??Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme? za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás??❤

28. decembra slávime sviatok Neviniatok. Z historickej správy evanjelistu Matúša vieme (2,16-18), že kráľ Herodes dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov, ktorí mali menej ako dva roky. Urobil to preto, lebo od mudrcov sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil Ježiš Kristus, o ktorom sa Židia vyjadrovali ako o novom kráľovi. Herodes sa bál, že mu ukradne kráľovskú korunu. Preto sa takto chcel poistiť, myslel si, že medzi zabitými deťmi bol aj Ježiš. To sa ale nestalo, pretože Jozef aj s Máriou a malým Ježišom ušli z Betlehema do Egypta.

Mnohí teológovia si kládli otázku – môžu byť tieto zavraždené nevinné deti sväté, keď ešte nemali dostatočne vyvinuté myslenie a nevedeli prečo sú zavraždené? Cirkev sa zhodla, že môžu byť vyhlásené za sväté. No bližší opis nám ponúka ctihodná Mária z Agredy:

Herodes – tento bezbožný kráľ čakal na posolstvo od troch kráľov o novo narodenom Kráľovi židovskom a bol pripravený neľudsky Ho usmrtiť. Istý čas spoliehal na svoju ľstivosť, ale konečne jeho nedočkavosť ho pohla k vyšetrovaniu. Keď sa potom dozvedel, ako dlho traja králi sa zdržali v Betleheme, že odišli z Palestíny inou cestou a aké udalosti sa odohrali v chráme, poznal, že jeho plány boli zmarené. Opäť sa radil s niektorými znalcami Zákona a pretože ich výklad Písiem o Betleheme a udalosti v Betleheme sa zhodovali s jeho podozrením, nariadil prísne pátranie po našej Kráľovnej, jej Dieťatku o svätom Jozefovi. Pán však, ktorý rozkázal, aby utiekli z Jeruzalema v noci, skryl ich tiež na ich ceste, takže nebol nik, kto by o tom niečo vedel alebo mohol nájsť stopu ich úteku. Herodesovi sluhovia nemohli ich nájsť ani sa o nich nič dozvedieť, po svojom návrate oznámili, že takého muža, ženu a dieťa nenašli v celej zemi. 673. Herodes sa preto náramne rozhneval (Mt 2, 16) a tým viac sa obával. Márne hľadal nejaké prostriedky, aby zamedzil zlu, ktoré mu hrozilo od Kráľa – súpera. Avšak diabol, ktorý dobre vedel, že Herodes je schopný každého zla, vzbudil v jeho srdci hroznú myšlienku, aby použil svoju kráľovskú moc a dal v Betleheme a okolí povraždiť všetky deti do dvoch rokov. Takým spôsobom iste bude zavraždený aj nedávno narodený Kráľ židovský. Tyran Herodes bol veľmi spokojný s tým plánom, aký doteraz nevymyslel ani najväčší barbar a hneď sa rozhodol o jeho prevedeniu, bez odporu a hrôzy, akú to obyčajne vyvoláva u iných rozumných bytostí. Keď pre svoje uspokojenie preštudoval svoj plán pomsty, poslal trochu vojska do toho kraja a súkromne oznámil niektorým svojim dôvernejším dôstojníkom, aby pod ťažkými pokutami rozkázali vojakom povraždiť v Betleheme a okolí všetky deti do veku dvoch rokov. Herodesov rozkaz bol vykonaný a celá zem bola naplnená zmätkom, nárekom a slzami rodičov a iných príbuzných nevinných obetí, ktoré boli tak odsúdené bez možnosti odporu alebo obrany. 674. Tento Herodesov rozkaz bol vydaný šesť mesiacov po narodení Spasiteľa. Keď ho začali prevádzať, naša veľká Kráľovná práve držala svojho božského Syna v náručí, pohrúžená do pozorovania Jeho najsvätejšej duše. Pozerajúc do nej ako do čistého zrkadla, videla všetko, čo sa odohrávalo v Betleheme jasnejšie, než keby tam bola osobne prítomná a počula nárek detí aj rodičov. Videla tiež, že Jej Syn sa modlil k svojmu večnému Otcovi za rodičov týchto neviniatok, že Mu obetoval zavraždené dietky ako prvé ovocie svojej vlastnej smrti a tiež H žiadal, aby im bolo udelené užívanie rozumu, aby sa stali dobrovoľnou obeťou pre svojho Vykupiteľa a prijali svoju smrť pre Jeho oslavu. Tak mu bolo umožnené odmeniť ich mučeníckou korunou za to, čo vytrpeli. Večný Otec to všetko splnil; a pretože to Kráľovná vo svojom jednorodenom Synovi poznala, spojila sa s Ním v modlitbách i obetiach. Tiež ľutovala rodičov týchto malých mučeníkov v ich srdcervúcom plači a zármutku pre svojich synov. Ona v pravde bola prvá a skutočná Ráchel, plačúca pre betlehemské dietky (Jer 31, 15) a nebola žiadna matka, ktorá by sa pre ne natoľko zarmucovala ako Ona, pretože žiadna im nemohla byť takou Matkou, aká bola najsvätejšia Matka Božia.

677. Žiaden ľudský jazyk nemôže povedať, ani žiaden rozum pochopiť, aké nesmierne zásluhy a aký vzrast vo svätosti si nahromadila najsvätejšia Mária týmito ustavične konanými skutkami; lebo pri všetkom si počínala s múdrosťou a opatrnosťou viac než anjelskou. Veľkým obdivom Ju naplnilo a povzbudilo k láske a chvále Všemohúceho keď videla, ako na prímluvu a jej Syna za sväté Nemluvniatka, jeho Prozreteľnosť sa ukázala voči nim taká štedrá. Poznala tak, ako keby bola prítomná, veľký počet tých detí, ktoré boli zavraždené, že žiadne nemalo viac ako dva roky, a pretože niektoré deti mali iba osem dní, dva mesiace, alebo šesť mesiacov. Žiadne z nich neužívalo rozum, ale na prosbu Jej Syna a Jej obdržali vysoké poznanie o bytosti Božej, dokonalú lásku, vieru a nádej, s ktorými konali hrdinské úkony viery, klaňania a lásky k Bohu, úcty a súcitu ku svojim rodičom. Prosili za svojich rodičom a ako odmenu za svoje utrpenie dosiahli pre nich svetlo a milosť pre pokrok v duchovných veciach. Ochotne sa podrobili umučeniu, hoci mali iba taký útly vek, čo ich utrpenie veľmi zvýšilo a v dôsledku toho tiež rozmnožili ich zásluhy. Mnoho anjelov im pomáhalo a odnášali ich duše do predpeklia, čiže do lona Abrahámovho. Svojím príchodom veľmi potešili dávnych svätcov a upevnili ich v nádeji na skoré vyslobodenie. Toto všetko dosiahli modlitby božského Dieťatka a Jeho Matky. Keď videla všetky tieto divy, bola rozpálená žiarou vrúcnosti a zvolala: „Dietky, chváľte Pána!“ a spojila sa s nimi v chválení Pôvodcu týchto vznešených skutkov, tak hodných Jeho dobroty a všemohúcnosti. Mária sama ich náležito poznávala a oceňovala. Bola úzko spojená so samým Bohom a dosiahla dokonale
     ten stupeň pokory, ktorý je potrebný k takému oceneniu; lebo hoci bola Matka nevinnosti, čistoty a svätosti, pokovala sa viac než všetci tvorovia so všetkými svojimi hriechmi, budú kedy b stave poznať, ako by sa mali pokorovať. Najsvätejšia Mária jediná zo všetkých tvorov dosiahla zvláštny stupeň pokory špeciálnej pre Ňu samotnú, ktorá sa úplne vyrovnala veľkosti požehnaní a darov, ktoré obdržali všetci ostatní tvorovia, lebo iba ona sama náležito poznávala, aké nedostatočné je to, čím sa tvor môže odplatiť za všetky požehnania, ktoré mu plynú z bezmedznej lásky Božej. Vediac, že bez tejto pokory žiaden skutok tvorom vykonaný nie je hodný boha, dosiahla Mária vrchol všetkej dokonalosti tým, že vedela všetky svoje skutky konať tak, aby boli prejavom vďačnosti za obdržané dobrodenia.

Text z knihy: Mystické mesto Božie – ctihodná Mária z Agredy

Tieto úryvky sú z knihy MYSTICKÉ MESTO BOŽIE II – VTELENIE, ktorú si môžete zakúpiť tu: https://www.zachej.sk/produkt/36382/mysticke-mesto-bozie-ii-vtelenie/