Krajina, ktorá má takmer najprísnejšie obmedzenia náboženského kultu – Slovensko

vdp. Ľubomír Urbančok
Homília z 8.11.2020

Mt 9,8-26

Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra, ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej Krajine.

Krajina, ktorá má takmer najprísnejšie obmedzenia náboženského kultu – Slovensko 1

Milovaní Bratia a Sestry!

Evanjelium dnešnej nedele kladie pred náš duchovný zrak prípad 2 ľudí, ktorí žiadajú od Ježiša zázrak. Prvá osoba je „popredným mužom“, ktorý žiada vzkriesenie mŕtvej dcéry. Druhá osoba je žena chorá na krvotok. Môžeme kontemplovať rozličnosť s akou pristupujú k Ježišovi. Muž prichádza k Ježišovi s istou dávkou sebaistoty. Žena prichádza akoby len odzadu, ani sa neodvažuje priamo pred neho predstúpiť, uspokojilo by ju dotknúť sa len obruby Ježišových šiat. Verí, že už len tento skromný dotyk Ježišovho odevu ju uzdraví. Tradícia, spolu so sv. Augustínom predpokladá, že muž je Jairus, teda ide o udalosť o ktorej hovorí aj Marek a Lukáš. V poprednom mužovi, Jairusovi nachádzame zákonníka zo synagógy (Mk 5, 22).

Keby sme čítali danú kapitolu Evanjelia do konca, našli by sme v nej známy zázrak uzdravenia slepcov, ktorí ho prosia „Dávidovou modlitbou“ o uzdravenie a následný hodnotiaci súd farizejov – „Kniežaťom démonov vyháňa démonov“ (Mt 9, 34).

Toto záverečné prehlásenie farizejov nám pripomína, že Ježišove zázraky sú podriadené ich výkladu a že veľmi záleží na teologickom a filozofickom predpoklade, s ktorým k nim pristupujeme. [1]

Dnes, keď sú všetci viac vystrašení z nákazy COVID-19, ako smrteľným hriechom si musíme položiť aj my otázku, aké sú naše teologické a filozofické motivácie, s ktorými pristupujeme k vnímaniu sveta a diania okolo nás. Jeden z najrenomovanejších svetových teológov a sekretár medzinárodnej teologickej komisie vo Vatikáne P. Serge Bonino OP počas svojho kurzu o Božej prozreteľnosti prehlásil nasledovné:

„Dokonca aj náboženskí predstavitelia sa počas pandémie snažili viac skartovať akékoľvek náboženské vysvetlenie pandémie, ktoré považovali za príliš „náboženské“, ako keby Boh nemal nič spoločné s tým, čo sa deje okolo nás, ako keby pandémia bola v konečnom dôsledku len obyčajnou fatalitou, alebo výsledkom ľudských zlyhaní.“

Stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť, ale z rúk Stvoriteľa nevyšlo úplne dokončené. Je stvorené v stave napredovania („in statu viae“) ku konečnej dokonalosti, ktorú mu určil Boh a ktorú má ešte len dosiahnuť. Opatrenia, prostredníctvom ktorých Boh vedie svoje stvorenie k tejto dokonalosti, voláme Božia prozreteľnosť.

Boh chráni a riadi svojou prozreteľnosťou všetko, čo stvoril, siaha mocne od jedného konca k druhému a všetko riadi najlepšie“ (Múd 8,1). „Všetko je obnažené a odkryté pred „jeho ,očami“ (Hebr 4,13), aj to, čo sa stane slobodným konaním tvorov.“ [2]

Ako sa pozeráme na dianie okolo nás my? Sme krajina, ktorá má tie najprísnejšie obmedzenia náboženského kultu (6 ľudí znamená, akoby boli v podstate zakázané) snáď v celej Európe (okrem Írska). Keď ideme do zahraničia, radi sa pýšime, že sme z toho katolíckeho Slovenska, ale položme si otázku: „Je ešte Slovensko katolícke?“

V dnešnom Evanjeliu vidíme, že ešte aj Farizeji uznávajú nadprirodzený pôvod zázraku, ktorý Ježiš vykonal, hoci ho mylne pripisujú démonom. Aj u nás sa zdá, že účasť na svätej omši považujeme podobne ako celú pandémiu mimo nadprirodzenú sféru. (Ne)interpretácie súčasnej situácie, ktoré čítame vyjadrujú obraz Boha, sediaceho kdesi hore na obláčiku. V podstate typický deizmus.

Napriek tomu, že už aj u nás je praktická myšlienka deizmu prítomná, krajiny, ktoré sú jej kolískou (vzhľadom na včerajšie rozhodnutie najvyššieho súdu, s výnimkou Francúzska) a teda Anglicko, či Nemecko a Rakúsko si nedovolili ako štáty obmedziť bohoslužby aj napriek veľmi prísnym opatreniam, keďže to považujú za zásah do náboženskej slobody.

Medzi veľmi náročné obdobia, porovnateľné s tým našim patrilo v Cirkvi nepochybne 14. storočie. Keď sa Sv. Katarína Sienská pýta Ježiša v Dialógu s Božskou prozreteľnosťou na príčinu zla a chaosu vo svete, Ježiš jej odpovedá, že kvôli „zlým pastierom sú zlé ovce“.

Zlých pastierov definuje Ježiš nasledovne: „Nevzdávajú mi slávu a oni sa neusilujú o svätý a úprimný život, ani netúžia po spáse duší, a nemajú ani smäd po cnostiach. Následkom toho sú nespravodliví k im zvereným dušiam a ich blížnym, nenapravujú neresti, dokonca ako slepí nevidia, pretože majú prílišný strach znepáčiť sa stvoreniam. Tak ich nechávajú spať a ležať v ich chorobách. Takto si neuvedomujú, že túžbou zapáčiť sa ľuďom sa znepáčia mne“. [3]

Dejiny nás učia, že Cirkev prekvitala vtedy, keď vzrastala jej úcta k Ježišovi Kristovi v Eucharistii. Jedným z hlavných motívov konverzie veľkého anglického kardinála, svätého Johna Henryho Newmana bola práve Eucharistia. V jeho srdci horela k Ježišovi, podobne ako v prípade ženy z dnešného Evanjelia. Newman bol hlboko fascinovaný prítomnosťou Ježiša v Eucharistii. V liste priateľovi píše ohľadom spolužitia s Ježišom v Bohostánku nasledovné: „Neviem opísať úžasné, nepopierateľné pohodlie, že môžem byť v tom istom dome s Ním, ktorý liečil chorých a učil svojich učeníkov…“ [4]

Bratia a Sestry, našou odpoveďou na súčasnú krízu musí byť vzrast Úcty k Eucharistii, skrze dôstojné slávenie Najsvätejšej obety a vysluhovanie Eucharistie, ako aj jej Slávnostnému klaňaniu sa. Naša viera je okrem zjavených právd, miestom stretnutia sa s Touto Pravdou. Každý jeden z nás musí byť vo svojom srdci zasiahnutý a žasnúť nad skutočnosťou, že Ježiš je v Bohostánku, Ježiš, ktorý liečil chorých a vyučoval svojich učeníkov. A pri Ňom je vždy naša Nebeská Matka, Panna Mária. Ona nech nám vyprosí túto milosť.

[1] Daniel Harington SJ, Sacra Pagina, Mathew p.161

[2] KKC 302

[3] Santa Caterina da Siena, Il Dialogo della divina providenza, Ed. Cantagalli 2017, p. 194-195

[4] The Letters and Diaries of John Henry Newman, London: Thomas Nelson and Sons, 1961-72 xi.131

Prevzaté z: https://www.christianitas.sk/krajina-ktora-ma-takmer-najprisnejsie-obmedzenia-nabozenskeho-kultu-slovensko/

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest