nebeská Snúbenica zavolala. Taký spánok svätý Jozef mal v tej noci, a tento bol oveľa vznešenejší a požehnanejší, než Adamov v raji (Gen 21, 2). 473. Kráľovnú všetkého tvorstva zavolal z miesta Jej odpočinku zvučný hlas Najvyššieho, ktorý Ju mocne a sladko povzniesol nad všetky stvorené veci a dal Jej pocítiť nové účinky božskej moci, lebo toto bolo jedno z najvýznamnejších a najpodivnejších vytržení v Jej svätom živote. Okamžite Ju tiež naplnilo nové osvietenie a božské účinky, aké som popísala už na inom mieste, až dosiahla jasné videnie Boha. Opona padla a Ona videla priamo samo Božstvo v takej sláve a plnosti nazerania, ktoré by ani všetky schopnosti anjelov a ľudí nemohli popísať alebo ho úplne pochopiť. Všetko poznanie o Božstve i človečenstve Jej najsvätejšieho Syna, ktoré doteraz dostala v predošlých videniach, bolo teraz obnovené a okrem toho ešte iné tajomstvá Jej boli zdesené z nevyčerpateľných archívov lona Božieho. Nemám však dostatočné slová, ktorými by som mohla náležito vysvetliť, čo mi bolo božským svetlom dovolené vidieť o týchto tajomstvách; ich množstvo a rozmanitosť ma presvedčili o chudobe a nedostatku patričných výrazov v ľudskej reči. 474. Najvyšší oznámil svojej panenskej Matke, že už nastal čas Jeho príchodu na svet a akým spôsobom to teraz uskutoční a prevedie. Najmúdrejšia Pani uzrela v tomto videní účel a vznešený cieľ týchto obdivuhodných tajomstiev a svätých udalostí, nakoľko sa týkali Pána samého a nakoľko sa týkali tvorov, v prospech ktorých boli hlavne ustanovené. Pokľakla pre trónom Jeho Božstva, chválila a velebila Ho a ďakovala za seba i za všetko tvorstvo tak ako prislúchalo nevýslovnému milosrdenstvu a blahosklonnosti Jeho božskej Lásky. Zároveň požiadala Jeho božskú Velebnosť o nové svetlo a milosť, aby bola v stave náležito a patrične vziať na seba službu a úctu pri vychovávaní Slova, ktoré sa stalo telom, ktoré ma nosiť na rukách a živiť svojim panenským mliekom. Túto žiadosť predniesla nebeská Matka s najhlbšou pokorou, pretože pochopila veľkosť týchto nových tajomstiev. Pokladala sa za nehodnú pre úrad vychovávania a obcovania ako Matka s vteleným Bohom, čoho nie sú schopní ani najvyšší serafi. Opatrne a pokorne Matka milosrdenstva premýšľala a tejto veci a premýšľala o nej. A pretože sa pokorovala až do prachu a uznávala svoju ničotu v prítomnosti Všemohúceho, preto Ju Najvyšší pozdvihol a znovu potvrdil, že má byť nazývaná Matkou Božou. Prikázal Jej, aby vykonávala s pravým Synom večného Otca a zároveň ako so Synom svojím. Toto všetko sa mohlo ľahko zveriť takej Matke, v ktorej boli sústredené také vynikajúce vlastnosti, že ich slovami nie je možné vyjadriť.

Tieto úryvky sú z knihy MYSTICKÉ MESTO BOŽIE II – VTELENIE, ktorú si môžete zakúpiť tu: https://www.zachej.sk/produkt/36382/mysticke-mesto-bozie-ii-vtelenie/

475. Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní vyše hodiny, až do božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božieho dieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po deväť mesiacov a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že Jej nespôsobili žiadne bolesti a obtiaže, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale naplňovali Ju nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár Jej žiarila svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosťou a velebnosťou, celá roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala zložené na prsiach, dušu ponorenú v božstve, celá úplne podobná bohu. V takej polohe pri ukončení nebeského vytrženia najsvätejšia Pani dala svetu jednorodeného Syna Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa Ježiša, pravého Boha a človeka, v nedeľu o polnoci, v roku od stvorenia sveta 5199, ktorého dátum je udaný v Rímskej Cirkvi a ktorý mi bol zjavený ako pravý a zaručený. 476. Sú ešte ďalšie obdivuhodné okolnosti a podrobnosti spojené s týmto narodením, ktoré veriaci uznajú za zázračné, ale pretože jediní svedkovia boli Kráľovná nebies a Jej dvoranstvo, nemôžu sa všetky dosvedčiť, okrem tých, ktoré Pán sám zjavil vo svojej svätej Cirkvi všetkým alebo niektorým jednotlivým dušiam rôznymi spôsobmi. Myslím, že sú nejaké rôznosti v názoroch o tejto veci, ktorá je taká vznešená a úctyhodná. Akonáhle som zdelila svojim predstaveným a vodcom, čo mi bolo oznámené, rozkázali mi pod poslušnosťou, aby som sa znovu opýtala na tento božský výrok Cisárovnej nebies, mojej Matky a Učiteľky a svätých anjelov, ktorí ma sprevádzali, aby ma najsvätejšia Mária, Matka Ježiša, nášho Vykupiteľa, poučila o niektorých podrobnostiach pre objasnenie výroku o Jej posvätnom pôrode. Aby som vyhovela tomuto rozkazu, vrátila som sa pre lepšie porozumenie týchto udalostí a potom mi to bolo vysvetlené takto: 477. Pri ukončení oblažujúceho vytrženia a videnia Matky vždy Panny, ktoré som vyššie popísala (v č. 473), narodilo sa Slnko spravodlivosti, Jednorodený večného Otca a Márie, nanajvýš čistý, krásny, žiariaci a nepoškvrnený, bola nedotknutá vo svojej panenskej neporušenosti a čistote, Ním sa stala viac Bohu podobná a na veky svätá, lebo On neotvoril, ale prenikom panenskú komoru, ako prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse. Prv než popíšem zázračný spôsob, akým sa to stalo, musím povedať, že Božské dieťatko sa narodilo čisté a úplne uvoľnené, bez ochrannej blany zvanej sekundina, v ktorej obalené sa obyčajne rodia iné dietky a ktorou sú obalené v živote matky. Nebudem sa zdržovať vysvetľovaním príčiny a pôvodu omylu, ktorý odporuje tomuto zdeleniu. Nám stačí vedieť a predpokladať, že pri počatí a nerodení vteleného Slova ruka Všemohúceho volila a používala všetko, čo podstatne a nevyhnutne prináležalo k prirodzenému ľudskému počatiu tak, aby sa o večnom Slove podľa pravdy mohlo povedať, že bolo počaté, splodené a narodené ako pravý človek, z podstaty Jeho Matky, vždy Panny. Čo sa týka iných okolností, ktoré nie sú podstatné, ale iba vedľajšie a nepodstatné k splodeniu a narodeniu, musím vypustiť z našich predstáv o Kristovi, našom Pánovi a o najsvätejšej Márii, nielen to, čo je nejakým následkom alebo sa nejako prisudzuje dedičnému hriechu alebo osobnému, ale aj z mnohých iných okolností, ktoré nie sú nutné a podstatné pri plodení alebo narodení, ktoré v sebe zahrňujú nejakú nečistotu alebo zbytočnosť, ktorá by mohla nejako zmenšiť alebo zoslabiť dôstojnosť Márie ako Kráľovnej nebies a pravej Matky Krista, nášho Pána. Mnoho takých nedokonalostí hriechu alebo prirodzeností nebolo potrebné pre pravé človečenstvo Krista, ani pre Jeho úrad vykupiteľský alebo učiteľský; a čo nebolo potrebné pre tieto tri účely a čokoľvek, keď sa vynechalo, napomáhalo k väčšej dôstojnosti Krista a Jeho Matky, musí sa u oboch odmietnuť. Nesmieme byť úzkoprsí v pripúšťaní zázračného zákroku Pôvodcu prírody i milostí v prospech Tej, ktorá bola Jeho dôstojná Matka, pripravovaná, ozdobovaná a stále viac okrášľovaná pre tento účel, lebo Božská pravica Ju po celý čas obohacovala darmi a milosťami, až dosiahla najvyššiu mieru svojej všemohúcnosti, aká bola možná u púheho tvora. 478. Súhlasne s touto pravdou Jej pravé materstvo nebolo zmenšené tým, že ostala pannou pri Jeho počatí a narodení pôsobením Ducha Svätého. Prirodzeným spôsobom síce mohla stratiť panenstvo, bez toho, aby sa dopustila viny, ale v tom prípade by bola Matkou Božou bez tej jedinečnej výsady panenstva. Preto musíme povedať, že z toho dôvodu, aby nebola bez panenstva, božská moc Jej najsvätejšieho Syna ju pre Ňu zachovala. Taktiež sa božské dieťa mohlo narodiť v blane, v akej sa rodia iné deti, ale to nebolo potrebné, aby sa mohol narodiť, ako prirodzený Syn požehnanej Matky; preto mohol dať prednosť tomu, aby ju nebral so sebou z panenského a materského lona, práve tak, ako nevolil podriadiť sa iným požiadavkám nečistoty, ktorým iné ľudské bytosti podliehajú pri svojom príchode na svetlo. Nebolo by spravodlivé, aby vtelené Slovo podliehalo všetkým zákonom Adamových synov, ale bolo to následkom jeho zázračného narodenia, že bol vyňatý a zbavený všetkého, čo by mohlo podľahnúť skaze ale znečisteniu. Tak tiež ona blana, čiže sekundina nemala padnúť za obeť skaze mimo panenského lona, pretože bola tak úzko spojená s Jeho najsvätejšími telom a bola utvorená z krvi a podstaty Jeho Matky; ale tiež nebolo vhodné uschovať ju mimo tela, ani by nebolo slušné prikladať jej zase takú dôležitosť a prednosti ako jeho najsvätejšiemu Telu, pretože tiež pochádzala z tela Jeho najsvätejšej Matky, ako ešte vysvetlím. Div, ktorý by mohol vykonať tým, že sa zbaví tejto pokrývky až vonku, bolo oveľa vhodnejšie vykonať vnútri. 479. Božské dieťatko teda prišlo na svet bez všetkých telesných alebo hmotných prekážok. Ale vyšlo slávne a premenené, lebo nekonečná božská Múdrosť ustanovila, aby sláva Jeho najsvätejšej duše pri Jeho narodení zaplavila Jeho telo a učinila Ho účastným na daroch slávy rovnakým spôsobom, ako sa to stalo neskoršie pri premenení na hore Tábor za prítomnosti apoštolov (Mt 17, 2). Tento zázrak nebol potrebný na to, aby mohol preniknúť cez panenské lono a opustiť ho bez porušenia panenstva, lebo Boh to mohol urobiť aj iným zázrakom bez tohto premenenia. Tak učia svätí učitelia, ktorí pri tomto narodení nevidia žiaden iný zázrak, než, že sa Dieťatko narodilo bez porušenia Matkinho Panenstva. Bola to vôľa Božia, aby najsvätejšia Panna prvýkrát uvidela svojho Syna, Bohočloveka, v oslávenom stave, a to z dvoch príčin. Prvá bola, aby najmúdrejšia Matka týmto zjavom dostala najvyššiu úctu k Velebnosti Toho, s ktorým mala zachádzať ako so svojím Synom, pravým Bohočlovekom. Hoci už bola poučená o Jeho dvojakej prirodzenosti, Pán predsa ustanovil, aby tento názorný
dôkaz naplnil Ju novými milosťami, primeranými veľkosti Jej najsvätejšieho Syna, ktoré Jej boli tak ukázané viditeľným spôsobom. Druhá príčina tohto divu bola, aby sa ním odmenila vernosť a svätosť Matky Božej, lebo Jej najčistejšie oči, ktoré sa odvracali od všetkého pozemského z lásky k svojmu najsvätejšiemu Synovi, mali Ho pri jeho narodení vidieť v tejto sláve a mala tak byť oblažená za svoju vernosť a krásnu lásku.
480. Evanjelista svätý Lukáš nám hovorí, že keď panenská Matka porodila svojho prvorodeného Syna, zavinula Ho do plienok a položila do jasieľ. Nehovorí, že Ho vzala do rúk zo svojho panenského života, lebo sa netýkalo účelu jeho rozprávania. Ale dvaja z najvyšších kniežat, svätý Michael a svätý Gabriel, boli pri tejto príležitosti pomocníkmi najsvätejšej Panny. Stáli v ľudských podobách v patričnej vzdialenosti a v okamihu, keď vtelené Slovo božskou mocou prenikalo panenský život a prišlo na svet, s nevýslovnou úctou Ho vzali do rúk a tým istým spôsobom, ako keď kňaz ukazuje najsvätejšiu Hostiu k ucteniu veriacim, títo dvaja nebeskí vyslanci odovzdali božskej Matke Jej slávneho, žiariaceho Syna. Toto všetko sa stalo v krátkej dobe. V okamihu, keď svätí anjel tak podali božské dieťatko Jeho Matke, obidvaja, Syn i Matka, vzájomne na seba pozreli a pri tomto pohľade bola Matka ranená láskou milostivého Nemluvniatka a v tom istom okamihu povznesená a premenená v Neho. Z rúk svätých Kniežat prehovorilo Knieža nebies ku svojej svätej Matke. „Matka, buď taká, aký som Ja, lebo tento deň, za ľudskú existenciu, ktorú si Mi dala, Ja ti dám inú, vznešenejšiu existenciu v milosti a prispôsobím tvoju bytosť ako púheho tvora, na svoju podobu, Ktorý som Boh i človek.“ Najmúdrejšia Matka odpovedala: „Tiahni ma za sebou a pobežím za vôňou Tvojich mastí“ (Veľp 1, 3). Podobne boli splnené mnohé tajomstvá, ktoré sú skryté vo Veľpiesni. Aj iné výroky, ktoré si vymenili Dieťa Božie a panenská Matka sú zapísané v tejto Piesni, ako napríklad: „Môj milý je môj a ja som Jeho a túžba Jeho smeruje ku mne“ (Veľp 2, 16) . „Ach, aká si krásna, priateľka Moja, tvoje oči sú ako oči holubice. Ach, aký si krásny, Milý môj.“ A mnoho iných tajomstiev obsahujúcich slová, ktorými by som príliš predĺžila túto kapitolu, keby som ich všetky pripomínala. 481. Slová, ktoré najsvätejšia Mária počula z úst svojho najsvätejšieho Syna poslúžili Jej súčasne k poznaniu vnútorných úkonov Jeho najsvätejšej, s božstvom spojenej duše, aby sa mohla stať Jemu podobná tým, že Ho nasleduje. To bola tá najväčšia milosť, ktorú nanajvýš verná a šťastná matka dostala z rúk svojho Syna, prvého Boha a človeka. Najväčšia milosť nielen preto, že trvala od toho dňa po celý ďalší život, ale preto, že Jej poskytovala prostriedky, aby mohla napodobňovať Jeho božský život tak verne, ako to púhemu tvorovi bolo možné. Nebeská Pani zároveň pociťovala prítomnosť najsvätejšej Trojice a počula hlas nebeského Otca, ktorý hovoril: „Toto je môj milý Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 17, 5). Najmúdrejšia matka, učinená úplne podobná Bohu, prekypujúca takým množstvom tajomstiev odpovedala: „Večný Otče a najvyšší Bože, Pán a Stvoriteľ vesmíru, udeľ mi znovu svoje dovolenie a požehnanie, aby som prijala do svojich rúk Žiadaného všetkými národmi (Agg 2, 8)m a Ty, Syn môj, nauč ma, Tvoju nehodnú Matku a nízku Otrokyňu, aby som splnila Tvoju svätú vôľu.“ Ihneď počula hlas, ktorý hovoril: „Prijmi svojho jednorodeného Syna, napodobňuj Ho a pamätaj, že Ho musíš obetovať, keď to budem od teba žiadať“. Božská Matka odpovedala: „Ajhľa, tvor Tvojich rúk, ozdob ma svojou milosťou tak, aby Tvoj Syn a môj Boh prijal ma za svoju otrokyňu a ak mi prispeješ na pomoc svojou všemohúcnosťou, budem verná v Jeho službe; a nepokladaj to za opovážlivosť svojmu nepatrnému tvorovi, že nosí na svojich rukách a kojí svojimi prsiami svojho Pána a Stvoriteľa.“482. Po výmene týchto slov, tak plných tajomstiev, božské Dieťa ukončilo zázrak premenenia, alebo lepšie povedané začalo iný zázrak, zadržovanie účinkov slávy vo svojom najsvätejšom Tele tým, že ich obmedzoval iba na svoju dušu; a teraz prijal podobu človeka schopného utrpenia. V tejto podobe Ho teraz videla najčistejšia Mária a kľačiac doteraz na kolenách a klaňajúc sa Mu, s najhlbšou pokorou a úctou Ho prijala z rúk svätých anjelov. A keď Ho videla vo svojom náručí, takto k Nemu prehovorila: „Moja najsladšia Láska, svetlo mojich očí a život mojej
duše, prišiel si na svet v pravej hodine ako slnko spravodlivosti (Malach 4, 2), aby si rozptýlil tmy hriechu a smrti! Pravý Bože z Boha pravého, spas svojich služobníkov a nech každé telo uzrie Teba, ktorý mu zaistí spasenie (Iz 9, 2). Prijmi ma, svoju služobnicu za svoju otrokyňu a vynahraď moje nedostatky, aby som bola schopná Ti náležito slúžiť. Učiň ma, Synu môj, takou, akú si ma praješ mať vo svoje službe.“
Potom sa najmúdrejšia Matka obrátila k večnému otcovi, aby Mu obetovala Jeho Jednorodeného Syna hovoriac: „Vznešený Stvoriteľ celého vesmíru, tu je oltár i obeť, ktorá sa ľúbi Tvojim očiam (Malach 3, 4). Od tejto hodiny, pozeraj, ó Pane, na ľudské pokolenie s milosrdenstvom; a pretože sme si zaslúžili Tvoj hnev, teraz je čas, aby si bol uzmierený skrz Tvojho a môjho Syna. Nech sa teraz Tvoja spravodlivosť uspokojí a Tvoje milosrdenstvo povýši, lebo preto večné Slovo prijalo podobu hriešnika (Rim 8, 3) a stalo sa bratom smrteľníkov a hriešnikov (Flp 2, 7), pod týmto názvom ich považujem za bratov a prosím za nich z hĺbky svojej duše. Ty si ma, Pane, urobil Matkou Slova, ktorý sa stal človekom a Vykupiteľom ich všetkých. Nechcem im odopierať svoju lásku alebo prestať sa starať a bdieť o ich spasenie. Prijmi, večný Bože, moje priania a prosby za to, čo je podľa Tvojho priania a vôle.“

Odhalenie tajomstva Vianoc III. časť - narodenie Ježiška 1

483. Matka Milosrdenstva obrátila sa tiež ku všetkým smrteľníkom a oslovila ich: „Potešte sa, ktorí ste sužovaní a radujte sa zarmútení, zdvihnite sa zronení a odpočiňte si, ktorí ste obťažení. Spravodliví nech sú potešení, svätí nech sa radujú; nebeskí duchovia nech prepuknú v nový jasot, proroci a patriarchovia v limbe nech čerpajú novú nádej a nech všetky pokolenia chvália a velebia Pána, Ktorý obnovuje svoje divy. Poďte, chudobní, priblížte sa maličkí bez bázne, lebo ja mám v rukách Leva, ktorý sa stal Baránkom, Všemohúci sa stal slabým, Nepremožiteľný podriadeným. Poďte, čerpajte život, ponáhľajte sa získať spasenie, priblížte sa, aby ste získali večný odpočinok, lebo toto všetko mám pre vás všetkých a dá sa vám to zadarmo a udelí bez závisti. Nebuďte skľúčení a nemajte ťažké srdce, synovia ľudskí. A Ty, ó najsladšia radosť mojej duše, dovoľ mi prijať od Teba bozk, po ktorom túžili všetci tvorovia.“ Hneď na to najblahoslavenejšia Matka priložila svojej nanajvýš čisté nebeské pery, aby prijala láskyplný bozk božského Dieťatka, ktoré ako Jej pravý Syn, tiež túžilo po ňom od Nej. 484. Držiac Ho na svojich rukách poslúžila tak ako oltár a svätostánok, pri ktorom sa desaťtisíc anjelov klaňalo svojmu Stvoriteľovi, vtelenému vo viditeľnom ľudskom tele. A nakoľko najsvätejšia Trojica zvláštnym spôsobom sa zúčastňovala pri vtelení Slova, nebo akoby bolo vyprázdnené od svojich obyvateľov, lebo celý nebeský dvor sa odobral do tej betlehemskej jaskyne a klaňal sa Stvoriteľovi v Jeho odeve a podobe pozemského pútnika (Flp 2,7). A zjednotenými hlasmi chvály spievali svätí anjeli nový chválospev: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2, 14). V preľúbeznej melodickej harmónii opakovali to unesení novými divmi a zázrakmi, ktoré sa vtedy uskutočnili a pohľadom na nevýslovnú múdrosť, milosť, pokoru a krásu nežnej pätnásťročnej devy, ktorá sa stala hodnou Dôvernicou a Prostrednicou tak vznešených tajomstiev. 485. Teraz bol už čas zavolať svätého Jozefa, verného snúbenca nanajvýš taktnej a pozornej Panej. Ako som povedala vyššie (č. 472), bol vo vytržení mysle, v ktorom mu boli zjavené všetky tajomstvá o tomto posvätnom narodení tejto noci. Bolo však slušné, aby on pred všetkými smrteľníkmi bol prítomný, videl a svojimi telesnými mocnosťami a zmyslami cítil radosť, poklonil sa a uctil Slovo, ktoré sa stalo telom, lebo on zo všetkých ľudí bol vyvolený za verného strážcu týchto veľkých tajomstiev. Na prianie svoje nebeskej Snúbenice prebral sa z vytrženia a akonáhle nadobudol užívanie zmyslov, prvé čo uvidel, bolo božské Dieťa na rukách nebeskej Matky, naklonené k Jej posvätnému obličaju a k prsiam. Ihneď sa Mu klaňal v najhlbšej pokore a so slzami radosti, bozkával Jeho nožičky s obdivom a radosťou, ktorá by ho bezpochyby pripravila o život, keby ho božská moc nebola zachovala; a bol by zaiste stratil užívanie zmyslov, keby to bol Boh dopustil. Keď sa svätý Jozef začal dieťatku klaňať, nanajvýš opatrná Matka poprosila svojho Syna, aby Jej dovolil vstať (lebo až do toho času stále ešte kľačala), a keď svätý Jozef podal plienky a obaly, ktoré presvätá Matka so sebou
priniesla, s neporovnateľnou úctou, zbožnosťou a nežnosťou Ho do nich zavinula a tak zavinutého s nebeskou múdrosťou Ho položila v jasliach, ako hovorí svätý Lukáš (Lk 2, 7),
Pre ten účel narovnala na kameni trochu slamy a sena, aby tým vystlala pre Bohočloveka prvé miesto odpočinku na zemi, aké dostal tu mimo matkinho náručia. Riadením Božím rýchle sem zo susedných polí pribehol vôl, vošiel do jaskyne a postavil sa oproti oslovi, ktorého sem priviedla naša Kráľovná. Požehnaná Matka im prikázala, aby uznali svojho Stvoriteľa a s najväčšou úctou, aká im je možná, sa Mu klaňali. Povoľné zvieratá poslúchli svoju Paniu, pokľakli pri Dieťatku a svojím dychom Mu poskytovali teplo, ktoré mu ľudia odopreli. Boh Ktorý sa stal človekom, bol položený medzi dvoma zvieratami, zabalený v plienkach, a tak sa podivuhodne splnilo proroctvo, že „Vôl pozná svojho pána a osol jasle pána svojho, ale Izrael Ma nepoznal a môj ľud Mi neporozumel.“

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

  • Dcéra moja, keby si ľudia zachovali srdce slobodné a správne uvažovali o tomto veľkom tajomstve lásky Najvyššieho k ľuďom, našli by v tom mocný prostriedok, ktorý by ich viedol po ceste života a učil ich podrobovať sa láske svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Pretože ľudia sú schopní premýšľať, keby len použili svoju voľnosť a chovali sa k tomuto tajomstvu s úctou, aká prináleží jeho veľkosti, kto by bol tak zatvrdilý, aby nebol pohnutý k súcitu pri pohľade na svojho Boha, ktorý sa stal človekom, poníženého, v chudobe, pohŕdaného, neznámeho, prichádzajúceho na svet v jaskyni, ležiaceho v jasliach medzi nerozumnými zvieratami, chráneného jedine chudobnou Matkou, ktorý bol zapudený nerozumnou pýchou sveta? Kto by sa odvážil milovať márnivosť a pýchu, ktorou Stvoriteľ neba i zeme svojím jednaním tak zrejme pohŕda a zavrhuje ju? Nikto nemôže opovrhnúť pokorou, chudobou a nedostatkom, ktoré Pán miloval a vyvolil pre seba ako prostriedok, ktorým učí ceste k životu večnému. Málo ľudí sa zastaví, aby pouvažovali o tejto pravde a príklade; v dôsledku tejto ohavnej nevďačnosti len málo ich bude zberať ovocie tohto veľkého tajomstva. 487. Avšak blahosklonnosť môjho najsvätejšieho Syna bola taká veľká, že tak štedro ti udelila svoje svetlo a poznanie týchto nesmiernych požehnaní, preto dobre uváž, ako veľmi si povinná spolupôsobiť s Jeho svetlom. Aby si mohla splniť túto povinnosť, pripomínam a radím ti, aby si zabudla na všetko pozemské a nemysli na to; aby si nehľadala nič, alebo nezamestnávala sa ničím, než, čo ti môže pomáhať vzdialiť a odlúčiť sa od sveta a jeho obyvateľov tak, by so srdcom zbaveným všetkých pozemských myšlienok a náklonností, bola si schopná velebiť v Ňom tajomstvo chudoby, pokory a božskej lásky vteleného Boha. Uč sa z môjho príkladu, s akou úctou, bázňou a vážnosťou máš s Ním jednať a pamätaj, ako som sa ja k Nemu chovala, keď som ho držala na rukách; nasleduj môj príklad, kedykoľvek Ho prijmeš do svojho srdca vo velebnom tajomstve svätej Eucharistie, v ktorej je prítomný ten istý Bohočlovek, ktorý sa narodil z môjho lona. V tej najsvätejšej Sviatosti Ho prijímaš a máš Ho práve tak skutočne, ako som Ho mala ja, a je v tebe práve tak činný a hovorí k tebe, ako som s Ním hovorila ja, hoci iným spôsobom. 488. Chcem, aby si išla až do krajnosti v tejto svätej úcte a bázni a prajem si, aby si si všimla a presvedčila sa, že svojim príchodom do tvojho srdca v najsvätejšej Sviatosti, tvoj Boh ťa povzbudzuje tými istými slovami, ktorými – ako si napísala – hovoril ku mne: staň sa podobná mne. Jeho príchod z neba na zem, jeho narodenie v pokore a v chudobe, Jeho život i smrť v nej, poskytujú nám vzácny príklad pohŕdania svetom a jeho lákadlami; poznanie, ktoré si dostala o Jeho chovaní a ktoré si božským zdelením tak hlboko prenikla, toto všetko by ti malo byť ako živé hlasy, na ktoré musíš dbať a vpísať ich do vnútra svojho srdca. Všetky tieto výsady ti boli udelené, aby si rozumne využívala spoločné milosti po najväčšiu mieru, a aby si poznala, aká musíš byť vďačná môjmu najsvätejšiemu Synovi a Pánovi, a ako sa máš snažiť čo najviac Mu splácať
    Jeho dobrotu, tak ako by bol zostúpil z neba, aby iba teba jedinú vykúpil a ako by všetky svoje divy a svoje učenie uložil v Cirkvi svätej výhradne pre teba a pre žiadneho iného.
Odhalenie tajomstva Vianoc III. časť - narodenie Ježiška 2

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Comments are closed.

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás