Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás ❤

Dnes pokračujeme ďalšou časťou z knihy Mystické mesto Božie. Najčistejšia Mária a slávny svätý Jozef sa vydali na cestu do Betlehema. Nikto zo smrteľníkov ich nepovažoval za nič viac o čom svedčila ich chudoba a skromnosť. No v očiach Večného Otca boli hodní nesmiernej lásky a Jemu nanajvýš drahí. Na ceste ich sprevádzalo 10 000 anjelov, ktorých sám Boh ustanovil za služobníkov vznešenej Kráľovnej. Napriek tejto ochrane bolo na nich dopustené, že sa stretli aj s mnohými útrapami a strasťami. Na konci putovania po mnohých odmietnutiach keď sv. Jozef hľadal príbytok Panne Márii ostal sv. Jozef nesmierne zronený, že nedokáže pre Najsvätejšiu Pannu a Božieho Syna nájsť prístrešie. Svätá Panna Mária ho láskavým slovom upokojuje a pobáda k vďačnosti. Spoločne prichádzajú do jaskyne, kde sa o niečo neskôr na to narodí náš Spasiteľ. Na záver nám samotná Panna Mária dáva poučenia z tohto úseku Jej života.

Cesta najsvätejšej Márie z Nazareta do Betlehema v spoločnosti jej svätého Snúbenca Jozefa a svätých anjelov strážcov

456. Najčistejšia Mária a slávny svätý Jozef vydali sa na cestu z Nazareta do Betlehema sami, chudobní a nepatrní v očiach sveta. Nikto zo smrteľníkov nepovažoval ich za nič viac, než za to, o čom svedčila ich chudoba skromnosť. Ale aké obdivuhodné tajomstvá Najvyššieho, ktoré telesná múdrosť nemôže preniknúť, sa tu skrývali pred pyšnými! Naši pocestní nešli sami, chudobní alebo opovrhnutí, ale prosperujúci, bohatí a so slávou. V očiach večného Otca boli hodní nesmiernej lásky a Jemu nanajvýš drahí. Niesli so sebou poklad nebies samo Božstvo. Celý dvor nebeských vyslancov ich ctil. Všetky neživé bytosti poznávali pravú a živú Archu Zákona (Jozue 3, 16) ochotnejšie než vody jordánske poznali Jej predobraz a tiež, keď Jej a tým, ktorí išli s Ňou úctivo urobili voľný priechod. Našich pocestných prevádzalo desaťtisíc anjelov, ako som sa zmienila v č.450, ktorých ustanovil sám Boh za služobníkov vznešenej Kráľovnej počas celej cesty. Tieto nebeské oddiely pochodovali s nimi ako ich družina v ľudských postavách, ktoré nebeská Pani videla, žiariace viac než mnoho sĺnk. Ona išla uprostred nich lepšie strážená a chránená než lôžko Šalamúna, okolo ktorého stálo šesťdesiat udatných Izraelitov opásaných mečmi (Veľp 3, 7). Okrem týchto desiatich tisícov anjelov bolo ešte veľa iných, ktorí zostúpili z neba ako poslovia večného Otca k Jeho Jednorodenému, ktorý sa stal človekom vo svojej najsvätejšej Matke; ktorí zase vystupovali zo zeme ako ich poslanci s posolstvami a zmluvami od nich k nebeskému Otcovi.
457. Uprostred tohto kráľovského doprovodu, ukrytí pred zrakom ľudí, najsvätejšia Mária a svätý Jozef pokračovali vo svojej ceste istí, že ich kroky nenarazia na kameň protivenstva (Ž 40, 12), lebo Pán prikázal svojim anjelom, aby ochraňovali a strážili. Tento príkaz najvernejší služobníci a poddaní ich veľkej Kráľovnej vykonávali s obdivom a radosťou, pozorujúc v púhom tvorovi sústredené také veľké tajomstvá, takú dokonalosť a nesmierne poklady Božstva a vidiac v Nej všetky tieto prednosti spojené s dôstojnosťou a milosťou ďaleko presahujúcou ich anjelské schopnosti. Skladali nové piesne na poctu Pána, ktorého videli spočívať ako najvyššieho Kráľa slávy na jeho zlatom tróne (Veľp 3, 9) a k pocte Jeho nebeskej Matky, ktorá bola ako Jeho živý a neporušený nádherný voz, alebo ako úrodný kukuričný klas zo zasľúbenej zeme, obsahujúci živé zrno (Lev 23, 10); alebo ako obchodná loď, ktorá priváža obilie do domu chleba, aby zrno zomrelo v zemi a mohlo byť rozmnožené pre nebo (Jn 12, 24). Ich cesta trvala päť dní, lebo pre tehotnosť svojej snúbenice svätý Jozef skrátil každý deň dobu cestovania. Najvyššia Kráľovná netrpela nočnou tmou na tejto ceste, lebo keď niekoľkokrát predĺžili cestovanie až do zotmenia, svätí anjeli šírili okolo seba taký jas, aký by ani slnko na poludnie za najjasnejšieho dňa nevydávalo. V takom čase aj svätý Jozef videl anjelov, ktorí potom utvorili nebeské chóry a striedalo s našimi dvomi pocestnými spievali obdivuhodné hymny a chválospevy, čím premenili pole na nové nebo. Po celej tejto ceste sa naša kráľovná tešila pohľadom na svojich skvejúcich sa poslancov a služobníkov a z pôvabných rozhovorov s nimi.
458. S týmto obdivuhodnými dobrodeniami a útechami spojil však Pána nejaké ťažkosti a nepríjemnosti, ktoré božská Matka cestou pocítila. Nával ľudí v hostincoch, spôsobený v dôsledku cisárskeho rozkazu bol veľmi nepríjemný a obtiažny pre skromnú a samotu milujúcu panenskú Matku a jej snúbenca. Pre svoju chudobu a nesmelú zdržanlivosť dostávali menej pohostinstva a pozornosti než iní, najmä zámožní, lebo svet obyčajne súdi a preukazuje priazeň podľa vonkajšieho výzoru a osobného vplyvu. Naši svätí pútnici znovu a znovu museli vypočuť ostré výtky v hostincoch, do ktorých prišli po ceste unavení a v niektorých z nich odmietli pobyt ako bezvýznamným a nežiadúcim ľuďom. Niekoľkokrát Panej neba a zeme pridelili akýsi kútik na chodbe a inde ani to nie, takže sa musela s manželom uchýliť na miesta ešte horšie a podľa ľudského úsudku menej slušné. A však na každom mieste, kde sa zdržovala, nech už bolo považované za akokoľvek opovrhnuté, nebeskí dvorania vždy utvorili čestnú stráž okolo svojho najvyššieho Kráľa a Kráľovnej. Ihneď ich obstúpili a uzavreli ako nepreniknuteľnou stenou a zabezpečili im tak snubnú komoru Šalamúna proti nočným hrôzam. Jej verný snúbenec, keď videl, že Pani nebies je tak dobre chránená zástupmi anjelov, odobral sa na odpočinok a mohol pokojne spať, k čomu ho Ona nútila, že to potrebuje po obtiažach cesty. Ona však pokračovala v nebeských rozhovoroch s desiatimi tisícami anjelov sprievodu.
459. Šalamún vo svojej Veľpiesni popisuje v rôznych obrazoch a podobenstvách mnohé veľké tajomstvá o Kráľovnej nebies, ale najmä v tretej kapitole poukazuje podrobnejšie na to, čo sa prihodilo nebeskej Matke, keď bola tehotná a na tejto ceste. V tejto dobe sa doslova splnilo všetko, čo sa tam hovorí o lôžku Šalamúna (Veľp 3, 7), o jeho nosítkach a zlatom lôžku, o stráži, ktorá bola postavená okolo neho, tešiacej sa z božského zjavu; a tiež všetky ostatné výroky, ktoré obsahujú tie proroctvá. To čo som naznačila, stačí pre ich porozumenie a malo by to vzbudiť náš obdiv nad podivuhodnými tajomstvami Božieho pôsobenia pre dobro ľudstva. Či sa nájde medzi smrteľníkmi niekto, ktorého srdce by sa neobmäkčilo? Lebo kto je taký pyšný, aby sa nezahanbil? Alebo taký ľahostajný, že by neobdivoval také zázračné mimoriadne veci? Nekonečný, pravý Boh, skrytý v panenskom lone útlej Devy, plnej milosti a krásy, nevinnej, čistej, nežnej, milej a príjemnej v očiach Božích i ľudských, prevyšujúcej všetko, čo Pán kedy stvoril alebo stvorí! A tu vidíme túto veľkú Paniu, nesúcu poklad Božstva, ako je opovrhovaná, odstrkovaná, nepovšimnutá a odmietaná slepou nevedomosťou a pýchou tohto sveta! A naproti tomu, keď je taká odstrčená na posledné miesto, vidíme, ako Ju trojjediný Boh miluje a ctí, osviežuje svojimi útechami, dáva obsluhovať svojimi anjelmi, ktorí Ju ctia, chránia a s veľkou starostlivosťou a bedlivosťou Ju strážia a chránia! Ó, dietky ľudské, váhavé a tvrdého srdca (Ž 4, 3)! Aké klamné sú vaše cesty a aké nesprávne úsudky, keď bohatého ctíte a chudobným opovrhujete (Jak 2, 2), vychvaľujete pyšných a pokorných znižujete! Vo voľbe ste slepí a váš súd je plný omylov a poznáte, že márne boli vaše túžby. Snaživo hľadáte bohatstvo a poklady a zistíte, že ste nadarmo mávali v povetrí; keby ste boli prijali pravú Archu Božiu ruka Všemohúceho by vám požehnala ako Obededomovi (2 Kr 6, 11); ale pretože ste s Ňou jednali nehodne, mnohí z vás pocítia trest, aký postihol Ozu.
460. Nebeská Pani videla a poznávala tajnosti duší rôznych osôb, s ktorými sa stretla, prenikla aj ich zmýšľanie a stav každého, či už boli v milosti alebo v hriechoch v rôznych stupňoch. O mnohých dušiach vedela, či sú predurčené ku spáse alebo k zatrateniu, či vytrvajú, klesnú alebo zase vstanú. Všetky tie rôzne pohľady do vnútra povzbudzovali Ju na konanie rôznych hrdinských čností, ako v prospech jedných tak i druhých. Pre mnohých z nich dosiahla milosť zotrvania, pre iných účinnú pomoc, aby vstali zo svojich hriechov a dosiahli milosť; za iných prosila Pána s ľútostivými slzami a s pocitmi najhlbšieho zármutku nad ich zatratením, hoci tieto Jej prosby nemali taký veľký účinok. Často bola touto ľútosťou vysilená viac než obtiažami cesty, až Jej telesné sily vypovedali službu; pri takých príležitostiach svätí anjeli, plní žiariaceho svetla a krásy, vzali Ju na ruky, aby si mohla odpočinúť a zotaviť sa. Nemocných, zamútených a núdzu trpiacich, ktorých cestou stretla, potešila a prispela im na pomoc prímluvou u svojho najsvätejšieho Syna, aby im pomáhal v ich potrebách a protivenstvách. Zachovávala mlčanie a vyhýbala sa množstvu ľudí, zaoberajúc sa stále s plodom svojho tehotenstva, ktoré bolo už všetkým zrejmé. Takým spôsobom prijímala a splácala Matka milosrdenstva nevľúdnosť smrteľníkov.
461. Pre väčšiu hanbu ľudského nevďaku sa tiež raz stalo, že v týchto zimných dňoch naši pocestní prišli k zastávke za búrlivej plieskanice dažďa so snehom (lebo Pán ich neušetril pred touto nepohodou) a museli tam prijať ako prístrešie dobytčí chliev, pretože majiteľ im nechcel poskytnúť lepšie miesto. Nerozumné zvieratá sa k nim lepšie zachovali než ľudia, ktorí im odopreli ľudský príbytok lebo úctivo odstúpili, akonáhle ich Stvoriteľ a Jeho Matka, ktorá Ho niesla v lone, vstúpili do chlieva. Je síce pravda, že Kráľovná tvorstva mohla prikázať vetru, mrazu i snehu, aby Ju neobťažovali, Ona však nechcela dať taký rozkaz, aby sa nezbavila utrpenia, napodobňujúc svojho najsvätejšieho Syna ešte skôr, než prišiel na svet. Preto nepriaznivé počasie na Ňu do istej miery účinkovalo. Verný svätý Jozef Ju síce podľa možnosti chránil, a ešte viac sa snažili Ju chrániť svätí anjeli, najmä sväté knieža Michael, ktorý Jej bol stále po pravici a ani na okamih Ju neopúšťal; niekoľkokrát, keď bola veľmi unavená, viedol Ju po ceste za ruku. Kedykoľvek to Pán dovolil, tiež Ju chránil proti zlému počasiu a konal mnohé iné služby pre Kráľovnú nebies a požehnaný plod Jej života, Ježiša.
462. Tak rozmanito a obdivuhodne podporovaní prišli naši pocestní piateho dňa cesty do mestečka Betlehem o štyroch hodinách odpoludnia, v sobotu. Pretože to bolo v dobe zimného slnovratu, slnko už zapadalo a čoskoro nato sa stmievalo. Keď vošli do mestečka, prešli mnoho ulíc, hľadajúc dom alebo hostinec na prenocovanie. Klopali na dvere svojich známych a bližších rodinných príbuzných, ale nikde ich neprijali, ba na mnohých miestach ich ešte s nevľúdnymi slovami a urážkami odmietli. Nanajvýš skromná Kráľovná nasledovala svojho snúbenca, keď medzi zástupmi ľudí chodil z domu do domu, od jedných dverí ku druhým. Hoci vedela, že srdcia a príbytky ľudí ostanú pre nich zatvorené, a že musela ukazovať svoj stav v jej veku pohľadom verejnosti, čo bolo pre Jej skromnosť trápnejšie než neúspech pri zaobstaraní miesta k prenocovaniu, predsa chcela poslúchať svätého Jozefa a trpieť toto poníženie a nezaslúžený stud. Keď chodili ulicami, prišli k úradovni, v ktorej sa konal zápis, teda zapísali svoje mená i zaplatili povinnú daň, aby splnili príkaz cisárskeho nariadenia a nemuseli sem ísť po druhýkrát a pokračovali v hľadaní bytu v ďalších domoch. Ale keď žiadali už na viac než päťdesiatich miestach a všade ich odmietli, poznali, že by sa ďalej márne pokúšali nájsť miesto v ľudských príbytkoch. Nebeskí duchovia žasli nad týmito nevyspytateľnými tajomstvami Najvyššieho, ktoré vyjavili trpezlivosť a tichosť Jeho panenskej Matky a bezcitnú tvrdosť ľudí. Zároveň velebili Všemohúceho v Jeho dielach skrytých tajomstvách, lebo od toho dňa začal medzi ľuďmi vyvyšovať a ctiť chudobu a pokoru. Bolo už deväť hodín večer, keď nanajvýš verný Jozef plný horkosti a srdcervúceho zármutku vrátil sa ku svojej nanajvýš múdrej Snúbenici a povedal: „Moja najmilšia Pani, srdce mi puká ľútosťou pri myšlienke, že Ti nielen nemôžem nájsť prístrešie, aké si zaslúžiš a aké si prajem, ale nemôžem Ti ani poskytnúť nijakú ochranu proti nepriaznivému počasiu, ani žiadne miesto pre odpočinok, ktoré na tomto svete zriedkakedy odmietajú i tým najchudobnejším a najopovrhnutejším. Bezpochyby nebesia skrývajú nejaké tajomstvo v takej neprístupnosti ľudských sŕdc, že sú také neoblomné, keď nám odmietajú nocľah. Spomínam si teraz, Pani moja, že vonku za mestským múrom je jaskyňa, ktorá slúži ako útulok pastierov a ich stádam. Poďme sa tam pozrieť, možno je prázdna a tam môžeme očakávať nejakú pomoc z neba, keď sme žiadnu nedostali od ľudí na zemi.“ Najmúdrejšia Panna odpovedala: „Môj snúbenec a pán, nepripúšťaj svojmu najláskavejšiemu srdcu taký zármutok, že tvoja vrúcna túžba a láska, ktorú Pán v tebe roznietil, nemôže byť splnená. Preto Ho nosím vo svojom lone, vzdajme Mu, prosím ťa, vďaky za to, že okolnosti tak zariadil. Miesto, o ktorom sa zmieňuješ, mi úplne postačí. Zmeň svoje slzy zármutku na slzy radosti a privítajme s láskou chudobu, ktorá je neoceniteľným a vzácnym pokladom môjho najsvätejšieho Syna. Prišiel z neba, aby Ju hľadal, preto Mu s radosťou v našich dušiach poskytneme príležitosť, aby sa v nej cvičil; nemôžem byť viac potešená, než keď vidím, ako mi ju poskytol. Poďme s radosťou, kam nás Pán zavedie.“ Svätí anjeli sprevádzali tento svätý pár, ožarovali jasne cestu a keď prišli za mestskú bránu, zistili, že jaskyňa je opustená a neobývaná. Naplnení nebeskou útechou ďakovali Pánovi za toto dobrodenie a potom sa stalo, o čom budem rozprávať v nasledujúcej kapitole.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

Moja najdrahšia dcéra, ak máš tiché a ochotné srdce, tieto tajomstvá, ktoré si popísala a pochopila, vzbudia v tebe sladké pocity lásky a náklonnosti voči Pôvodcovi tak veľkých divov. Prajem si, aby si ich nosila v pamäti a odo dneška s novým, veľkým ocenením vítala opovrhovanie od sveta. A povedz mi, moja najdrahšia, keď výmenou za to prehliadnutie a pohŕdanie od sveta, tým láskavejšie a s väčšou láskou pozerá na teba Boh či by si nechcela kúpiť tak lacno to, čo má nesmiernu cenu? Čo ti môže dať svet, i keby ťa čo najviac ctil a vynášal? A čo stratíš, ak ním pohrdneš? Či nie je taká jeho priazeň samá márnosť a klam? (Ž 4, 3). Či to nie je všetko pominuteľné a okamžitý tieň, ktorý uteká pred tými, ktorí sa za ním ženú, aby ho chytili? Preto, i keby si mala všetky svetské výhody vo svojej moci, aké by to bolo hrdinstvo, keby si ním pohrdla ako bezcenným? Uváž, ako málo robíš, ak pohŕdaš všetkým pre lásku Božiu, moju a anjelov. A ak tebou svet pohŕda natoľko, nakoľko by si si priala, ty ním pre svoj prospech pohŕdaj, aby si ostala slobodná a nič ti neprekážalo v požívaní najvyššieho Dobra v plnom rozsahu a v plnosti Jeho nanajvýš oblažujúcej lásky a obcovaní s Ním.

465. Môj najdrahší Syn tak verne miluje duše, že ma ustanovil za učiteľku a živý príklad lásky k pokore a úprimnému pohŕdaniu svetskými márnosťami a pýchou. On tiež pre svoju väčšiu slávu ako aj pre mňa, svoju služobníčku a Matku ustanovil, aby som ostala bez
prístrešia a zapudená smrteľníkmi, aby neskoršie Jeho milované duše boli tým ochotnejšie Ho uvítať a prinútili Ho umením lásky, aby k ním prišiel a ostával s nimi. On tiež hľadal opustenosť a chudobu; síce nie preto, že ich potreboval k najvyššej dokonalosti, ale preto, aby naučil smrteľníkov k najkratšej a najjednoduchšej ceste k dosiahnutiu najvyššej božskej lásky a spojenia s Bohom.

466. Dobre vieš, moja najdrahšia, že ťa Božské osvietenia stále poučovali a napomínali, aby si zabudla na všetko pozemské a viditeľné a opásala sa statočnosťou (Veľp 31, 17), aby si sa povzniesla a nasledovala ma a podľa tvojej možnosti napodobnila cnostné skutky, ktoré ti boli ukázané v mojom živote. To je najprvoradejší účel poznania, ktorý si dostala z písania tohto životopisu, lebo vo mne máš vzor, podľa ktorého môžeš zariadiť styky a spôsob svojho života práve tak, ako som ja riadil svoj život napodobňovaním svojho najmilšieho Syna. Strach, ktorý sa ťa zmocnil, keď si bola vyzvaná, aby si ma napodobnila, ako by to bolo nad tvoje sily, musíš mierniť a musíš sa povzbudzovať slovami môjho najsvätejšieho Syna, uvedenými v evanjeliu svätého Matúša: „Buďte dokonalí, ako i váš nebeský Otec je dokonalý“ (Mt 5, 48). Tento rozkaz Najvyššieho, vložený na Jeho svätú Cirkev, nie je nemožné splniť; a keby sa jej verné dietky náležito pripravili, žiadnemu z nich neodoprie milosť k dosiahnutiu tejto podobnosti s nebeským Otcom. Toto všetko pre nich zaslúžil môj najsvätejší Syn. Avšak nedôstojné zabúdanie a nedbalosť prekážajú ľuďom, aby v nich dozrelo ovocie Jeho vykúpenia.

467. Najmä od teba očakávam túto dokonalosť a pozývam ťa k nej sladkým zákonom lásky, ktorý sprevádza moje poučovanie. Uvažuj a skúmaj božským svetlom povinnosť, ktorú ti ukladám a snaž sa s ňou spolupôsobiť ako verné a snaživé dieťa, Nedaj sa odstrašiť žiadnou námahou od cnostného cvičenia, aj keby sa ti zdalo akokoľvek ťažké. A neuspokoj sa tým, že sa budeš snažiť o dosiahnutie lásky k Bohu sama; ak chceš byť dokonalá v tom, že ma budeš napodobňovať a plniť všetko, čo učí evanjelium, musíš sa zasadiť aj o spásu iných duší a o zvelebenie najsvätejšieho mena môjho Syna a stať sa nástrojom v Jeho mocných rukách na vykonanie veľkých skutkov pre Jeho väčšiu česť a slávu.

Tieto úryvky sú z knihy MYSTICKÉ MESTO BOŽIE II – VTELENIE, ktorú si môžete zakúpiť tu: https://www.zachej.sk/produkt/36382/mysticke-mesto-bozie-ii-vtelenie/