Hostia: J. Maretta, Bliźniak

Téma: Duchovný boj, fatimské posolstvá, vízia pekla

J. Maretta:

V tomto svete sme milí Bohu ako ovečky a Boh je náš dobrý Pastier. Lenže sme tu ako ovce medzi vlkmi.

Mnohokrát prichádza vlk s ľahkosťou a agresivitou. Boh chce chrániť ovečky svojim
pokojom a láskou. V praktickom živote ten pokoj medzi nami veľakrát nie je. Nevieme priniesť pokoj
zraneným, nedokážeme pochopiť svojich blízkych v ich trápeniach a starostiach. Nie sme nositeľmi
pokoja v týchto chvíľach.
Čo znamená milovať? Aké znamenie lásky nám zanechal Ježiš Kristus? Jeho trón lásky je na kríži. Boh
tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna…, aby zomrel kvôli mne, aby vstal zmŕtvych kvôli
mne a aby sme ho spolu oslávili, bratia a sestry. Toto je láska, ktorá už v prvotnej Cirkvi robila divy.
O prvých spoločenstvách sa vravelo: „Pozrite, ako sa milujú!“ Ale dnes, keď sa rozpráva o Cirkvi, hovorí
sa o mnohých zlyhaniach, pádoch, o kríze viery…
Vo sv. omši počujeme o dvoch znameniach pokoja a lásky, ktoré má dostať tento svet cez nás. Pokoj a
lásku v nás umocňujeme prostredníctvom každej sviatosti, ktorú túžime prijať. My sami od seba sme
slabí, ale Boh je silný. Tak nám Pán Boh pomáhaj.

o. Bliźniak:

Prvé fatimské posolstvo je o vízii pekla. Keď som bol v Nemecku, v jednej farnosti sa
pripravovali na slávenie sviatku fatimského výročia. Ukázalo sa, že správca farnosti neveril v peklo.
Vravel mi, aby som v kázni nespomínal peklo, lebo to jeho veriaci nemajú radi. Povedal som mu: „Pán
farár, ako môžem hovoriť o Fatime a nespomenúť peklo? Prvá vec, ktorú Panna Mária ukázala deťom,
bola vízia pekla. Vzala ich tam a povedala, že veľa ľudí ide do zatratenia. Vysvetlila, že niet nikoho, kto
by sa za nich modlil a obetoval.“
Boh od nás žiada modlitbu a obetu života, aby mohol zachrániť svet. Peklo je reálna skutočnosť. Veľa
ľudí dnes neverí, že peklo existuje. Generálny predstavený jezuitov v Ríme poskytol raz rozhovor pre
slobodomurárske noviny, kde uviedol veľmi výrazným spôsobom, že pre neho peklo, je len taký obraz,
metafora…
Dnešná Cirkev prežíva najväčšiu herézu neomodernizmu už niekoľko rokov. Táto heréza chce
vysvetliť všetko ľudským rozumom. Ľudia si myslia, že môžu všetko logicky vysvetliť a porozumieť.
Panna Mária vraví, že to tak nie je. Satan existuje, peklo existuje a v tom pekle – žiaľ – je veľa kňazov,
biskupov, kardinálov a zasvätených služobníkov Cirkvi. My musíme spraviť všetko preto, aby sme sa tam
nedostali. Žime naplno svoju vieru v Boha, aby sme sa nedostali do pekla. To nie je len nejaká
metafora, ale realita! Panna Mária hovorí jasne, že veľa ľudí ide do pekla. Dnes máme dokonca takých
teológov, ktorí hlásajú, že peklo síce existuje, ale je prázdne. Niet v ňom nikoho. Lebo Pán Boh je
milosrdný a on by nedopustil, aby niekto šiel do pekla.
Sv. Hyacinta v nemocnici pred svojou smrťou povedala kňazovi, svojmu duchovnému vodcovi, aby
hovoril všetkým, že nás prišla Panna Mária varovať, aby sme neskončili v pekle. Dnes ľudia idú do pekla,
ako dolu kopcom. To nie sú desiatky a stovky, ale milióny, čo idú do pekla. A my, ľudia z Cirkvi, ich tam
často tlačíme bludnou náukou ľahkého katolicizmu. Panna Mária vo Fatime hovorí, že život veriaceho
človeka musí byť poznačený krížom a obetou: „Koľkokrát trpíte toľkokrát to obetujte za obrátenie
hriešnikov.“
„Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä
tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“ Túto modlitbu Panna Mária naučila deti po vízii pekla.
Zjavenia vo Fatime to je to napätie medzi Božou spravodlivosťou a Božím milosrdenstvom.
Milosrdenstvo je oveľa väčšie a zvíťazí vďaka našej modlitbe…

Celú prednášku o. Marettu a o. Bliźniaka si môžete vypočuť tu: