Kvetnou nedeľou začína Veľký týždeň. Pripomíname si udalosti, ktoré sú najdôležitejšie v celých dejinách ľudstva. Umučenie nášho Pána Ježiša Krista a Jeho slávne zmŕtvychvstanie. V tomto období je zvlášť vhodné rozjímať o udalostiach, ktoré sa odohrali. Najpodrobnejší popis týchto udalostí dostala ct. Mária z Agredy. My vám prinášame úryvok z novej knihy Mystické mesto Božie III – Prebodnutie.
Ďakujeme Vám za Vašu podporu! Aj tento príspevok bol napísaný vďaka Vašim príspevkom. Aj naďalej nás môžete podporiť jednorázovým príspevkom, alebo sa stať našim pravidelným prispievateľom. Len vďaka Vám môžeme naďalej vykonávať našu činnosť. Za všetkých našich dobrodincov je pravidelne slúžená svätá omša.
Kvetná nedeľa
410. Ráno nasledujúceho dňa, ktorý sa zhoduje s našou Kvetnou nedeľou, sa Pán so svojimi učeníkmi uberal do Jeruzalema. Sprevádzalo ho veľa anjelov, ktorí keď videli, ako veľmi miluje ľudí a ako veľa sa stará o ich večnú spásu, spievali piesne chvál. Keď prešli asi dve míle a prišli k dedine Betfaga, poslal dvoch učeníkov k istému váženému mužovi, ktorý tam býval (Mt 21,1). Od toho priviedli oslicu s osliatkom, na ktorom ešte nikto nesedel. Pán pokračoval v ceste do Jeruzalema a učeníci zatiaľ položili na oslicu aj osliatko svoje plášte a iné rúcha, pretože Pán mal použiť obe tieto zvieratá, ako predpovedali proroci Izaiáš (62,11) a Zachariáš (9,9) už pred mnohými stáročiami, aby sa kňazi a zákonníci nemohli vyhovárať na neznalosť. Všetci štyria evanjelisti opisujú tento podivuhodný a slávny Kristov vstup a rozprávajú, čo prítomní svojím telesným zrakom videli. Ako sa blížil k Jeruzalemu, učeníci a s nimi všetok ľud i malé deti začali pozdravovať Ježiša ako pravého Mesiáša, Syna Dávidovho, Spasiteľa sveta a svojho zákonitého Kráľa. Niektorí z nich volali: „Pokoj buď na zemi a sláva na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza ako Kráľ v mene Pánovom!“ Iní: „Hosanna Synovi Dávidovmu; zachráň nás, Syn Dávidov! Požehnané buď kráľovstvo, ktoré teraz prišlo, kráľovstvo nášho predka Dávida!“ Niektorí odtínali z paliem a iných stromov vetvy na znamenie víťazstva a radosti a iní prestierali na zem svoje rúcha, aby pripravili cestu pre víťazného Kráľa, Krista, nášho Pána.
411. Všetky tieto prejavy úcty a obdivu, ktoré títo ľudia preukazovali božskému vtelenému Slovu, boli predurčené pre zjavenie moci jeho božstva, zvlášť v tejto dobe, keď ho práve v tomto meste kňazi a farizeji s veľkou pozornosťou sledovali. Pretože keby nebol ľud vo vnútri pohnutý božskou mocou, i napriek všetkému obdivovaniu zázrakov, ktoré Pán činil, by nebolo možné zvolať takéto zhromaždenie. Mnohí z nich boli pohania a jeho výslovní nepriatelia, ale i tak ho pozdravovali ako Mesiáša, Spasiteľa, Kráľa a podrobili sa chudobnému, opovrhovanému a prenasledovanému mužovi, ktorý neprichádzal na víťazoslávnom voze ťahanom bujnými zvermi s pompou a okázalosťou boháčov, ale v bezbrannej moci a bez akejkoľvek vonkajšej ľudskej slávy. Zvonka to všetko chýbalo, pretože vošiel do Jeruzalema sediac na zvierati, ktorým ľudská márnivosť a domýšľavosť pohŕda. Jedinou známkou jeho dôstojnosti bola jeho tvár, ktorá prezrádzala vážnosť a pokojný majestát jeho duše, ale všetko ostatné chýbalo a priečilo sa tomu, čo svet vychvaľuje a velebí. Tá vonkajšia radosť toho dňa teda hlásala jeho božskú moc, ktorá priamo pohýnala srdcia ľudí, aby ho uznali za svojho Krista a Vykupiteľa.
412. Aby bolo možné verne splniť sľub večného Otca, Pán nielenže pohol srdcia ľudí mesta Jeruzalema svojím božským svetlom k tomu, aby ho uznali za Vykupiteľa, ale spôsobil, že jeho triumf pocítili všetci tvorovia, najmä tí, ktorí boli schopní premýšľať (č. 408). Ježišov vstup do Jeruzalema oznámil archanjel Michael tiež svätým otcom a prorokom v predpeklí, ktorí mohli prostredníctvom osobitnej vízie vidieť, čo sa pri tejto príležitosti dialo. V týchto podzemných príbytkoch uznávali a vyznávali Krista a klaňali sa nášmu Pánovi a Majstrovi ako svojmu pravému Bohu a Vykupiteľovi sveta. Zložili nové chválospevy na poctu jeho obdivuhodného víťazstva nad smrťou, hriechom a peklom. Božské pôsobenie účinkovalo aj v srdciach mnohých doteraz žijúcich zbožných ľudí vo svete. Lebo tí, ktorí uverili alebo spoznali Krista, nášho Pána, nielen v Palestíne a okolitých krajinách, ale aj v Egypte a v iných krajinách, boli pohnutí, aby sa v duchu Vykupiteľovi klaňali. To tiež činili s neobyčajnou radosťou, ktorú v nich spôsobil zásah božskej milosti, aj keď priamo nevedeli, čo je príčinou toho hnutia v ich srdci. Ale bolo to prospešné ich dušiam, pretože boli upevnení vo svojej viere aj v konaní dobra. Aby víťazstvo nášho Spasiteľa nad smrťou bolo ešte slávnejšie, Najvyšší rozhodol, že toho dňa nebude mať smrť nad smrteľníkmi žiadnu moc, takže počas tých dvadsiatich štyroch hodín nikto z ľudí nezomrel, aj keď by ich podľa prirodzeného poriadku malo zomrieť veľa.
413. K tomuto víťazstvu nad smrťou pribudlo ešte ďalšie víťazstvo nad peklom, ktoré hoci bolo skrytejšie, bolo ešte slávnejšie, pretože len čo ľudia začali vyhlasovať a vzývať Krista ako svojho Spasiteľa a Kráľa, ktorý prišiel v mene Pánovom, pocítili pekelní duchovia moc Božej pravice a všetci, kdekoľvek sa na svete skrývali, boli zvrhnutí do tmavých pekelných priepastí. Počas tej krátkej doby, keď Kristus absolvoval svoju víťaznú cestu, nezostal na svete ani jeden diabol, ale všetci, trasúci sa hnevom a zdesením, boli zvrhnutí do pekelných priepastí. Tam boli naplnení ešte väčšou hrôzou, keď si hneď začali vzájomne oznamovať svoje podozrenie, že Mesiáš je už asi na svete, o čom budem rozprávať v nasledujúcej kapitole. Počas Spasiteľovho víťazného vstupu do Jeruzalema anjeli, ktorí sa tomu prizerali a ktorí ho na tejto ceste sprevádzali, spievali nové chválospevy v obdivuhodnej nebeskej harmónii. Keď Ježiš za jasotu všetkého obyvateľstva vošiel do mesta, zostúpil z osliatka a zamieril svoje božsky krásne kroky k chrámu, kde vzbudil obdiv všetkých zástupov zázrakmi, ktoré pri tejto príležitosti vykonal, ako zaznamenávajú svätí evanjelisti Matúš (21,12) a Lukáš (19,45). Naplnený horlivosťou pre dom svojho Otca, poprevracal stoly tých, ktorí na chrámovom nádvorí predávali a kupovali, a vyhnal tých, ktorí z tohto posvätného miesta urobili miesto obchodu a lotrovskú peleš. Ale slávnym vstupom do mesta Pán tiež prerušil svoje božské pôsobenie, ktoré tak blahodarne uspokojilo srdce jeruzalemských obyvateľov. Hoci to spravodlivým veľmi prospelo a mnoho ďalších bolo ospravedlnených, niektorí sa vrátili k svojim neprávostiam a nedokonalostiam, pretože nevyužili svetlo a vnuknutie, ktoré im bolo zoslané zhora. Hoci toľkí vítali a uznávali Krista, nášho Spasiteľa, za jeruzalemského Kráľa, nikto mu neposkytol pohostenie ani ho neprijal do svojho domu (Mk 11,11).
414. Pán zostal v chráme, kde učil a kázal až do večera. Chcel svojím príkladom potvrdiť to, čo učil, že to posvätné miesto majú mať v úcte, a nechcel dovoliť, aby mu niekto priniesol čo len pohár vody. Neprijal žiadne občerstvenie a večer sa vrátil do Betánie (Mt 21,17 – 18), odkiaľ denne do Jeruzalema prichádzal až do dňa svojho umučenia. Nebeská Matka a Pani, najsvätejšia Mária, zostala toho dňa v Betánii, kde vo svojom ústraní v nadprirodzenom zjavení videla všetko, čo sa stalo počas toho obdivuhodného triumfu jej Syna a Pána. Bola svedkyňou všetkého, čo robili nebeskí duchovia a pozemšťania aj čo sa stalo démonom v pekle a ako tým večný Otec splnil svoje sľuby, ktoré dal svojmu vtelenému Synovi, keď mu odovzdal moc a vládu nad všetkými jeho nepriateľmi. Videla tiež všetko, čo Spasiteľ pri tej príležitosti robil v chráme. Počula takisto hlas nebeského Otca, ktorým odpovedal na Kristovu modlitbu: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ (Jn 12,28). Týmito slovami dal ľuďom na vedomie, že okrem slávy a triumfu, ktorých sa vtelenému Slovu toho dňa aj pri iných príležitostiach dostalo, ako bolo opísané v tomto životopise, ho ešte oslávi a vyvýši po jeho smrti. To bol význam tých slov nebeského Otca a v tom zmysle im rozumela a plne ich pochopila najsvätejšia Matka vo zvláštnom povznesení svojej duše.
Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milosti. Tieto udalosti zapísala podľa zjavení a za vedenia samotnej Panny Márie božia služobnica sestra Mária od Ježiša z Agredy, predstavená Kláštora Nepoškvrneného počatia, Rádu svätého Františka Serafínskeho v meste Agreda v provincii Burgos v Španielsku pre nové poučenie sveta, pre posilnenie Katolíckej cirkvi a pre povzbudenie ľudstva. Toto odivuhodné dielo je cirkevne schválené má množstvo imprimatúrov a pápežských odporúčaní.
Tento úryvok je z knihy Mystické mesto Božie III – Prebodnutie, ktorú si môžete zakúpiť TU. Veríme, že táto kniha bude veľkým obohatením vo vašom napredovaní vo viere.
Comments are closed.