Tento článok je spravovaný z prednášky: Dominik Chmielewski – Budúcnosť prechádza cez rodinu (5. časť)
Otec Dominik sa v tejto časti prednášky – tak ako aj v predošlých častiach – prihovára manželom a rodinám veľmi vecne a prakticky. Hovorí o tom ako žiť a ako sa správať, čoho sa vystríhať a od čoho vzďaľovať. V tejto časti obzvlášť vysvetľuje niektoré štýly a formy správania sa, ktoré možnože máme zaužívané, avšak nemalo by to tak byť. Celý tento príhovor vyzdvihuje Eucharistiu. Málokto by spojil manželstvo a Eucharistiu, ale bez Eucharistie a bez Ježiša v nej prítomného, má manželstvo obrovský problém.
EUCHARISTIA – CENTRUM MANŽELSTVA
Svätá omša, na ktorej sme boli v deň svadby stále trvá, pretože Boh žije mimo času. Obeta je jedna a stále sa sprítomňuje. Eucharistia, ktorú sme dostali, nás oslobodila a stále oslobodzuje od útokov zlého ducha. Eucharistia má byť centrom nášho manželstva, pretože v nej nám Ježiš odoberá všetky hriechy a dáva za nás život. Ak sa nekladie dôraz na Eucharistiu, potom chýba najdôležitejší základ, na ktorom je postavené manželstvo. Ježiš vo svätej omši umiera a dáva silu manželovi brať hriechy svojej manželky, a zároveň jej odpúšťať. Takisto to platí aj naopak: aj manželka dostáva silu odpúšťať hriechy svojmu manželovi.
UMÝVAŤ NOHY AJ ZRADCOVI
Ježiš pred Poslednou večerou umýva apoštolom nohy. Všetkým, vrátane Judáša, pobozká nohy. Ježiš vie, že ho Judáš zradí a aj napriek tomu mu nohy pobozká. Judášova zrada začína v zapochybovaní o reálnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Zároveň začína nesúhlasom s láskou a s ponížením Boha voči človeku – umývaním a bozkaním nôh. Zradu Judáš dokonáva tým, že odchádza od Eucharistie, odchádza z Večeradla a ide do temnoty. Umývanie nôh poukazuje na to, že Boh sa ponižuje aj voči zradcovi či nepriateľovi. Každý si musí uvedomiť, že tým zradcom, ktorý nás takto môže zraniť, môže byť aj naša manželka/náš manžel, alebo dokonca deti. Ježiš nám dáva návod, ako sa v takejto situácii zachovať: takého človeka máme milovať a umývať mu nohy.

SLOVO MÁ MOC BUDOVAŤ AJ BÚRAŤ
Je prirodzené, že človek vo svojom živote hľadá šťastie. Občas sme šťastní len vtedy, ak sme nejakým spôsobom uznávaní, ak si uvedomujeme, že máme nejakú hodnotu. Ak však človek nepochopí, že má hodnotu, ktorú mu dal Boh, bude okolo seba šíriť strach. Bude chcieť manipulovať s okolím. Nijaký človek nám slovnými lichôtkami nemôže dať hodnotu. Slovo má naozaj obrovskú moc. Boh stvoril svet slovom. Slovo má moc budovať, aj búrať.
Veľmi veľa posadnutí súvisí so slovným prekliatím od rodičov. Musíme si dávať veľký pozor na to, čo vychádza z našich úst. Tiež si musíme dať pozor na slová, ktoré prichádzajú k nám.
BOH NA PRVOM MIESTE
Veľmi málo manželov si uvedomuje túto skutočnosť: Ak sa nám manžel/manželka, či dokonca deti stanú dôležitejšími ako Boh, máme veľký problém. Ak sa bojíme toho, že milovaný človek odíde, začíname generovať strach. Začíname hovoriť slová ako: „Nemôžem bez teba žiť.“, a takýmto spôsobom konáme modloslužbu, pretože dávame človeku autoritu, aká patrí len Bohu. Začíname utekať od našej identity, začíname sa báť toho, čo o nás povedia iní ľudia. Takýto strach je jedným z najviac paralyzujúcich strachov. Ak žijeme v strachu, čo o nás povedia iní, nestanú sa z nás nebojácni kresťania s nebojácnym srdcom a s víťazným Duchom. Táto situácia žitia v strachu spôsobí prisudzovanie zlých úmyslov nášmu manželovi/našej manželke, a do vzťahu sa dostane agresia. Je to dôsledok toho, že sme si postavili človeka nad Boha a nepochopili sme prvé Božie prikázanie. Mali by sme neustále strážiť a kontrolovať, či na tróne nášho srdca je Boh, či Ho milujeme nad všetko a nad všetkých. Práve v tomto nám má pomáhať Eucharistia a v nej ukrytý Ježiš, ktorý nás naučí upriamiť našu zlosť nie na biedneho človeka – manžela/manželku, ale na démona, ktorý sa ukrýva za každým strachom. My totiž nebojujeme s ľuďmi, ale so satanom, ktorý sa snaží dostať našich najbližších.
„Neexistuje dokonalá rodina; ale bez zvyku odpúšťať si rodina rastie nezdravo a postupne sa rúca.“ pápež František
Spracovala: Dominika Knapová



