Slovenský dohovor za rodinu  sa dostal k listu, ktorý adresoval v súvislosti so zákazom a následným povolením omší s účasťou maximálne šiestich ľudí kňaz, hlavnému hygienikovi Slovenskej Republiky.

Vážený pán Ján Mikas, hlavný hygienik SR,

úrad verejného zdravotníctva SR

Súčasné pandemické riziká pre obyvateľov sú vážne, a treba ich riešiť s plnou vážnosťou, to nikto nemôže spochybniť. Váš úrad má v tejto záležitosti veľké práva a kompetencie, ale aj veľkú zodpovednosť. Zodpovednosť za zdravie a životy ľudí, ale aj zodpovednosť za to, aby rozhodnutia a nariadenia boli v súlade so zákonom. Je to iste náročné, najmä ak treba niekedy rozhodovať rýchlo a bezodkladne. Určite Vám v tom nepomáha ani prístup súčasnej vlády, kde sa veci často riešia na tlačovkách a cez sociálne siete a nie legislatívnou cestou, kde sa jeden deň niečo povie a na druhý deň to už neplatí, a kde sa raz skrývajú za odborníkov, a druhý raz sa vyjadria, že rozhodovať budú sami, lebo rozhodnutia odborníkov sú podľa nich “hrajuškanie sa”.

No napriek tomu je potrebné, aby ste pri svojich nariadeniach rešpektovali zákonné ustanovenia, zvlášť tie, ktoré sú v Ústave SR.

Ústava SR v čl. 24 hovorí:

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť IBA ZÁKONOM, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Výkon náboženských práv teda možno obmedziť, nie však zakázať – čiže pôvodne avizovaný celoplošný zákaz omší by neobstál.

Ďalej je tam podmienka, že musí byť nevyhnutné, čo môže byť tiež diskutabilné, a rôzni ľudia môžu mať rôzne názory, čo je nevyhnutné.

No veľmi vážna podmienka je, že tieto práva možno obmedziť iba zákonom. Tiež aj článok 13 Ústavy SR v odseku 2. hovorí:

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou LEN ZÁKONOM.

V právnej terminológii je podstatný rozdiel, či sa niečo môže vykonať “iba zákonom”, alebo “nariadením úradu podľa zákona” – ako je to v tomto prípade Vášho nariadenia zo dňa 14. októbra 2020.

Samozrejme, v praxi – najmä ak sa jedná o odvrátenie bezprostredného ohrozenia životov a zdravia obyvateľov, je ťažko čakať, kým prebehne legislatívny proces schválenia zákona. Zrejme rôzny právnici by k tomu zaujali rôzny postoj. A definitívne stanovisko by mohol dať len Ústavný súd SR, prípadne Medzinárodný súd pre ľudské práva.

No ak aj odhliadneme od tohto termínu, je tu ešte podmienka NEVYHNUTNOSTI, čo tiež môže byť pochybné.

Veď aj tu sme boli svedkami manipulácie s faktami zo strany štátnych predstaviteľov:

V nedeľu predseda vlády hovoril o extrémnych číslach odhadu rozšírenia infekcie medzi obyvateľstvom, no už v pondelok sa ozvali odborníci, že toto číslo je extrémne prehnané a na základe odborných výpočtov je skutočné rozšírenie infekcie omnoho menšie.

Ďalej v minulom týždni som v televíznom spravodajstve zachytil vyjadrenie nejakej štátnej hygieničky, či imunologičky, že “najväčšie ohniská nákazy sú na svadbách, rodinných oslavách a v kostoloch.”

No keď boli v pondelok zverejnené dáta (ktoré v nedeľu pánovi Sulíkovi na krízovom štábe chýbali) o ohniskách nákazy, tak sme zistili, že ohnisko nákazy v kostole sa neeviduje ani v jednom prípade!

Takže prehnané obavy dokonca vedú štátnych úradníkov k zavádzaniu a klamstvu!

Takže podmienka nevyhnutnosti opatrení podľa Ústavy je dosť spochybniteľná.

Vaše nariadenie vážnym spôsobom nerešpektuje ešte jedno nariadenie Ústavy SR:

Článok 13. Ústavy ďalej v odseku 3. hovorí:

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia PLATIŤ ROVNAKO pre VŠETKY PRÍPADY, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

V tomto Vašom nariadení sa výslovne o konaní omší nepíše. Len o sobášoch, krstoch a pohreboch.

Keď v nedeľu na tlačovej konferencii po zasadaní krízového štábu predseda vlády hovoril o týchto pripravovaných opatreniach, omše tiež nespomínal. Potom sa ho na to však spýtala novinárka, na čo predseda vlády odpovedal, že platí tá istá podmienka ako v obchodoch – čiže jedna osoba na 15 metrov štvorcových.

No už v pondelok to nebola pravda – cez médiá sa avízoval úplný zákaz omší (čo je však v rozpore s Ústavou ako som uviedol vyššie).

Keď napokon včera večer z Úradu verejného zdravotníctva SR oznámili na Konferenciu biskupov Slovenska, že na omši môže byť prítomných 6 osôb, tak to mnohí vnímali zo strany štátnych orgánov ako aspoň aký-taký ústupok.

Lenže v písomnom nariadení Vášho úradu sa to nepíše!

Vychádzajúc z článku 13, odsek 3 Ústavy SR, aj pre omše musia platiť rovnaké podmienky, ako pre všetky iné prípady – čiže jedna osoba na 15 metrov štvorcových – tak ako je to ustanovené pre krsty, sobáše a pohreby, ale aj pre všetky zariadenia, ako ich uvádzate v bode B) Vášho nariadenia.

Navyše podľa článku 24, odseku 3 Ústavy SR Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Takže určovanie rôznych pravidiel pre náboženské obrady v tom istom cirkevnom objekte (iné pre krst a sobáš, a iné pre omšu) je už nad kompetencie Vášho úradu.

A na záver ešte jeden vážny rozpor Vášho nariadenia s článkom 13, odseku 3. Ústavy SR:

V bode D je zákaz hromadných podujatí v počte nad 6 osôb – ktorý je interpretovaný aj ako zákaz účasti väčšieho počtu osôb (včítane kňaza) na omši.

No potom píšete, že tento zákaz sa nevzťahuje na zasadnutia, schôdze orgánov verejnej moci, na zasadnutia (schôdze) a iné podujatia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona.

Pri týchto podujatiach dokonca neplatia podmienky o odstupe 2 mestre, či jedna osoba na 15 metrov štvorcových!

Nie je však práve omša takým “iným podujatím, ktoré sa uskutočňuje na základe zákona” – toho najvyššieho: Ústavy SR? Takže tento zákaz hromadných podujatí sa potom ani na omše nevzťahuje.

Keď však Váš úrad svoje vlastné nariadenie interpretuje inak – a tvrdí, že na omši nesmie byť viac ako 6 ľudí, potom sa pýtam, ako je zachované nariadenie Ústavy SR v článku 13, odsek 3., že obmedzenia základných práv a slobôd musia PLATIŤ ROVNAKO pre VŠETKY PRÍPADY?

Ak na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré je podľa zákona verejné a môžu sa ho zúčastniť všetci občania, sa podľa Vášho nariadenia môže zísť aj celá dedina, pričom nemusia dodržať ani dvojmetrové odstupy, ani 15 metrov štvorcových na jednu osobu, prečo na omši z tej istej dediny by sa nesmelo zísť viac ako šesť osôb včítane kňaza? To nie je rovnaké obmedzenie základných práv a slobôd pre všetky prípady.

V závere Vášho nariadenia hrozíte za jeho nerešpektovanie pokutou do 20 000 eur.

No ak verejný činiteľ zneužije svoje právomoci, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, potrestá sa podľa zvýšenej sadzby odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov. (Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. § 326, ods. 3, písm. c)

To sú vážne veci!

To nie je hrajuškanie sa, ako s obľubou hovorí predseda vlády.

Preto je Vašou povinnosťou a aj vo Vašom záujme postarať sa, aby toto Vaše nariadenie bolo v súlade s Ústavou SR, a aby tak bolo aj interpretované.