Krátke zamyslenie pre rodičov i učiteľov – nebojte sa ozvať. Nebojte sa nastaviť štandardy v našich rodinách a v našich školách. Vychovávame novú generáciu – od nás bude záležať, aká bude.

Jej sukňa bola taká krátka, že sa bez hanby nemohla zohnúť. 

Ale na druhý deň ju mala znova na sebe.

Pamätám si výraz na tvári pani učiteľky.

Sklamaný. Nahnevaný. Ale väčšinou… bezmocný.

Chcela niečo povedať.

Mala to dievča poslať domov.

Ale zastavila sa… pretože „ľudia povedia, že som príliš tvrdá.”

Takže mlčala.

A ďalšie dievča sa pozeralo.

Keďže nikto nič nepovedal, prišla aj ona v krátkej sukni.

Na nasledujúci týždeň boli v triede takto oblečené už 3 dievčatá.

A zrazu –

trieda začala vyzerať ako pred párty v nočnom klube.

Jedného dňa vybehol mladý učiteľ zo zamestnaneckej miestnosti a dal výpoveď.

„Prišiel som učiť, nie bojovať každodenné bitky s pokušením. ”

Odišiel.

Bez varovania. Jednoducho odišiel.

Ďalší učiteľ sa pokúsil konfrontovať so študentkou.

Dievča sa zasmialo a povedalo:

„Túto sukňu mi kúpila mama.”

Vtedy nás to zasiahlo —

kolaps nezačal v škole.

Začalo to doma.

Kde sa ticho stalo dohodou.

Kde sa rodičovstvo stalo pasivitou.

A teraz?

Sledujeme, ako nám generácia prechádza pomedzi prsty… zatiaľ čo my rolujeme na smartfónoch a sme ticho.

Milí rodičia:

Keď dovolíte svojmu dieťaťu vyjsť polonahé —

Nie ste moderní.

Potichu schvaľujete deštrukciu.

Budete sa raz zodpovedať za to, ako ste sa dovolili obliekať Vašim deťom.

Milé učiteľky a riaditeľky škôl:

Keď vidíte toto šialenstvo a nič nepoviete —

zlyhávate práve u týchto deti, aj keď ste prisahali, že ich budete formovať.

POŠLITE ICH DOMOV.

Nastavte štandardy.

Držte líniu.

Toto nie je len o móde.

Je to o budúcnosti.

Je to o hodnotách.

Je to o záchrane generácie, kým nie je neskoro.

Ak to neopravíme teraz —

Príbehy, ktoré budeme rozprávať o 10 rokov, budú oveľa, oveľa horšie.