Kontroverzná praktika – komerčné náhradné materstvo – zaplatenie vopred určenej sumy za to, aby žena vynosila a porodila dieťa pre iných rodičov – je dnes v štáte New York legálna. Zákon bol schválený už v roku 2020 a účinnosť nadobúda od 1. februára 2021.

Guvernér New Yorku – Andrew M. Cuomo dlhodobo obhajuje práva jednotlivcov LGBTQ+. Snaží sa zabezpečiť aby všetci New Yorčania mali rovnakú možnosť zakladať rodiny a vychovávať deti. Zákon o náhradnom materstve poskytuje párom rovnakého pohlavia a ľuďom bojujúcim s neplodnosťou možnosť počať dieťa pomocou lekárskeho „pokroku“ v asistovanej reprodukcii. Uvádza portál guvernéra Cuoma (governor.ny.gov)

Komisár newyorského ministerstva zdravotníctva Dr. Zucker uviedol: „Od legalizácie sobášov homosexuálov po tento zákon o náhradnom rodičovstve, urobil New York pod vedením guvernéra Cuoma viac ako ktorýkoľvek iný štát pre rozšírenie oráv ľudí LGBTQ+.“

Novinár portálu The Federalist Auguste Meyrat má však iný názor. Uviedol, že nový zákon zaobchádza s deťmi ako s tovarom. Vykorisťuje chudobné ženy a zároveň vychádza v ústrety životnému štýlu bohatých.

Zákon podporovaný štátnym senátorom Bradom Hoylmanom bol oslavovaný ako „modelový zákon pre ďalšie štáty“. Tento zákon zaisťuje matkám, ktoré sa rozhodnú „prenajať svoju maternicu“ aby boli právne zastúpené a zároveň im dáva možnosť v prípade potreby potratiť nenarodené dieťa.

Rodičovstvo už nie je determinované pravidlami prírody a tradičnej monogamie. Ak akýkoľvek dospelý chce mať dieťa a má k dispozícii 150 000$ tak dieťa môže mať. On, ona, ktokoľvek…

Rovnako ako radikálne pro – potratové zákony v New Yorku aj tento nový zákon o náhradnom materstve popiera práva nenarodeným deťom.

Podľa Catholic News Agency: „Legislatíva výslovne popiera všetky práva nenarodenému dieťaťu. Podľa právnych predpisov New Yorku sa už dieťa „in utero“ nemôže považovať za dieťa ale pozerá sa na neho ako na výrobok alebo jednorazový tovar.“

Meyrant sa obáva, že nový zákon bude viesť k ešte väčšiemu ničeniu životov nevinných nenarodených detí. LifeNews a ďalšie portáli informovali o náhradných matkách, ktoré čelia tlaku na potratenie nenarodených detí. Niekedy kvôli možnému postihnutiu dieťaťa, inokedy kvôli tomu, že čakajú dvojčatá alebo trojčatá – viac detí ako daná osoba chcela.

Meyrant napísal:

            „Definovanie rodičovstva účelovo namiesto biologicky, legalizuje náhradné rodičovstvo, ktoré sa stáva začarovaným procesom a je deštruktívnym pre ľudský život. Oplodnenie „in vitro“ a oplodnenie náhradnej matky nie sú ani zďaleka bezpečným a automatickým postupom. Sú to nepresné metódy, ktoré často vedú k stratám na životoch. Okrem toho, uvažovanie o kúpe dieťaťa nevyhnutne objektivizuje oboch – dieťa aj náhradnú matku a okamžite vedie k vykorisťovaniu chudobných bohatými.“

Vyjadril tiež znepokojenie nad fyzickým a emocionálnym zdravým náhradných matiek a poznamenal, že veľa týchto žien je na pokraji chudoby.

„Bohatí vyhľadávali chudobné a zraniteľné ženy v iných krajinách, ktoré čelili extrémnej biede. Legalizácia náhradného materstva v New Yorku signalizuje podporu pre extrémne privilegovaných pred extrémne chudobnými občanmi.“

Ostatné krajiny idú skôr opačným smerom a to zákazom alebo prísnymi obmedzeniami náhradného materstva z dôvodu nekontrolovateľného zneužívania. Väčšina krajín Európy, vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Švédska, náhradné materstvo podľa Euro News úplne zakazuje.

Švédska aktivistka Kajsa Ekman, vyjadrila obavy podobne ako Meyrat. V rozhovore pre denník The Federalist, v roku 2018 uviedla:

„Náhradné materstvo mení deti na komodity a ženy na továrne. Je to priemysel, ktorý vedie k obchodovaniu, predaju a zneužívaniu detí.“

Zdroj: lifenews.com

Náhradné, tzv. surogátne materstvo znamená objednávku dieťaťa u náhradnej matky, ktorá vynosí vlastné dieťa alebo dieťa počaté in vitro z genetického materiálu objednávateľa. Náhradné materstvo sa odohráva často na diaľku, teda zo zahraničia, cez kliniku, ktorá „lukratívnu službu“ ponúka, a často pomocou mladých žien, ktorých k prenajatiu vlastnej maternice donútila chudoba alebo komplikovaná životná situácia. Pod optikou týchto i ďalších okolností môže byť náhradné materstvo novou formou obchodovania s ľuďmi.

EÚ náhradné materstvo odmieta

Na Slovensku je podľa Zákona o rodine matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila (§ 82 ods. 1) a zmluvy, ktoré by boli v rozpore s touto zásadou, sú neplatné (§ 82 ods. 2). Naopak, v niektorých iných krajinách, napr. vo Veľkej Británii, Dánsku či Belgicku, je náhradné materstvo zákonom povolené, ale za podmienok, že žena, ktorá dieťa vynosí, nežiada finančnú odmenu. Ide teda o náhradné materstvo vo význame vzájomnej pomoci zo strany príbuzných či priateľov, čo odstraňuje rozmer sociálneho vykorisťovania. Avšak to môže byť nahradené emocionálne, resp. sa môže odohrávať v súkromí rodiny.

Náhradné materstvá boli v súlade s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne (1997) a Listiny základných práv Európskej Únie (2012) [2] zakázané vo väčšine krajín Európy. Európsky parlament v roku 2015 prijal návrh Miroslava Mikolášika (EĽS/KDH) na odmietnutie náhradného materstva a postavil ho do rozporu so základnými ľudskými právami. „Náhradné materstvo vážne narúša ľudskú dôstojnosť ženy tým, že z jej tela robí predmet komerčnej zmluvy. Z hľadiska práva sa totiž v rámci neho doslova obchoduje s maternicou,“ vyjadril sa Mikolášik. „Odsúdením náhradného materstva Európska únia jasne ukázala, že stojí na strane ľudských práv a odmieta degradáciu žien a detí na predmet obchodu, ktorý z nich priemysel s materstvom robí.“ Túžiace páry však zákazy obchádzajú a deti si objednávajú v krajinách, kde to je stále možné, napr. na Ukrajine, i za prítomnosti rizika následných komplikácií pri získavaní občianstva dieťaťa.

Prevzaté z: https://obchodsludmi.sk/nahradne-materstvo-ako-nova-forma-obchodovania-s-ludmi/

Svet v máji tohto roku obletela aj fotografia 50 – tich detí, ktoré si objednali na Ukrajine zahraničné páry, no pre pandémiu korona vírusu si pre objednaný „tovar“ nemohli prísť. Deti preto skončili v hale jedného kyjevského hotela. Aj takéto zúfalé situácie prináša náhradné materstvo.

Napriek tomu, že je mnoho párov, ktoré túžia po dieťati, náhradné materstvo nie je prijateľným riešením. Je nemysliteľné aby sa dieťa či žena označovali pojmami tovar či komodita, ktoré pokiaľ nevyhovujú z rôznych dôvodov kupujúcim, sú jednoducho odstránené a zmluva je zrušená. Taktiež je to obchod, ktorý sa veľmi ľahko vymyká z kontroly vďaka vidine veľkého zisku. Fyzický, psychický, či emocionálny dopad na ženu či dieťa musí stáť taktiež v popredí ak chceme hovoriť o ľudských právach. Náhradné materstvo je v konečnom dôsledku vykorisťovaním privilegovaných majetných občanov chudobných žien, ktoré sú v zúfalej situácii ochotné zaplatiť aj tú najvyššiu daň. Náhradné materstvo nevyhnutne poškodzuje ľudskú dôstojnosť a tak vyvstáva otázka – nakoľko je náhradné materstvo láskou, nakoľko sebectvom?