V modlitbe sv. ruženca nájdeme silu, pomoc, ale aj úľavu a objasnenie životných situácií, v ktorých sa nachádzame. Jej význam a hodnota sa nedá iným nahradiť. Máj je mesiacom posvätného ruženca. Veľký ctiteľ P. Márie, sv. Ľudovít Mária Grignion, hovorí:
„Mária je najrýchlejšia cesta k Ježišovi.“ Zároveň vyzýval ľudí, aby sa každý deň modlili ruženec. „Nič neposilňuje Božie kráľovstvo v nás viac, ako rozjímavá modlitba ruženca.“
Ruženec je biblickou modlitbou: Otčenáš dal apoštolom Ježiš ako vzor každej modlitby. V modlitbe Zdravas sa spájajú dve biblické scény. Prvou je pozdrav od anjela: „Zdravas (Mária), milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1,28). Druhou je odpoveď Alžbety na Máriin pozdrav: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1,42). Modlitba Zdravas pôvodne pozostávala len z uvedených dvoch viet. Až dvaja kartuziánsky mnísi pridali meno Ježiš a k nemu rôzne invokácie (zvolania) zo života Ježiša a Márie. Stredobodom modlitby Zdravas je meno Ježiš. Preto môžeme ruženec nazvať kristocentrickou modlitbou, čiže zameranou na Krista. Zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán bl. Alan de la Roche, ktorý 150 zdravasov rozdelil na 15 desiatkov a tie na tri skupiny, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného. Až v 16. storočí pápež Pius V. zadefinoval ruženec a schválil aj druhú časť: Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás… Odvtedy sa modlitba ruženca už nemenila. Poslednú zmenu urobil sv. Ján Pavol II., keď v roku 2002 zaviedol ruženec Svetla, obsahujúci tajomstvá Ježišovho verejného pôsobenia. Podľa legiend Panna Mária odovzdala ruženec sv. Dominikovi. No táto skutočnosť nie je historicky potvrdená, ale je isté, že dominikáni boli a sú najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca. Ruženec je rozjímavá modlitba, zameraná na uvažovanie nad Božím slovom. Zároveň je to modlitba, ktorou si uctievame Pannu Máriu. Sv. Dominik Guzmán bol veľkým mariánskym ctiteľom a taktiež bol fascinovaný Božím slovom. V tomto zmysle ho môžeme považovať za duchovného pôvodcu modlitby ruženca. Sv. Ján Pavol II. nás povzbudzuje:
„Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jej spoločnému
a vytrvalému odriekaniu zverila tie najťažšie problémy… V časoch, keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sile ruženca pripisovalo vyslobodenie z nebezpečenstva a Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany… Naša naliehavá prosba adresovaná Božej Matke cez Zdravas stojí na dôvere, že jej materský príhovor v Srdci Syna zmôže všetko.“
Mohli by sme uviesť citácie o vzťahu k ružencu u mnohých svätých. No stačí ak povieme, že ruženec pomáha, stať sa svätým. Nezabúdajme aj na slová P. Márie z Fatimy: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí! Ale modlite sa ruženec, robte pokánie a zasväťte sa môjmu Nepoškvrnenému Srdcu… Denne sa modlite ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny.“ Sestra Lucia z Fatimy o ruženci povedala: „Odkedy dala P. Mária modlitbe ruženca takú veľkú moc, neexistuje už žiaden materiálny ani duchovný, žiaden národný ani medzinárodný problém, ktorý by sa nedal vyriešiť ružencom a našimi obetami.“ Vierou v tieto pravdy žili už toľké generácie jednoduchých, úprimne veriacich ľudí, ktorí cez modlitbu ruženca zverovali P. Márii svoje životy, starosti, radosti, trápenia. Urobme tak aj my.
S. Stolárik, biskup
Prevzaté z: List kráľovnej pokoja, č. 10, uverejnené: september 2020
