Kostol sv. Anny, skromný drevený kostolík uprostred zvlnených kopcov v západnej Kanade, bol duchovným domovom indiánskych veriacich z Upper Similkameen. Pri jeho stavbe pred vyše sto rokmi museli prekonávať zhruba šesťdesiat kilometrov do najbližšieho mesta, odkiaľ na vozoch ťahaných koňmi vozili drevo a stavebný materiál. Aby sa dostali do kostola, mnohí veriaci museli pešo prejsť kilometre v čase i nečase.

Keď sa začali v médiách objavovať správy o tom, že: „Komunita pôvodných obyvateľov Kanady tvrdí, že našla 751 neoznačených hrobov v niekdajšej rezidenčnej škole v provincii Saskatchewan“, alebo „Pozostatky 215 detí sa našli na pozemku bývalej cirkevnej internátnej školy v Kanade, ktorá vznikla pred vyše storočím a jej cieľom bola asimilácia pôvodných obyvateľov“, miestni veriaci ešte netušili, že ich kostolík má spočítané dni. O pár dní na to, v sobotu 26. júna, zhorel do tla. Nebol to blesk ani tragická nehoda. V tomto čase to bol štvrtý podpálený katolícky kostol na spomínanom území za necelý mesiac. Odvtedy ich pribudli desiatky a ošiaľ zrejme tak skoro nepominie. V Calgary dokonca za jedinú noc bolo vandalsky poškodených desať kostolov.

Vinníci? V prvom rade „nezávislé“ médiá. Tie urobili veľmi zlú službu všetkým Kanaďanom, najmä indiánskemu obyvateľstvu. Rozdúchali morálnu paniku a naďalej rozdúchavajú plamene proticirkevnej nenávisti.

Reakcia verejnosti? Vyzerá to, že väčšina to schvaľuje. Harsha Walia, kanadská aktivistka a spisovateľka, ktorá na Twitteri napísala „Burn it all down!“ (Podpáľte to všetko!), v tom nezostala osamotená. Naomi Kleinová sa vyjadrila, že jej v tom rada pomôže. Na kritiku Harsha odpovedala, že to myslela „metaforicky“. Neboli samé. Viacerí prominentní komentátori, vrátane politikov, novinárov, profesorov, právnikov a aktivistov dokonca ospravedlňovali správanie davu a v niektorých prípadoch mu dokonca nadŕžali.

A premiér Trudeau? Hoci horia kostoly, katolík Trudeau sa nezameral na podpaľačov, ale na pápeža Františka, ktorého vyzval, aby sa ospravedlnil za úlohu Katolíckej cirkvi, ktorá spravovala internátne školy pre domorodé obyvateľstvo Kanady. 

Mark Twain má pekný bonmot: „Ak nečítate noviny, ste neinformovaní. Ak ich čítate, ste nesprávne informovaní.“

Pozrime sa bližšie, ako v tomto prípade o nálezoch „informovali“ tzv. „objektívne a nezávislé“ médiá:

Prinášali neoverené správy

Keď človek počuje alebo číta o nájdení stoviek hrobov, predstavuje si, že sa na tých miestach robia vykopávky, že sa tam odkrývajú hroby. Je to pravda? Kdeže! Ako boli potom hroby objavené? Georadarom. Čo je to? „Prístroj využívajúci vysokofrekvenčné rádiové impulzy pre získanie informácií o vlastnostiach a polohe štruktúr a objektov uložených pod povrchom zeme.“

Keď Národný úrad Tk’emlups vydal tlačovú správu, v ktorej uviedol, že georadarom bolo nájdených 215 neoznačených hrobov, médiá tento príbeh prijali bez akýchkoľvek otázok a akéhokoľvek overovania. 14. júla na tlačovej konferencii Národného úradu Tk’emlups te Secwépemc však priznali, že presný počet neoznačených hrobov nie je istý, môže ich byť asi 200, ale iba forenzné vyšetrovanie – čiže odkrytie a vykopanie – môže potvrdiť existenciu hrobov. Doteraz sa však nijaké odkrývanie hrobov nerobilo a v blízkej budúcnosti sa ani neplánuje.

Rosanne Casimirová, prezidentka Tk’emlups na tlačovej konferencii tvrdila, že sa našli telá trojročných detí, hoci georadar nedokáže určovať podrobnosti o telách či o spôsobe, akým zomreli.

Podľa Kanadskej archeologickej asociácie nie je možné georadarom identifikovať so stopercentnou istotou miesta hrobov a pre archeológov je to rovnako spoľahlivá metóda, ako predpoveď počasia o tom, že na druhý deň bude pršať.

Čo vlastne bolo „nájdené“?

O tom, čo presne bolo objavené, vládol neuveriteľný zmätok a médiá pri popisovaní toho, čo skupiny tvrdili, si dopriali mimoriadnu voľnosť.

Aby bolo jasné: „odkryté“ nebolo nič. Nenašli sa žiadne „telá“. Neboli robené vykopávky, nič sa neodkrylo, nič sa neodstránilo, nepotvrdili sa totožnosti. Takže všetko, čo sme si mohli prečítať bolo, že do týchto hrobov boli položené deti, vek ktorých je v tejto chvíli špekulácia.

Čo teda georadar robí? Docentka antropológie Kisha Supernantová, ktorá je zároveň riaditeľkou Ústavu prérie a domorodej archeológie o georadare povedala: „V skutočnosti nevidí telá. Nie je to ako röntgen. … Vidí iba to, kde bola vykopaná samotná jama, pretože pôda sa skutočne zmení, keď kopete hrob.“ Takže čísla sú viac-menej hrubým odhadom.

Prečo to médiá brali ako stopercentné fakty?

Nevieme, čie hroby boli objavené

Mohli to byť hroby detí zo školy, ale aj hroby obecných cintorínov, v ktorých boli pochovávaní Indiáni i príslušníci širšej kanadskej komunity.

Napríklad v článku Globe and Mail o zisteniach Cowessess rezervácie v Saskatchewane bolo uvedené , že:

„Zdá sa, že nie všetky hroby obsahujú detské telá … túto oblasť využívala ako pohrebisko aj obec. … Dnes nám jedna (nedomorodá) rodina povedala, že v neoznačených hroboch leží aj ich blízka rodina…“

Takže minimálne v tomto prípade ide o opustený obecný cintorín, kde boli pochovávané osoby rôzneho pôvodu. To je dosť významný rozdiel oproti pôvodnému príbehu, podľa ktorého tieto hroby patria deťom, ktoré zomreli v rezidentskej škole.

Neboli to „masové hroby“

Nejde o masové hroby. Niektoré médiá v Kanade, ale aj medzinárodné ako BBC, Al Jazeera, New York Times a Washington Post tieto nálezy bezhlavo (alebo žeby premyslene?) označili za masové hroby.

Masové hroby sú znakom genocídy. Vyvolávajú predstavu čistého zla, ktoré bolo charakteristické pre kolektivistické vlády v 20. storočí. Hitler, Stalin, Mao a Pol Pot.

Boli to skutočne zločinci, ktorí masovými hrobmi zakrývali svoje zverstvá a zločiny proti ľudskosti. Títo vodcovia páchali masové vraždy a obete hádzali do masových hrobov.

Použitie termínu masové hroby je absurdné, manipulatívne a vysoko nezodpovedné. Na jednu úroveň totiž kladie kanadskú školskú politiku povinného všeobecného vzdelávania (ktorú možno kritizovať) s Osvienčimom a s nacistickými koncentračnými tábormi!

Príčina úmrtia

Podľa správ médií tieto hroby majú byť dôkazom akéhosi kanadského holokaustu, ktorého hlavným vinníkom je Katolícka cirkev.

Kanadské rezidentské školy boli ďaleko od ideálu, mali však zámer vzdelávať deti, asimilovať ich do širšej kanadskej populácie s cieľom vymaniť ich z chudoby.

(Predstavme si, žeby Cirkev odmietala tieto deti prijímať do svojich škôl. Dnes by bola nálepkovaná ako rasistická.)

Deti, ktoré zomreli na týchto školách, neboli vraždené či týrané, zomierali z prirodzených príčin. Podľa správy Výboru pre pravdu a zmierenie z roku 2015 bola príčinou smrti číslo jeden tuberkulóza, za ňou nasledovala chrípka, zápal pľúc a iné choroby.

Koncom 19. storočia sa v Kanade tretina detí nedožila piatich rokov veku. Chorobnosť bola vyššia u pôvodného obyvateľstva: internátne školy boli zavedené v prvých päťdesiatich rokoch Konfederácie, teda v čase, keď sa pôvodné obyvateľstvo dostávalo do čoraz častejšieho kontaktu s novoprichádzajúcimi prisťahovalcami. Žiaľ, boli vystavení chorobám, voči ktorým ešte neboli odolní.

Je pozoruhodné, že novinári a aktivisti, ktorí teraz predstierajú, akí sú šokovaní nálezmi neoznačených hrobov, nechali bez povšimnutia 273 stranovú správu Kanadskej komisie pre pravdu a zmierenie z roku 2015 venovanú práve téme neoznačených hrobov pri internátnych školách (!). Už pri letmom listovaní v nej sa dočítame, že napríklad v dôsledku chrípkovej pandémie v škole vo Fort St. James zomreli všetci pedagógovia, kým spomedzi študentov prežili dvaja!

Je možné, že to ani neboli neoznačené hroby.

Drevené hroby, ktoré boli a stále sú normou v komunitách v západnej Kanade, po čase erodujú a rozpadajú sa. Takmer určite pôvodne boli označené.

Toto tvrdí bývalý náčelník v oblasti Dolného Kootenay, kde bolo oznámené nájdenie hrobov. Podľa Global News:

„Zistenie ľudských pozostatkov v neoznačených hroboch na mieste bývalej obytnej školy v BC nebolo podľa bývalého náčelníka oblasti neočakávaným objavom.

V stredu sa potvrdilo, že georadar našiel 182 neoznačených hrobov na cintoríne v areáli bývalej Kootenayovej rezidenčnej školy v misii St. Eugene neďaleko mesta Cranbrook, BC.

Pozostatky sa našli pri sanačných prácach a výmene plota na cintoríne.“

Sophie Pierreová, bývalá šéfka úradu St Mary’s Indian Band, ktorá navštevovala takúto školu, sa k tomu vyjadrila:

„Pre nás to nie je nijaký objav, vedeli sme, že to tam je, je to cintorín,“ povedala. „Skutočnosť, že na cintoríne sú hroby, by nemala byť pre nikoho prekvapením.“

Podľa Pierreovej drevené kríže, ktoré pôvodne označovali hroby, v priebehu rokov jednoducho zhoreli alebo zhnili.

Takže, keď hovoríme o takzvaných neoznačených hroboch, prinajmenšom v súvislosti s Lower Kootenay Band, sú to opustené hroby na existujúcom cintoríne. Opustené hroby, kde boli pochovaní ľudia rôzneho pôvodu – nielen deti z rezidentských škôl.

Koľko zlej vôle treba na to, aby sa zo zanedbaného komunitného cintorína urobil masový hrob obetí genocídy!

Neomarxistická ľavica ani v takej skr-naskrz sekularizovanej krajine ako je Kanada nedokáže ovládnuť svoj iracionálny hnev proti Cirkvi a neoznačené hroby v blízkosti katolíckych rezidentských škôl s predstieraným „spravodlivým rozhorčením“ prezentuje ako dôkaz jej údajnej krutosti a „kultúrnej genocídy“.

Takáto kritika páchne pokrytectvom. Ľavičiari predstierajú spravodlivý hnev nad síce poľutovaniahodnou, avšak prirodzenou smrťou stoviek detí v priebehu desaťročí, a súčasne oslavujú takzvané právo žien zabíjať státisíce nenarodených (a nepochovaných) kanadských detí!

Kdekoľvek prevládnu ľavicové filozofie, ich rovnostárske princípy ničia všetku kultúru. Sú to sekulárne liberálne vlády, ktoré postupne ničia domorodé kultúry, nie Cirkev. Čo povedať o súčasnej kultúre roztrhaných džínsov a tričiek, ktorá súčasných Indiánov (a všetky národy) poškodila a zbavila ich kultúry na rozdiel od niekdajších katolíckych škôl?

Treba jasne povedať, že skutočným terčom tejto kampane je Cirkev, ktorá opäť stojí pred súdom, pretože trvala na tom, že je svedkom Pravdy.

Cirkev nie je kolonizačnou inštitúciou. Misionári vždy bránili Indiánov pred úpadkovou kultúrou ovplyvnenou osvietenským myslením. Cirkev chránila indiánske kultúry, snažila sa písať v ich jazykoch a integrovala ich zvyky do kresťanskej civilizácie. Ich kultúrne zvyky očisťovala od škodlivých prvkov, ktoré boli v rozpore s prirodzeným zákonom – ľudské obety, kanibalizmus, otroctvo, vraždenie detí a povery. Cirkev sa vždy usilovala o zlepšenie duchovného dobra ľudí a zároveň sa snažila o materiálny blahobyt tých, ktorých evanjelizovala. Prinášala školy, univerzity, poľnohospodárstvo, lekársku starostlivosť a vedu.

Horlivosť pre duše

Skutočným „zločinom“ Cirkvi je jej horlivosť pre duše. Cirkev je prenasledovaná, pretože chce dobro pre všetky národy. Je nenávidená, pretože poslúcha príkaz Vykupiteľa: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19–20)

Kanadskí misionári sa starali o telo a dušu tých, ktorých mali na starosti. Uprednostňovali duchovné pred materiálnym, nadprirodzené pred prirodzeným. Deti, ktoré zomreli prirodzenou smrťou, boli pokrstené. Fotografie obradov prvého svätého prijímania v školách, ktoré sa používajú ako dôkaz vykorisťovania, ukazujú pravý opak: bol to prejav nežnej starostlivosti Cirkvi o ich nevinné duše.

Vo svojej súčasnej fáze radikalizácie ľavica hlboko nenávidí všetko, čo súvisí s Cirkvou a so západnou civilizáciou. Snaží sa teda zničiť „západnú“ logiku, západné štruktúry a všetko, čo hoci len vzdialene súvisí s kresťanstvom.

Podľa Johna Horvatha najzlovestnejším aspektom súčasných útokov proti Katolíckej cirkvi v Kanade je však vytváranie emočného prostredia, ktoré má zastrašiť katolíkov. (U nás sa presne o toto snaží zhavranelý teológ, ktorý sa priam vyžíva vo vykresľovaní hrôzostrašného obrazu týrania a mučení detí domorodého obyvateľstva v „cirkevných zariadeniach“.)

Skutočnými vinníkmi v prípade Kanady nie sú minulí katolícki pedagógovia, ale moderní progresívci, ktorí indiánske obyvateľstvo zviedli na zlé cesty svojimi vládnymi programami a falošnou starostlivosťou. Chcú zmeniť pôvodné obyvateľstvo na svoj liberálny obraz v súlade s predstavou, akú majú o sebe.

Tento útok je ďalšou epizódou v dlhej histórii útokov na Cirkev.

Tá nakoniec zvíťazí.

Ale nie bez nášho nasadenia.

Autor: Mikuláš Hučko

Prevzaté z: Christianitas