V hodinu Ježiškovho narodenia konala moja duša nespočetné cesty do všetkých končín sveta, aby som uvidela zázračné oznámenia narodenia našej Spásy. Ale pretože som bola veľmi chorá a unavená, často sa mi zdalo, ako by tie obrazy prichádzali ku mne. Uvidela som nesmierne množstvo udalostí, ale pretože som bola rozlične vyrušovaná a vydaná rôznemu utrpeniu, zabudla som skoro všetko. Pamätám sa už len na tieto zlomky:

Židovská zem

Dnes v noci som videla, ako Noemi, učiteľke presvätej Panny a prorokyni Anne a staručkému Simeonovi, ktorí bývali v Chráme a Matke Anne v Nazarete a Alžbete v Jutte dostali vo videní správu o narodení Vykupiteľa. Videla som, že nemluvňa Ján v Alžbetinom náručí bolo veľmi pohnuté zvláštnou radosťou. Všetci síce v týchto zjaveniach videli a spoznávali Máriu, ale nevedeli, kde sa ten zázrak udial, ani Alžbeta o tom nič nevedela, jedine Anna vedela, že Betlehem je miestom Spásy. 

V Chráme som dnes v noci videla zvláštnu udalosť. Saducejom boli všetky zvitky Písma niekoľkokrát vymrštené zo svojich schránok a rozhádzané. Vyvolalo to veľké zdesenie, pripisovali to kúzlam a zaplatili veľa peňazí, aby to bolo utajené. (Anna Katarína teraz čosi nejasne rozpráva o dvoch Herodesových synoch, ktorí boli Saduceji a z otcovej vôle boli v službách Chrámu, a ako Herodes má takmer neustále spory s farizejmi a ako sa rozličnými úskokmi namáha osvojiť si viac práv v Chráme). 

Rím

V Ríme som túto noc videla veľmi mnoho udalostí, a pre veľa iných obrazov som mnoho z nich zabudla, môže sa stať, že sem-tam niečo zamením. Rozprávam, načo sa teraz pamätám: Keď sa narodil Ježiš, videla som, že v Ríme, vo štvrti, ktorá sa zdvíhala nad riekou a v ktorej bývalo mnoho Židov, vytryskol prameň, ako olejový, a že sa všetci tomu čudovali.

Praskla tiež nádherná modla Jupitera v chráme, ktorého celá strecha sa zrútila; a vtedy vo veľkej hrôze konali obete a pýtali sa inej modly, tuším, že Venuše, že čo to znamená, a diabol bol prinútený z tej modly odpovedať: „Stalo sa to preto, že Panna počala bez muža a teraz porodila syna.“ Táto modla tiež hovorila o vytrysknutom prameni oleja. Tam, kde vytryskol, teraz stojí kostol Matky Božej.

Videla som však, že užasnutí pohanskí kňazi hľadajú v knihách. Pred 70 rokmi, keď tú modlu veľmi nákladne ozdobili zlatom a drahými kameňmi a s veľkou slávou jej konali obete, žila v Ríme veľmi dobrá a zbožná žena, neviem už celkom určite, či to nebola Židovka, volala sa Serena alebo Cyrena. Žila zo svojho majetku, dostávala videnia a bolo jej dané prorokovať. Neraz vyjavila ľuďom príčinu ich neplodnosti; veľmi veľa som o nej zabudla. Táto žena verejne hlásala, aby nepreukazovali tejto modle také nákladné pocty, že sa raz rozpoltí. Pohanskí kňazi ju pre tento výrok hnali k odpovedi, aby teda povedala, kedy sa to stane, a pretože nebola schopná ihneď odpovedať, uvrhli ju do väzenia a tak dlho mučili, až si úpenlivou modlitbou vymohla u Boha odpoveď, že modla praskne, až čistá Panna porodí syna. Pre tento jej výrok sa jej vysmiali a prepustili, lebo vraj blúzni. Teraz, keď zrútený chrám skutočne roztrieštil modlu, poznali, že hovorila pravdu a len sa tomu čudovali, ako označila dobu tejto udalosti, nevediac však nič o Kristovom narodení z presvätej Panny.

Videla som tiež, že rímski mestskí úradníci, z ktorých jeden slávny Lentulus bol dedom kňaza a mučeníka Mojžiša, a toho Lentula, s ktorým sa svätý Peter spriatelil v Ríme, ako si obaja úradníci vyžiadali správu o udalosti vytrysknutia olejového prameňa.  

Mala som tiež nejaké videnie o cisárovi Augustovi, nepamätám sa však na neho už celkom určito. Videla som cisára s inými mužmi na rímskom pahorku, na ktorého druhej strane ležal zrútený chrám; na kopec viedli schody a na vrchu stále zlatá brána. Tam sa vždy jednalo o štátnych potrebách. Keď cisár schádzal z hory, uvidel vpravo nad vrcholkom hory zjavenie na nebi. Bol to obraz Panny, sediacej na dúhe, z ktorej lona sa vznášalo dieťa. Myslím, že to videl len on. Prikázal, aby sa opýtali na význam tohto zjavu veštca, ktorý síce onemel, ale teraz prehovoril o novorodenom dieťati, pred ktorým musia všetci ustúpiť. Vtedy prikázal, aby postavili oltár na tom mieste hory, nad ktorým uvidel zjavenie, a aby ho mnohými obeťami zasvätili Božiemu Prvorodencovi. Veľa som z týchto všetkých vecí zabudla.

Egypt

Aj v Egypte som videla udalosť, oznamujúcu Kristovo narodenie. Ďaleko za Matareou, Helioplisom a Memfidou, náhle onemela veľká modla, ktorá dosiaľ vydávala najrozmanitejšie veštby. Vtedy kráľ prikázal, aby sa v celej zemi konali veľké obete, aby modla povedala, prečo mlčí. Ale Boh prinútil modlu povedať, že mlčí a musí ustúpiť, pretože sa z Panny narodil Syn, a že tomuto Synovi tu bude postavený chrám. Kráľ pre tento výrok zamýšľal postaviť mu chrám vedľa chrámu modly. Nepamätám si už celkom určito na postup udalostí, ale predsa si spomínam, že modla zmizla a že tu bol postavený chrám Panne s dieťatkom, ako o nej modla zvestovala, a že bola uctievaná pohanskou modloslužbou.  

Svätí Traja králi

V hodinu Ježiškovho narodenia som uvidela podivuhodné zjavenie, ktoré videli svätí Traja králi. Klaňali sa hviezdam a na jednej hore mali ihlanovitú stupňovitú vežu, poväčšine z dreva, na ktorej sa vždy jeden z nich zdržiaval s niekoľkými kňazmi, aby pozoroval hviezdy. Čo videli, to zapisovali a navzájom si to oznamovali. Túto noc som videla na tejto veži tuším dvoch z kráľov. Tretí, ktorý býval niekde na východe od Kaspického mora, pri nich nebol. Bolo to určité súhvezdie, ktoré stále pozorovali a v ktorom vídali rôzne premeny, pričom sa im dostávalo videnie na nebi. 

Dnes v noci som videla obraz, ktorý poznali a ktorý sa niekoľkokrát zmenil. Nevideli ho v jedinej hviezde, ale v celej skupine niekoľko hviezd, ktoré sa akosi pohybovali.

Videli teda krásnu dúhu nad mesiacom, ktorý bol v prvej alebo poslednej štvrti. Na dúhe sedela panna. Jej ľavá noha bola ohnutá ako keď sa sedí, pričom pravá skôr rovno visela a spočívala na mesiaci. Po ľavej strany panny sa na dúhe objavila vínna réva, po pravej kytica pšeničných klasov. 

Pred pannou som videla objaviť sa alebo vynoriť, alebo jasnejšie od lesku, ktorým bola zaliata, odrážať sa kalich, podobný Kalichu, ktorý bol použitý pri ustanovení Najsvätejšej sviatosti. Z tohto kalicha som videla vystupovať dieťatko a nad dieťatkom lesklý kotúč, podobný prázdnej monštrancii, z ktorého tryskali lúče podobné klasom. Keď som to videla, vďačne som pomyslela na Najsvätejšiu sviatosť.  

Z pravého boku dieťatka, vystupujúceho z kalicha, vyrastala ratolesť, na ktorej kvetom vypučal osemboký chrám, ktorý mal veľkú zlatú bránu a dve postranné dvierka. Panna, zdvíhajúc pravicu, sunula kalich, dieťa a hostiu do chrámu, do ktorého som nahliadla, a ktorý, keď som doňho pozerala, sa mi javil veľmi veľký. Vzadu v kostole som videla zjav Najsvätejšej Trojice, a veža sa povzniesla nad kostol, ktorý sa napokon rozvinul v mesto, ktoré celé žiarilo, také mesto, ako vídame nebeský Jeruzalem.

Hľadiac do tohto chrámu som na tomto obraze videla vystupovať jeden z druhého veľmi mnoho zjavov, nepamätám sa už však, ako po sebe nasledovali, ani si už nespomínam, ako boli králi poučení, že Dieťa sa narodilo v Judei. Tretí kráľ, žijúci od nich ďalej, uvidel vo svojej vlasti rovnaký obraz v rovnakú hodinu.

Králi mali z toho nevýslovnú radosť, hneď zobrali svoje poklady a dary a dali sa na pochod. Až po niekoľkých dňoch sa zišli všetci traja. Už posledné dni pred Kristovým narodením som pozorovala, že boli zamestnaní vo svojej hvezdárni a mali rozličné videnia.

Aké zľutovanie mal Boh s pohanmi! Či vieš, odkiaľ sa potom dostalo kráľom toto proroctvo? Teraz ti len krátko poviem o tej dobe, lebo v túto chvíľu sa na všetko nepamätám. Viac než päťsto rokov pred Kristovým narodením žili predkovia Troch kráľov, od ktorých títo pochádzali v čistej neporušenej línii syn z otca. (Eliáš žil isto 800 rokov pred Kristom). Ich predkovia boli bohatší a mocnejší, lebo mali všetky svoje majetky viac v celosti, a ich dedičstvo ešte nebolo tak priveľmi rozdelené.  

Tiež vtedy už žili len v meste stanov, okrem praotca kráľa, ktorý žije na východ od Kaspického mora, ktorého mesto teraz vidím; má kamenné základy, na vrchu ktorých sú postavené stanovité strechy, lebo ležia pri mori, ktoré často vystupuje z brehu. Tu, na horách je tak vysoko, vidím po pravici a ľavici more a pozerám sa tam ako do čiernej diery.

Títo pohlavári sa už vtedy klaňali hviezdam, ale mali ešte inú, veľmi škaredú bohoslužbu: obetovali starcov a mrzákov a tiež zabíjali deti. Najkrutejšie bolo, že stavali deti, oblečené v bielych šatočkách, do kotlov a za živa ich varili. To sa však po určitom čase napravilo, a Boh predsa týmto slepým pohanom tak dávno predpovedal Vykupiteľovo narodenie.

Vtedy žili súčasne tri dcéry týchto kmeňových kniežat, mali poznatky hvezdárstva a všetky tri naraz dostali prorockého ducha a v rovnakú dobu videli vo videní, že z Jakuba vzíde Hviezda a že Panna bez muža porodí Spasiteľa. Oblečené v dlhom plášti, chodili po celej zemi a kázali pokánie a zvestovali, že Vykupiteľovi poslovia raz prídu až k nim a že im tiež prinesú pravú bohoslužbu. Predpovedali ešte mnoho vecí, dokonca aj udalosti z našej doby, ba aj z ešte neskoršej doby.

Vtedy teda otcovia týchto troch panien postavili budúcej Božej Matke chrám južne od mora, tam, kde sa ich tri krajiny stretávali, a prinášali jej obetu väčšinou tým krutým spôsobom, ako som už hovorila. Proroctvo troch panien však veľmi určite vravelo o istom súhvezdí a jeho rozličných premenách, a tak začali od tej doby pozorovať toto súhvezdie z pahorku pri onom chráme budúcej Božej Matky a všetko zaznamenávali, a podľa svojich pozorovaní neustále robili zmeny na svojich chrámoch aj v nich, v bohoslužbe, aj v chrámových ozdobách. Stanovitú strechu pokrývali rôzne sfarbenými látkami, raz modrými, raz červenými alebo žltými aj látkami iných farieb. Týždenný sviatok preložili na sobotu, čo mi bolo čudné, predtým ním bol štvrtok. Viem tiež ešte meno sviatku (vtedy zo seba vydala akési slovo znejúce ako Tanna alebo Tannada, ktorému však nebolo dobre rozumieť.) A vtedy bola jej reč náhle prerušená  takým zvláštnym spôsobom, že uvedieme túto príhodu, pretože charakterizuje jej stav.

Bolo to 27. novembra 1821 okolo 18,00, keď v driemotách prehovorila vyššie uvedené slová. Musíme dodať, že už dlhé roky mala ochrnuté nohy, takže nemohla chodiť a len s veľkou námahou sa posadila na posteli, a preto, že ako vždy ležala natiahnutá na posteli, dvere jej komôrky boli otvorené do izbičky, v ktorej sa práve jej spovedník modlil breviár. Čo sme uviedli vyššie, rozprávala s takým výrazom pravdivosti, že bolo celkom vylúčené akékoľvek podozrenie, že by tieto udalosti nevidela vlastnými očami. Sotva však zo seba vydala slovo Tanna alebo Tannda, táto smrteľnou slabosťou zranená, chromá driemajúca osoba bleskovo vyskočila z postele a bežala do izbičky a akoby zápasila a rukami-nohami sa bránila, prudko pristupovala k oknu, na čo sa obrátila k spovedníkovi a povedala: „To bolo veľké chlapisko, ale kopancami som ho zahnala.“ Po týchto slovách klesla ako v mdlobách, a rovno natiahnutá vo veľmi vážnej a slušnej polohe ležala na podlahe izbičky naprieč pred oknom. 

Modliaci sa kňaz však, hoci bol možno týmto nečakaným výstupom nemenej rozrušený než pisár, neplytval slovami a povedal jej: „Panna Emmerichová, v mene poslušnosti sa vráťte na posteľ.“ Ihneď vstala a vrátila sa do komôrky a ľahla si na posteľ. 

Potom, na pisárovu otázku – Čo to bolo za zvláštnu udalosť? – bdejúc a pri plnom vedomí rozprávala, ako práve dobyla víťazstvo.

„Isto, že to bolo podivné, lebo stojac tak ďaleko, preďaleko odtiaľ na vysokých horách medzi dvoma morami, v zemi Troch kráľov a hľadiac dole na ich mestá stanov, ako sa pozeráme z okna na slepačí dvor, náhle som pocítila, že ma môj Anjel strážny volá domov a vtedy, obracajúc sa, som tu v Dülmene uvidela nešťastnú starenu, ktorá mi je veľmi povedomá, prichádzať z kupeckého chrámu a uberať sa mimo nášho domca. Bola celkom prevrátená a rozhnevaná, a bručiac zo seba vydávala ohavné kliatby a nadávky, a vtedy som videla ako od nej odišiel jej Anjel strážny a ako temné veľké diablisko si jej v temne ľahlo cez cestu, aby padnúc cez ňu jej zlomila väz a tak zomrela v hriechoch. Keď som to uvidela, nechala som Troch kráľov Tromi kráľmi a vrúcne som sa modlila k Bohu o pomoc tej úbohej žene a tak som sa ocitla zasa vo svojej komôrke. Ale tu som videla, ako sa strašne rozzúrený diabol vrhol k oknu a ako sa násilne dral do izby a videla som, že má v pazúroch veľký zväzok uzlov a zamotaných povrazov, lebo zo zúrivosti a pomsty zamýšľal nám tu všetkým spískať veľmi zamotaný nešvár a mrzutosť, a vtedy som tam priskočila a zasadila mu taký kopanec, až sa zapotácal. Bude na to pamätať. Potom som sa položila naprieč pred okno do cesty, aby sem nemohol.“ 

Je to však dosť čudné: zatiaľ, čo hľadiac z Kaukazu vidí a rozpráva veci, ktoré sa udiali 500 rokov pred Kristovým narodením, ako by sa diali pred jej očami, zároveň vidí vo svojej domovine priamo pri svojom obydlí úbohú starenku a ponáhľa sa jej účinne na pomoc.

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2023/12/ako-sa-vo-svete-zvestovalo-narodenie.html

Svätý Ján Vianney – O zadosťučinení

Čo stváraš, že sa toľko spovedáš?