Aj vám chýba pri vstupe do kostola svätenička naplnená svätenou vodou? Aj mne. Od marca, od doby, keď sa k nám dostal koronavírus, je to dlhá pauza. Úprimne sa priznám, že až do tejto chvíle som si plne neuvedomoval, čo to vlastne robím, keď vojdem do kostola, ponorím svoju ruku do svätenej vody a prežehnám sa v mene Najsvätejšej Trojice. A stavím sa, že mnohí katolíci tento akt chápali podobne ako ja – automaticky a bezmyšlienkovo. Možno, že táto kríza je predsa len na niečo dobrá a vracia nás späť k uvedomeniu si základov svojej viery.
Prečo je svätená voda taká dôležitá? A aký má význam v živote nás katolíkov? Ako som už vyššie napísal, je pravdepodobné, že veľká časť katolíkov si moc svätenej vody neuvedomuje. A niektorí protestanti dokonca napádajú túto prax s odôvodnením, že nemá oporu v Biblii a že je prejavom katolíckej poverčivosti. Poďme sa teda pozrieť na to, čo je to vlastne svätená voda a aké má účinky.
Biblia svedčí o svätenej vode
Voda je už od najstarších čias považovaná za symbol života. Zaujímavé je, že sa s ňou stretávame pri začiatkoch. Kniha Genezis začína týmito slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ (Gn 1,1-2) A krátko na to tu máme opäť zmienku o vode. Potom bol Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a oblohou.“ Prechodom cez Červené more odštartoval izraelský národ svoj odchod z egyptského otroctva a návrat do zasľubenej zeme. Voda je tak symbolom nielen pre začiatok, ale aj pre znovuzrodenie.
S vodou sa stretávame aj pri našich začiatkoch, pri prirodzenom pôrode, keď matke odtečie plodová voda. S vodou sa stretávame pri našom duchovnom narodení, pri krste. Do vody sa ponárame v hriechu a vynárame sa ako noví ľudia, ako Božie deti. A nakoniec, s vodou, so svätenou vodou sa stretávame, keď navštívime kostol – keď sa začína svätá omša.
Svätená voda bola na náboženské účely používaná už od starozákonných čias. S touto praxou sa stretávame konkrétne v Knihe Numeri v 5,17. Podobne v Knihe Levitikus sa stretávame s očistnými rituálmi. Hoci dnešní veriaci nie sú viazaní plniť ceremoniálne a rituálne praktiky Starého zákona, svätená voda v istom zmysle prežila.
Voda má silnú symboliku aj v textoch Nového zákona. Stretávame sa s ňou pri Ježišovom krste a v rozhovore s Nikodémom Ježiš výslovne hovorí, že ak sa „niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do nebeského kráľovstva.“ (Jn 3,5) Voda teda nie je len univerzálnym symbolom života, životodarnou alebo očistnou tekutinou. Voda získala svoje kľúčové miesto aj v kresťanskej liturgii. Totiž podobne ako voda dokáže uhasiť náš prirodzený smäd, Boží nápoj (Kristova krv) vie uhasiť náš bytostný smäd po Bohu.
Stručná história svätenej vody
Už ranokresťanský teológ Tertulián spomína používanie svätenej vody pri bohoslužbách. Scott Hahn píše o historikovi Eusébiovi, ktorý sa v roku 320 „zmieňuje o kostole v Týre, ktorý má pri svojom vchode fontány, kde si prichádzajúci veriaci môžu očistiť ruky.“ Tradícia z 5. storočia po Kristovi pripisuje korene tejto očisťujúcej praxe apoštolovi Matúšovi.
Už v tejto dobe požehnávali kňazi vodu na náboženské potreby. Zo štvrtého storočia sa zachovala modlitba svätého Serapiona Egyptského:
„Kráľ a Pán všetkého a Stvoriteľ sveta, ty si daroval spásu všetkému stvorenstvu, keď k nám zostúpil tvoj jednorodený Syn, Ježiš Kristus. Vykúpil si všetko, čo si stvoril príchodom tvojho nevýslovného Slova. Zhliadni z neba a požehnaj túto vodu a naplň ju Duchom Svätým. Nech tvoje nevýslovné Slovo vstúpi do nej a premení jej silu, aby prinášala život, naplnená tvojou milosťou. Ako tvoje jednorodené Slovo zostúpilo do vôd Jordánu a posvätilo ich, tak nech teraz zostúpi na túto vodu a urobí ju svätou a duchovnou.“
Zaujímavé je, že v stredoveku zvykli ľudia používať svätenú vodu na požehnávanie svojich záhrad. Keďže v tej dobe boli ľudia prakticky závislí od toho, čo vypestovali, požehnávaním a posväcovaním toho, čo mali prejavovali svoju odovzdanosť a závislosť na Bohu.
O sile svätenej vody pozoruhodným spôsobom svedčí aj španielska mystička 16. storočia svätá Terézia z Avily. O Božej ochrane, ktorá jej bola sprostredkovaná cez svätenú vodu, pred satanovými útokmi, píše vo svojej autobiografii:
„Diabol bol so mnou päť hodín, mučil ma strašnými bolesťami a vnútornými i vonkajšími výčitkami a znepokojeniami, že nemám žiadnu vieru, že to skutočne bolo k nevydržaniu. Sestry, ktoré boli so mnou, boli vystrašené na smrť a netušili, čo pre mňa urobiť, ako mi pomôcť.“
„Z dlhoročných skúseností som zistila, že nie je nič ako svätená voda, čo by démonov zahnalo na útek a zabránilo im v návrate. Utekajú tiež pred znamením kríža, ale vracajú sa; takže svätená voda musí mať veľkú silu.“
Katolícky kňaz Edward Looney vysvetľuje zmysel svätenej vody: „Tu a tam mám príležitosť cestovať a hovoriť na konferenciách, prednášať o význame Panny Márie v duchovnom živote. Keď tak urobím, zvyčajne musím stráviť noc v hotelovej izbe. Jednou zo základných vecí, ktoré zabalím (alebo preto, že som kňaz, môžem si „vyrobiť“), je malá fľaštička svätenej vody. Prečo? Tri slová: Zlo je skutočné. Prítomnosť zla môže zostať v miestnosti dlho potom, čo sa v nej mohlo stať. Neviete, kto bol predchádzajúcim obyvateľom Vašej hotelovej izby a aký druh batožiny si so sebou priniesol. Neviete, čo sa stalo vo Vašej izbe. Svätená voda je mocným nástrojom na ochranu pred zlom a môže pomôcť rozptýliť akýkoľvek zvyšok zla.“
Svätená voda ako nástroj Božieho požehnania a posväcovania
Svätená voda patrí medzi sväteniny (nezamienať však so sviatosťami!), ktoré Katechizmus Katolíckej Cirkvi definuje ako „posvätné znaky, ktorými sa, určitým napodobnením sviatostí, naznačujú a na orodovanie Cirkvi dosahujú najmä duchovné účinky. Sväteniny pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života.“
Voda sama o sebe ako matéria nič nezmôže. Boh však ustanovil diakonov, kňazov a biskupov, aby požehnávali vodu a táto posvätená voda sa stáva prostriedkom Božieho požehnania. Aj týmto Cirkev dokazuje, že hmota je dobrá a že môže byť potrubím pre Božiu milosť. Svätená voda je preto svätená, lebo bola vyčlenená výhradne pre účely posväcovania Božieho ľudu. Jej využitie je bohaté:
1) Oslávenie Najsvätejšej Trojice
Keď pri vstupe do kostola vložím ruku do sväteničky alebo keď kňaz kropí ľudí svätenou vodou a prežehnám sa, vzdávam tým Bohu úctu a oslavujem Svätú Trojicu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Náš život by mal byť oslavou Boha a mali by sme to prejavovať všade.
2) Pripomenutie krstu
Krstom sme sa duchovne narodili a stali sme sa Božími deťmi. Svätená voda nám pripomína našu jedinečnú identitu a náš status kresťana. Krstom sme sa stali členmi Katolíckej Cirkvi a údmi Kristovho mystického tela. A tým istým krstom nám boli zmyté všetky naše hriechy. Tento jedinečný akt Božieho milosrdenstva, očistenia a zrieknutia sa Zlého sa istým spôsobom aktualizuje, keď prichádzame do kontaktu so svätenou vodou.
3) Sprostredkovanie požehnania a ochrana pred útokmi Zlého
Hoci kropenie svätenou vodou nie je sviatosť, svätená voda sa používa v súvislosti s mnohými modlitbami a požehnaniami. Svätenou vodou môžeme požehnať nielen seba samých, ale aj blízkych, rodinu, dom, chorých, pracovný priestor, ba dokonca aj zvieratá alebo auto. Boh cez svätenú vodu prináša nielen požehnania, ale aj ochranu pred rôznymi duchovnými útokmi. Niet divu, že ju v hojnej miere používajú aj exorcisti.
Svätená voda je veľký Boží dar, preto je potrebné, aby sme si viac a viac uvedomovali jej význam a účinky.
Erik Dujava
ZDROJE:
Scott Hahn – Znamenitý život. Katechizmus Katolíckej Cirkvi
https://modlitba.sk/?p=15250
https://modlitba.sk/?p=15692
Comments are closed.