Končí už progresívne šialenstvo?

Hostia: Erik Zbiňovský, Predseda aliancie za rodinu JUDr. Mgr. Anton Chromík PhD.

Téma: Istanbulský dohovor

podporte nás

Anton: Keď došlo k odoslaniu listu pani prezidentky Rade Európy ohľadom odmietnutia Istanbulského dohovoru, oznamovalo sa, že je to veľké víťazstvo. My sme si to však chceli overiť.  Požiadal som písomne Radu Európy, či list, ktorý poslala pani prezidentka vníma Rada Európy ako jasné stanovisko, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Dostali sme odpoveď, že list pani prezidentky dostali, spracovali ho, že tento list pre nich podáva iba informáciu o stave ratifikačného procesu v Slovenskej republike bez konkrétnych právnych účinkov. Boli sme z toho šokovaní a prekvapení zároveň. 

Erik: Prečo máme ten list vnímať ako právne záväzný? Bol to zo strany pani prezidentky úmysel takýmto spôsobom list skoncipovať?

Anton: Či je niekde aký úmysel, vieme vyvodiť iba z toho, aký výsledok prináša. Čo sa týka listu pani prezidentky, pri jeho koncipovaní sa radila s ministerstvom zahraničných vecí. Povedzme si otvorene: buď na ministerstve zahraničných vecí sedia ľudia, ktorí sú úplne tupí a nevedia napísať list, alebo sú tam ľudia, ktorí ten list napísať vedia, ale nechcú, alebo sú tam ľudia, ktorí ten list napísať vedia, ale ho nepísali. Sú to varianty, ktoré sa mohli udiať. Môže byť aj varianta, že ten list môže byť správne napísaný a Rada Európy si povedala, že to takto nebudú brať a hotovo. Prisudzujeme radšej lepší úmysel pani prezidentky ako horší. Snažíme sa jej len poradiť, aby ten list bol napísaný tak, aby Rade Európy bolo jasné, že Slovenská republika Istanbulský dohovor nechce a nehodlá sa stať jeho zmluvnou stranou. 

List Rade Európy mohol byť napísaný lepšie, lebo pani prezidentka dostala našu petíciu, ktorú podpísalo viac ako 30 000 ľudí. Petícia sa nazývala: „Netraumatizujte nás Istanbulským dohovorom“. V tej petícii bolo jasne povedané, podľa čoho sa má riadiť. Považovali sme dve uznesenia Národnej rady za dostatočné na to, aby ona konala. Mohla konať bez debaty. Ale ona to neurobila.

Ďalšia lož, ktorá bola spomenutá pani prezidentkou, možno neúmyselne, že Istanbulský dohovor nie je ratifikovaný, tak nemá žiadne právne účinky a na Slovensku je neplatný. To nie je pravda. Je tu Viedenský dohovor o zmluvnom práve, ktorý upravuje ako sa majú zmluvné strany správať v prípade, že podpíšu nejaký medzinárodný dohovor. 

Navrhli sme preto, aby pani prezidentka doplnila list o vyjadrenie, že tam bude doplnená  formulácia v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý má v Rade Európy to stanovisko, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru presne v zmysle článku 18, písmeno a) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve tak, ako to predpokladal tento článok. 

Erik: Minulý týždeň poslanci neschválili správu ombudsmanky Patakyovej. Myslíš si, že urobili správne?

Anton: Myslím si, že urobili správne. Správa v skutočnosti neobsahovala náplň práce ombudsmanky. Jej náplň práce je ochrana práv. Ak tie práva neexistujú, tak nemôžeme hovoriť, že ich chráni. To je niečo, čo si pani ombudsmanka v podstate pomýlila.

Erik : Sú tu výhrady, v čom pani Patakyová zlyhala. Vytýka sa jej, že neprijala ani jeden z návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám, absolútne sa nevyjadrovala k životu nenarodených, presadzovala práva párov rovnakého pohlavia, pričom žiadne takéto práva u nás zakotvené nie sú. Podporovala proces prijatia týkajúceho sa prepisu rodu, významu slova rod. Napriek tomu, že Slovenská republika odmietla Istanbulský dohovor….  Má sa týmito témami zaoberať ombudsmanka?

Anton: Ombudsmanka by mala mať na mysli vždy tých najslabších, utláčaných, ktorí o svoje práva prichádzajú. V skutočnosti sú to mnohé skupiny. Nemám problém s tým, aby sa niekto venoval aj ľuďom, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu ak trpia nejakou nespravodlivou diskrimináciou. Ale to je možno iba na úrovni niekoľkých jednotlivcov. Problém nastáva vtedy, keď k týmto ľuďom a ich partnerstvám pristupujeme s rovnakou dôstojnosťou, ako k manželstvám medzi mužom a ženou.

Racionálny dôvod, prečo priznávame manželstvu niečo výnimočné, je to, že bez manželov nebude nová generácia, nebudú v stabilnom prostredí vychovávané deti. Každý, kto sa snaží porovnávať neporovnateľné, dopúšťa sa nespravodlivosti. Okrem toho, že by sme sa dopustili nespravodlivosti, pomkli by sme ľudí k životnému štýlu, ktorý je škodlivý. Homosexuálne páry majú väčšie riziko rakoviny konečníka, rakoviny prsníka, riziko HIV, riziko väčšieho užívania drog a väčšie riziko samovrážd.  

Erik: Po deviatich rokoch z funkcie odboru riaditeľky rodovej rovnosti odstúpila pani Pietruchová. Ako vnímaš toto odstúpenie? Ako vnímaš komentáre, ktorými je ona preslávená?

Anton: Pani Pietruchová je osoba, za ktorú sa treba v prvom rade veľa modliť. Vnímam v nej veľké zranenie. Ona Cirkev nenávidí. Nikdy nebola nezávislou štátnou úradníčkou. Vždy bola ideológom, ktorý presadzoval ideológiu toho najhoršieho razenia – liberalistického, feministického, ktoré nejakým spôsobom stále zastáva a presadzuje. Prišla tam za vlády Ivety Radičovej a odvtedy tam zostala. Za ten čas spravila toľko chýb, pre ktoré by iní štátni úradníci už dávno nesedeli na svojom mieste. Nazývať niekoho „biely odpad“, nazývať biskupov dehonestujúcimi vulgarizmami, to je dôvod, aby odišla z daného miesta.

Keď spomíname, že bude KBS rozhodovať, tak každá vláda presadzuje program, na ktorý získala mandát od svojich voličov. To je demokracia. Demokracia však neznamená nikdy ideológiu v tom, že si môže niekto vybrať, či chce byť muž alebo žena. Toto už demokracia nie je. 

Povinne pripomienkujúci subjekt znamená, že nepotrebujete preukazovať 500 podpisov. Predošlá vláda pochopila, že katolícka Cirkev má viac ako 500 osôb, to znamená, že KBS zastupuje viac ako 500 osôb a zároveň pochopila, že to je cesta participácie a spolupráce s občianskou spoluprácou a v tomto prípade s Cirkvami. Toto je totiž legitímny a racionálny prístup štátu. Žiaľ, u pani Pietruchovej to vždy znamenalo, že sa na vás usmeje, zavolá vás na rozporové konanie a spraví si to podľa seba. 

Je preto v poriadku, keď sa pani Pietruchová vzdala svojej pozície, lebo ona nie je nezávislou štátnou úradníčkou. Je ideologičkou, ktorá prišla z možnosti voľby na presadzovanie potratov a rodovej ideológie.

Erik: Nám ostáva veriť, že sa splnia slová ministra Krajniaka, ktorý povedal, že ten odbor premenuje na odbor rodiny, že skončí pretláčanie genderovej ideológie alebo ľudí LGBTI a rôznych nad-práv… 

Anton: Pamätáte si na doby dávno minulé, kedy marxizmus – leninizmus bol vedecký predmet, vedecký odbor, ktorý sa vyučoval a bol na každej škole? Ja, ako malý škôlkár, som sedel s mamou na školeniach, ktoré musela ako učiteľka materskej školy absolvovať, aby sme boli dostatočne vedecky podkutí a vzdelaní v marxizme – leninizme. To isté sa deje aj teraz. Toto nie je žiaden vedecký odbor. Treba to demaskovať. To je ideológia, môžeme jej dať „veľké názvy“ a povieme, že je to sociologický konštrukt… Môžeme si vymyslieť hocičo. Ale to je skôr vecou fantázie, nie vecou reality. Môžeme skúmať fantázie vedeckými metódami, ale tváriť sa, že teraz to budú všetci povinne uznávať, tak pri všetkej úcte, to zasahuje do mojej slobody.

Erik: Ďakujem a pevne verím, že sa dočkáme úpravy tohto listu a že z Rady Európy nám príde odpoveď, že akceptujú a registrujú to, že Slovenská republika sa odmietla stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru a ten podpis spod Istanbulského dohovoru bude stiahnutý.

Anton: Ja tak isto ďakujem všetkým divákom, ktorí to pozerali do konca a už len doplním, že ten zápas je veľmi dôležitý. Preto nám na ňom tak záleží.

Celý rozhovor si môžete vypočuť aj v tomto videu:

Končí už progresívne šialenstvo? 1

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest